sprostosť, -ti ž.
1. (bez mn. č.) nedostatok múdrosti, nevedomosť, hlúposť, zadubenosť, nerozum, sprostota: ľudská s.; sprostosť niektorých ľudí (Tim.); Čo je to za sprostosť od neho, že taji? (Tim.)
2. sprostý, nerozumný čin, hlúposť: robiť s-i; Čo to stvárate za sprostosti s tou vodou? (Gráf)
3. hlúpe, sprosté reči, pletky: Keby netáral sprostosti! (Zúb.)
4. nezmyselnosť, nezmysel: Ako si prišiel na takú sprostosť? (Zúb.)