spoľahnúť sa, -ne, -nú, -hol dok. (na koho, na čo i bezpredm.) s dôverou sa zveriť, znechať sa na niekoho, na niečo, venovať niekomu, niečomu dôveru: s. sa na svojich priateľov; môže sa na mňa (vo všetkom) plne s.; s. sa na náhodu; Dávam ti slovo, môžeš sa naň spoľahnúť. (Kuk.) Už som sľúbil, môžeš sa spoľahnúť. (Kuk.) Spoľahni sa! buď istý, uistený! Zariadim sa presne podľa vášho priania. Ráčte sa spoľahnúť! (Švant.);
nedok. spoliehať sa
spoliehať sa, zried. i spoliehať, -a, -ajú nedok. (na koho, na čo, so spoj. že i bezpredm.) s dôverou sa znechávať na niekoho, na niečo, venovať niekomu, niečomu dôveru; predpokladať, že niekto, niečo nesklame: s. sa na priateľov, s. sa na vlastné sily, na náhodu; spoliehanie sa na milosť božiu (Kuk.); Na mňa sa môžeš pevne spoliehať. (Jégé) Spolieham na vaše dobré srdce. (Stod.) Spoliehala, že musí vyhrať. (Šolt.); dôverníka, na ktorého bude možné spoliehať (Jil.);
dok. spoľahnúť sa