spor, -u, 6. p. -e m. nezhoda, škriepka, zrážka, konflikt: vášnivý, rozhorčený s.; vyvolať s., dostať sa, prísť, zamiešať sa do s-u (s niekým); domáce s-y (Vaj.); s-y o trón; súdne s-y; vyhrať, prehrať s.; riešiť medzinárodné s-y mierovou cestou; vyrovnávanie s-ov (Bod.); boli v s-och (Podj.); Je s ním v spore pre dežmu. (Ráz.) Povstal spor medzi Leopoldom a Ladislavom. (Záb.) On rád viedol spor menovite s teológmi. (Vaj.); kniž. bez s-u o tom niet pochyby, nesporne; niet s-u o tom to je nesporné;
sporový príd.: práv. s. poriadok predpisuje postup, konanie pri súdnom spore