spraviť, -í, -ia dok.
1. (čo i bezpredm.) vykonať, urobiť; podniknúť: s. si svoju robotu; s. (veľký, pekný) kus práce; s. niečo dobre, zle; s. si výlet ísť na výlet; Vďačne spravím, čo môžem. (Stod.) Všetko spravíme podľa jeho úpravy. (Jes.) Čo sme len spravili, že nás takto káraš? (Ráz.) Čo môžeš spraviť dnes, neodkladaj na zajtra. (prísl.) Raz v živote mal smelosť spraviť naprieky. (Laz.) Ako ho tá rozumela, spravila, čo mu na očiach videla. (Taj.); s. si svoje vykonať si svoju prácu, svoj podiel na nejakej povinnosti ap.; spravím všetko som odhodlaný na všetko; sprav (si), ako chceš, sprav si po svojom rozhodni sa sám;
2. (čo, čo z čoho) vyrobiť (z materiálu), zhotoviť, zostrojiť; vytvoriť, uskutočniť, realizovať, urobiť: s. nový plot; dať si s. topánky, šaty; Nosidlá pre neho z drúčkov spravil. (Pláv.); s. (si) zásoby na zimu; s. obed, cesto, večeru; s. oheň, vatru rozložiť; s. (si) posteľ upraviť ju na spanie; s. (si) účes; s. (si) úlohu; s. uzol, s. značku na niečom; s. zmluvu, testament; s. zoznam; s. obchod uskutočniť kúpu al. predaj; Spravili veľkú hostinu. (Dobš.); keď som u advokáta spravil návštevu (Jes.); Svetlo spraviť sa mu nechcelo (Tim.) zapáliť svetlo. Prijímaciu skúšku spravím. (Zúb.); s. si poznámky zapísať, poznačiť; s. poznámku vysloviť, poznamenať niečo; s. niekoľko krokov; s. (prudký, neočakávaný, mimovoľný) pohyb; s. kotrmelec, pren. expr. prenáhliť sa; s. krik, škandál; s. hlúposť, chybu; s. poriadok a) upratať; b) urovnať záležitosti, spor, hádku ap.; s. si úsudok o niekom, o niečom; Vystúpte sa, chlapci! Spravte cestu! (Jes-á) uvoľnite. Podojili a šli do kuchyne spraviť mlieko (Taj.) opatriť ho, precediť a uložiť ho.
● s. (niekomu) čiaru cez rozpočet prekaziť, zmariť (niečie) plány; s. kríž nad niekým, nad niečím vzdať sa nádeje, prestať dúfať v úspech niekoho, niečoho; s. bodku za niečím skončiť niečo; expr., často iron. s. dieru do sveta dokázať niečo významné; s. vážnu, smutnú, kyslú, nevinnú tvár zatváriť sa vážne, smutne, kyslo, nevinne; s. dlhú tvár zatváriť sa prekvapene (obyč. nepríjemne); s. (dobrý, zlý) dojem (na niekoho) zapôsobiť (dobre, zle); s. kariéru dosiahnuť významné postavenie; s. (dobrú) partiu dobre sa vydať, oženiť; s. pokrok, veľký krok dopredu postúpiť; s. chybný krok pomýliť sa, chybiť; s. prvé kroky (s niečím, v niečom) začať podnikať niečo, začať na niečom pracovať; s. opatrenia vykonať niečo potrebné na zabezpečenie niečoho; s. si obraz, predstavu o niečom, o niekom získať predstavu, vedomosti o niečom, o niekom; hovor. s. si pohodlie pohodlne sa usadiť, rozložiť sa niekde; s. si voľno uvoľniť sa (z práce, z povinností); s. reklamu niekomu, niečomu vychváliť; urobiť známym niek oho, niečo; s. poklonu niekomu zalichotiť; s. miesto niekomu a) uvoľniť miesto (napr. na sedenie); b) vyhnúť sa, vystúpiť sa niekomu; s. si žart, posmech z niekoho, z niečoho žartom znevážiť, vysmiať niekoho, niečo; expr. s. si dobrý deň z niekoho znevážiť niekoho, utiahnuť si z niekoho;
3. (z koho, z čoho čo; koho, čo čím, akým) zmeniť niekoho, niečo na niečo; dať, dodať niekomu, niečomu isté vlastnosti; vytvoriť, urobiť: Na pláne bola aj maštaľka, ale aj z tej spravili izbietku. (Rys.) Jej muž by si zaslúžil, aby ho spravili školským inšpektorom. (Krno) Vojna spravila zo mňa žobráka. (Tomašč.) Spravili z frajtra generála. (Fr. Kráľ) Rád by ju na špatu spraviť. (Taj.) Ja som z teba spravil človeka. (Jes-á) Žena ho spravila iným človekom. (Podj.) Čo stojí všetka múdrosť sveta, ak má človeka spraviť nešťastným? (Ráz.); pren. expr. Aleže by ste spravili z nich fašírky! (Urb.) veľmi by ste ich zbili, dobili; s. si z niekoho otroka, sluhu prinútiť ho, aby slúžil, pracovne niekoho vykorisťovať
● hovor. expr.: s. si z niekoho blázna zosmiešniť niekoho, urobiť si z niekoho posmech; s. z komára somára (vola) zveličiť vec; s. z núdze cnosť nevyhnutné vyhlásiť za dobrovoľné, chcené;
4. (čo komu, čomu; čo) spôsobiť, zapríčiniť, urobiť: s. niekomu radosť, bolesť, žiaľ, hanbu, škodu, krivdu, ujmu; s. niekomu dobre pomôcť; s. niekomu zle uškodiť, ublížiť; Čo ona vedela, že päť rokov spraví toľký prevrat! (Kuk.) Veď sa nebojte, veď ja vám nič nespravím (Urb.) neublížim vám.
● spravilo mu to dobre a) dobre mu to padlo; b) (o lieku) pomohlo mu to; s. niečomu koniec skoncovať s niečím, prekaziť niečo; s. si koniec spáchať samovraždu; s. niekomu po vôli, s. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť; s. niekomu niečo na zlosť, na jed, napriek, naprotiveň, hovor. natruc nazlostiť, najedovať niekoho;
5. (s kým, s čím čo) naložiť nejako, zachovať sa k niekomu, k niečomu nejako, urobiť s niekým, s niečim niečo: Nevie, čo má spraviť s peniazmi. — Čo spravíme s ňou? (Ráz.) Čo sme dobrého spravili s tebou, spravili sme z lásky k tebe. (Tim.)
● expr. s. s niekým, s niečim krátky proces, poriadok rázne, energicky zakročiť proti niekomu, niečomu;
6. zastar. (čo) napraviť, urovnať: Čas všetko zhubí aj spraví. (Sládk.) Spravíme to už akosi, pán Minárik, musíme. (Jil.)
|| spraviť sa
1. (bezpredm. i komu) utvoriť sa, vytvoriť sa, vzniknúť, urobiť sa: na vode sa spravili kruhy, spravila sa pena; na tvári sa mu spravili vyrážky, fľaky; spravili sa mu otlaky, pľuzgiere;
2. (kým, čím, akým, so spojkou že, akoby) predstierať niečo, zatváriť sa nejako, urobiť sa: s. sa chorým, hlúpym, slepým, hluchým; s. sa pekným, dobrým predstierať pekné, dobré vlastnosti; Spravil som sa, že nepočujem. (Chrob.) Spravil sa, akoby spal.
3. nár. (na koho, na čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo (v rozprávkach): Ty sa spravíš na krásneho mládenca, ako si teraz. (Dobš.) Spravila sa na kačičku. (Dobš.)
4. hovor. trochu zastar. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, pojednať sa, dohovoriť sa s niekým na niečom; pokonať sa: S Provodovcami sa spraví: dá im dvadsaťtridsať volov za mladuchu. (Jégé) My sme sa len na to spravili s vami, že vás šťastlivo dostaneme domov. (Jégé) Spravíme sa medzi sebou v tichosti. (Kuk.) Spravme sa takto. Niečo dáte vy, niečo odpustíme my. (Ráz.)
5. hovor. zlepšiť svoj stav, zveľadiť sa, napraviť sa, zlepšiť sa: Prišiel do dediny dobrý učiteľ; učil, radil, pomáhal, že sa obec spravila až milá vec. (Taj.) Ani by ho nebola pani vzala, ale jeho mať prosila, že sa ono spraví, a že pláca — aká bude. (Taj.)