spoločný príd.
1. vlastný, prináležiaci, patriaci dvom al. viacerým al. všetkým jednotlivcom: s. cieľ; s. majetok; s-é vlastníctvo (pôdy); s. priateľ, nepriateľ; ČSSR je spoločný štát Čechov a Slovákov; s. byt; žiť v s-ej domácnosti, pod s-ou strechou; s-é meno (manželov); s-é hranice (štátov); Pracoval som v spoločnom záujme našom. (Hviezd.); ekon. s. trh; Európsky spoločný trh hospodársko-politické zoskupenie niektorých západoeurópskych kapitalistických štátov;
2. vyskytujúci sa u dvoch al. u viacerých al. u všetkých jednotlivcov, rovnaký, zhodný: s-é znaky rodu, druhu; mať s-é spomienky s niekým; majú mnoho s-ého; nemajú nič s-ého; s tým nemám nič s-ého a) je mi to vzdialené, cudzie; b) to sa ma netýka, do toho ma nič; mat. s. menovateľ výraz, v ktorom sa jednotlivé menovatele nachádzajú bez zvyšku; pren. previesť niečo na s-ého menovateľa nájsť rovnaký základ, niečo zhodné; pren. Spoločná krv koluje nám v žilách (Fr. Kráľ) sme si blízki.
● nájsť s-ú reč dohodnúť sa;
3. vykonaný, konaný za účasti, prítomnosti dvoch al. viacerých al. všetkých jednotlivcov, robený spolu: vykonať, dosiahnuť niečo s-ou prácou, s-ým úsilím; s. boj; s. život, s-á smrť; s-é prechádzky; s-á cesta; s-é stravovanie (napr. v závodných jedálňach); s-é ubytovanie (napr. v nocľahárňach); s-é obhospodarovanie pôdy; s. osev, chov (dobytka) v družstvách; Začal sa spoločný tanec. (Urb.) Manžel po pár rokoch spoločného života umrel. (Vám.); práv. ručenie rukou spoločnou a nerozdielnou solidárne;
spoločne prísl. spolu, vedno, dovedna (s niekým): s. pracovať, tešiť sa, trpieť; s. sa stravovať; Spoločne! hovorí sa ako odpoveď, poďakovanie na prianie dobrej chuti pred jedlom.