Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pospolu prísl. hovor. spolu, dovedna, pohromade: držať (sa) p.


spoluautor -a m. kto spolu s niekým utvoril nejaké dielo, spolutvorca: s. slovníka, vynálezu;

spoluautorka -y -riek ž.;

spoluautorský príd.;

spoluautorstvo -a s.


spolubesedník -a mn. -ci m. účastník (priateľského) rozhovoru;

spolubesedníčka -y -čok ž.


spolu prísl.

1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: idú s. do školy, pijú s. kávu; žijú s. v rodine, v manželstve al. ako manželia; chodia s. majú ľúbostný pomer

2. ako jeden celok; ako výsledok spočítavania, dovedna; navzájom: držia s.; to všetko s. súvisí; s. ich tam bolo desať, s. je to 1200 korún;

spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž; koncertoval s. s bratom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pospolu prísl.
spoluautor ‑a m.; spoluautorka ‑y ‑riek ž.; spoluautorský; spoluautorstvo ‑a s.
spolu prísl.
spolu s predl. s I

spoluakcept -u m. ‹sl + l› obch. prijatie jednej zmenky niekoľkými akceptantmi


spolukontrahent -a m. ‹sl + l› práv. jeden z kontrahentov tej istej zmluvy


spoluproducent -a m. ‹sl + l› kto sa finančne a organizačne zúčastňuje spoločne s niekým na výrobe umeleckého diela a pod.: s. filmu, muzikálu


spoluprodukovať nedok. ‹sl + l› (čo) zúčastňovať sa spoločne s niekým na financovaní a organizovaní umeleckej tvorby: s. koncert, film

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9


pospolu 1. p. spolu 1 2. p. hneď 1


spolu s p. s 1


spoluutvárať spoločne tvoriť niečo, spoločne sa zúčastňovať na tvorbe niečoho • spolutvoriť: dobrú pracovnú atmosféru spoluutvárali, spolutvorili všetci zúčastneníspoluvytvárať: jazyk spoluvytvárajú všetci jeho používateliabyť spolutvorcom: bol spolutvorcom koncepcie, spoluutváral koncepciu


spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

3. p. súčasne 1, zároveň 1


s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pospolu prísl.

1. spolu, vedno, dovedna, pohromade: držať p.; držať sa p.; Bolo ich hodne pospolu. (Tim.) Cítiť vôňu živice pospolu s vôňou jedál. (Fig.)

2. nár. ihneď, rýchlo: Kto prvý prišiel — pospolu šla zaň. (Kuk.) Poď dol` pospolu! (Sládk.)


spoluautor, -a m. kto spolu s niekým vytvoril nejaké dielo, obyč. literárne al. náučné, spolutvorca;

spoluautorka, -y, -riek ž.;

spoluautorský príd.: s-é právo;

spoluautorstvo, -a str. spoločná tvorba nejakého diela, spoločná účasť na nejakom diele, obyč. literárnom al. náučnom


spolubesedník, -a, mn. č. -ci m. účastník spoločného rozhovoru, obyč. priateľského; kto s niekým beseduje: Váhal prisilným výrazom uraziť spolubesedníka. (Vaj.)


spolublížny, -eho m. kniž. blížny (obyč. v náboženskom zmysle): Tešila sa nad šťastím s spolublížneho. (Tim.) Za svoju povinnosť si pokladá pomáhať úbohým spolublížnym. (Al.)


spolu

I. prísl.

1. vyjadruje tesnú blízkosť s niečím, s niekým, pohromade, spoločne (obyč. o dvoch): idú s. do mesta; chodili s. do školy, rástli s.; pijú s. kávu; spievajú, pracujú, sedia s.; žijú s. obyč. o manželoch, o jednej rodine; Trávievali spolu zimné večery. (Fr. Kráľ); hovor. sú s. už dvadsať rokov žijú ako manželia; chodia s. schádzajú sa (o zaľúbených); majú ľúbostný pomer; expr. Čo sme spolu husi pásli? a) nie si mi roveň; b) nepoznáme sa, nemáme nič spoločného;

2. dovedna, dohromady, dokopy; navzájom medzi sebou: hovorili spolu po maďarsky (Taj.); Držia spolu ani reťaz (Kuk.) sú svorní, jednotní. Manželia sa poškriepia a Eros ich pojme za ruky a zvedie ich spolu. (Jégé) V baniach, tam veru bol poriadok, tam išli všetci spolu (Krno) boli svorní, jednotní; všetko s. dovedna, úhrnom: Chodil všetko spolu po dve zimy do školy. (Taj.)

Panslávi strčili tiež spolu hlavy, zhromaždiac sa u Mazalíka (Záb.) radili sa, spoločne nad niečím rozmýšľali; hovor. mať všetkých päť spolu (Jes.) rozumne si počínať;

II. čast. vyjadruje stupňovanie; i, tiež, popritom, okrem toho: Otec bol dedinským pastierom a spolu aj hlásnikom. (Taj.) Mal zlý nocľah na vlhkej zemi a bál sa spolu, že také zneuctenie dá velikú štrbinu jeho vážnosti. (Záb.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nespolucítiť nedokonavé sloveso
(ja) nespolucítim VKesa-; (ty) nespolucítiš VKesb-; (on, ona, ono) nespolucíti VKesc-; (my) nespolucítime VKepa-; (vy) nespolucítite VKepb-; (oni, ony) nespolucítia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nespolucítil VLesam-; (ona) nespolucítila VLesaf-; (ono) nespolucítilo VLesan-; (oni, ony) nespolucítili VLepah-;
(ty) nespolucíť! VMesb-; (my) nespolucíťme! VMepa-; (vy) nespolucíťte! VMepb-;
(nejako) nespolucítiac VHe-;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

spoluapoštol m kto vykonáva apoštolskú službu s iným apoštolom: když Mistr tebe a wssecky spoluaposstoly Otče náss vči nb 1743; Peter apoštol svím spoluapoštolum apoštolskú moc ňezmenšuval br 1785


spoluárendátorkyňa ž práv kto má niečo prenajaté s iným árendátorom: gakožto spoluarendatorkinya swe contentowanj ocžekawaty bude belá 1742


spolubehanie [-í] s spoločné behanie, nadbiehanie: occursatio: potkáni, potkáwani, spolubeháni ks 1763


spolubergvalter m ban kto sa zúčastňuje na práci v banskom správcovskom úrade, na správcovstve baní: my gakožto panugiczy kral to potrebugeme, abi bil negwissy camergraf anebo gina qvalificirowana spusobna mudra a wzaczna osoba, gakožto spolubergwalter mb 1701


spolubesedníčka ž kto sa zúčastňuje besedy, na posedení: compotrix: popigačka, spolúbesednička ks 1763


spolubesedovník m kto sa zúčastňuje besedy, posedenia: compransor: spolúobedownjk, spolúhost, spolúbesedownjk ks 1763


spolu [-o-, -ô-],
spole, zried
spolok,
spoly
I. prísl
1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: o tych, kterzy magi zbozi spulu (!); tehdy spolusused a spolubratr nass przistupowal gest niekolikrat przede wsseczku obecz spolu sebranu žk 1473; 1482; tak yak gsme spuolu zuostali s wami, se o to wsseczko radim orava 1539; za richtarstwy Jakuba Korody bylo mesto spolu p. ľupča 1569; nebo sem hned z domu k nim possiel a bil spolu se mnow tam na hospode pana pisarow brat krupina 1643; yako sem y sam widal niekedi anatomizowaneho czloweka wimalowaneho kosti, kterak se spolu držia trenčín 1654; Sstewo z Durom welike towaristwo drziawaly a spolu pigaly turiec 1745; tenže nass chram Pane welmy pustne spole y z faru swogu a sskolu štiavnik 18. st
2. dovedna, navzájom: gyu bil poyal y take az tohoto czasu y take su dobrich dieti spolu dobily žk 1457; natto nade wsseczko daly lidkup pred wsseczkym mestem a spolu ho mesteczko wypylo l. trnovec 1576; yako gest obyczeg prytelska, spoly aby se delylo trstín 1612; wezmy medu a frissneho owcjho legna, pomiessag spolu, pomas tym popaleninu rt 17. st; že se skrz twrdsse žiwotky bricho a prsa lepssy mužu spolu stahnuty šd 1784; zjevili se žeňe, čo za liduv jsú oni a spoli i hojnú jéj jak za náklad, tak aj za unuváňí mzdu viložíc br 1785 spoločne; kterím (príslovám) dolož wícsillabné predkladki a medzikladki (:intergekcie:) prede, skrze, nikďe, spole be 1794
• kdo zde chce dobrých dní zažíti, musí s svetem spolu jedenaké nádchy býti asl 1676
II. čast zdôrazňuje výraz, za ktorým stojí, rovnako, taktiež, aj, práve tak: nez prohlidagicz spolu na pritelstwy dobre a na dietky geho, att by newystupowal, ale atby obywatel pansky predcze zustal sliače 1597; ale že ku osprawedlneni nassemu spolu potrebne sa dobre skutky zewnitrne y wnitrne tc 1631; to nám ráč daťi božstwý nerozdilne, Otec y z Synem podstaťi gediné, spolu Duch Swatý; sséste spolu y dewáte prikázaňý tý proklaté žádosti telesné bráňy cc 1655; dar diwny a newidanj Maria, nebo bez wule protj a krwy muže tiehotna zustala, spolu čistotnu Pannu y Matku Spasitele sweta bila kt 1753; Krystus P. spolú cesta y cyl cesti gest blr 18. st


spoly p.
spolu

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pospolu pospolu Spoluďeďič Spoluďeďič Spolufrager Spolufrager spolu_1 spolu spolu_2 spolu

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

spoluhráč: →speex →vorbis
spoluobčan: →speex →vorbis
spolupráca: →speex →vorbis
spolupracovať: →speex →vorbis
spolupracovník: →speex →vorbis
spolu: →speex →vorbis
spoluúčasť: →speex →vorbis
spolužiak: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor