spona -y spôn ž.
1. predmet na spínanie, spinka: s. do vlasov, na šaty, opasok so s-ou
2. odb. čo sprostredkuje spájanie: lingv. pomocné sloveso vyjadrujúce najvšeobecnejší slovesný význ. (existenciu dynamického príznaku; napr. byť, mať), sponové sloveso; hud. v notách svorka spájajúca niekoľko notových osnov;
sponový príd.: s-é sloveso;
sponka -y -niek ž.
1. zdrob. k 1: s. do vlasov
2. drôtik na spínanie spisov, spinka: spojiť hárky s-ou
3. spona (význ. 1)