spokojný príd.
1. prejavujúci uspokojenie, súhlas, vyrovnaný: s. človek, s-á tvár, s. sám so sebou; byť s. s málom byť skromný
2. pokojný (význ. 1): s-é chvíle, s-é manželstvo;
spokojne prísl.;
spokojnosť -i ž.: výraz s-i