sprosták, -a, mn. č. -ci m. expr. sprostý, hlúpy človek, hlupák (obyč. v nadávke): Tí ho, ako sprostáka, oberajú o peniaze. (Al.) Nadala mi do sprostákov. (Jégé) Hľadel som s otvorenými ústami ako sprosták. (Švant.); s. sprostý (Al.), s. sprostácky (Ráz.) nadávky;
sprostácky príd. obyč. v nadávke sprosták s.;
sprostáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia m zdrob. oslab. naivný, prostomyseľný človek;
sprostáčisko, -a str. i m. zvel.