spruha, -y, sprúh ž.
1. pružné pero, pružina; vzpruha: s. dverovej zámky; oceľová s.; Pritlačila spruhu, dáždnik sa vystrel. (Kuk.) Naraz, ani keby ju vyhodila spruha, skočila. (Jégé)
2. silný popud, vzpruha: Ich hnala tajná spruha ľúbosti. (Vlč.) Pátral po spruhách a príčinách rodinnej tragédie. (Vaj.);
spruhový príd. k 1: s-á záklopka;
spružka, -y, -žiek ž. zdrob. k 1 (Šolt., Kuk.)