správať, -a, -ajú nedok. nár. (čo) robiť, zhotovovať; vykonávať: Na dvore poriadok správa. (Sládk.) V nedeľu správali, skúšali svoj vynález, až kým nebol celkom hotový. (Tat.)
správať sa1, -a, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i ku komu, voči komu, k čomu) počínať si, prejavovať sa v styku s niekým, s niečím istým spôsobom, chovať sa: dobre, slušne, prívetivo, zle, povýšene, neprístojne, hrubo sa s.; správal sa ku mne láskavo; nevie sa s. nezachováva zásady slušného chovania; Nevyžadovala správať sa k Podmaníkovi ako k cudziemu človeku. (Tat.) K otázke.. zintenzívnenia propagácie správal sa nevšímavo. (Karv.) Sváko Ondruš sa nepekne správa voči nám. (Fig.)
2. (o veciach, javoch, obyč. v odbornom štýle) prejavovať sa, reagovať istým spôsobom: Cievka, ktorou preteká elektrický prúd, správa sa akomagnet. — Balónik nevzlietol. Správal sa ako vrecko naplnené parou. (Hor.)
3. (podľa koho, podľa čoho, čím) spravovať sa, riadiť sa: V tejto veci sa nebude správať podľa Francka. (Zúb.) Počasie sa správalo podľa starého sedliackeho želania „mokrý apríl, teplý máj“. (Min.) Správa sa naše vedomie v samote inými zákonmi než v spoločnosti ľudí? (Zúb.)
4. nár. (s kým, s čím) znášať sa, (dobre) vychádzať: So synom sa nevadil a s nevestou sa tiež dobre správal. (Zgur.)
správať sa2, -a, -ajú nedok. nár. popravovať sa, tučnieť: Akože prasce — správajú sa? (Kuk.)