Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

srdce -a sŕdc s.

1. dutý kužeľovitý sval v hrudi ovládajúci svojimi sťahmi krvný obeh: ľudské s., tlkot s-a, s. bije, transplantácia s-a; s. sa mu zastavilo; s. mu búcha (ako kladivo, ako zvon); hovor. chorý na s.; s. ho bolí i pren. prežíva duš. bolesť;

pren.: časť tela v oblasti srdca, hruď, prsia: chytiť sa za s.; pritisol si ho na s.; poet. (dve) milujúce sa s-ia (dvaja) milujúci sa

2. kniž. duš., citový život a záujem, cit: materinské s.; vložiť do niečoho celé (svoje) s.

3. fam. oslovenie milej osoby: s. moje, vráť sa skoro!

4. čo (tvarom) pripomína srdce: medovníkové s.; s. zvona udierajúca časť; kart. karta so znakom červeného srdca

5. jedlo zo zvieracieho srdca: s. na smotane

6. kniž. stred. časť, stred: v s-i hôr, krajina v s-i Európy

● mať s. ako kameň, mať tvrdé, kamenné s. byť bezcitný, nemilosrdný; mať mäkké, zlaté, verné, šľachetné s. byť dobrý, verný, šľachetný; mať s. na pravom mieste byť ľudský; nemať s., s-a, byť bez s-a byť bezcitný; zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne; s ťažkým s-om nerád; s ľahkým s-om bez zábran; brať, vziať, zobrať si niečo k s-u (začať) chápať vážne; poslúchať hlas s-a, ísť za hlasom s-a spravovať sa citom; → leží mu to na s-i; → otvoriť niekomu, pred niekým s.; stratiť s. zaľúbiť sa; mať, nosiť niekoho v s-i mať rád; mať s. až v hrdle (od strachu ap.) byť silne vzrušený; → prirásť k s-u; → odpadnúť od s-a; čo máš na s-i? a) čo ťa trápi? b) čo chceš povedať? mať na niekoho ťažké s. hnevať sa naňho, zazlievať mu niečo; s. mu krváca prežíva veľkú duš. bolesť; zlomiť niekomu s. a) pripútať ho láskou b) raniť; vraziť niekomu nôž do s-a; mať s. na mieste byť spokojný; mať, čo s. ráči všetko želané v hojnosti; spadol mu → kameň zo s-a; to je → vec jeho s-a; nosí dieťa pod s-om je ťarchavá; je mu ľahko na s-i, pri s-i, okolo s-a je veselý; je mu ťažko na s-i, pri s-i, okolo s-a je smutný; v kútiku, v hĺbke s-a tajne, skryto; nemá (to) s., aby teraz odišiel nedá mu, nemôže teraz odísť; expr. s. mu padlo do nohavíc dostal strach; čo oči nevidia, (to) s. nebolí; čo na s-i, to na jazyku hovorí, čo si myslí; na → jazyku med, v s-i jed;

srdcový príd. k 1, 2, 4: s-á komora, chyba, s-é choroby; hovor. s-á záležitosť citová, ľúbostná; kart. s. kráľ;

srdiečko -a -čok s. zdrob., často expr. k 1, 3, 4: bolí ho s.; s. moje! (v oslovení); zlaté s. prívesok; vyšívať s-a; vykrojiť s. (zo šalátu) stredné lístky;

srdiečkový príd.;

srdienko -a -nok s. zdrob. hypok. (obyč. v oslovení)

srdce

srdce, -a, sŕdc str.

1. ústredný orgán krvného obehu, majúci tvar nepravidelne splošteného kužeľa, uložený v hrudi: ľudské s., s. zvieraťa, zdravé, choré s.; činnosť s-a, choroby, poruchy s-a, operácia s-a; pravá, ľavá komora s-a; zmršťovanie s-a; s. bije, klope, tlčie, búcha, expr. trepoce (pokojne, rýchlo, splašene, od radosti, od vzrušenia ap.); s. búcha ako kladivo veľmi, silne; pichá ma v s-i; rozšírenie s-a choroba; porážka s-a; jeho s. prestalo biť zomrel; pren. s. (sa) mu stislo, stiahlo, zovrelo, s. mu búcha až v hrdle o pocitoch žiaľu, strachu, obavy ap.; s. ho bolí prežíva duševnú bolesť; s. sa mu ide rozskočiť o pocite prudkej radosti, veľkého vzrušenia;

pren. časť tela pri srdci, ľavá strana hrude: chytiť sa za s., tisnúť si ruky na s.; Priloží mu ucho k srdcu. (Ráz.) Hlúpa Tera! — zvolala Genka, tisnúc dáždnik mimovoľne na srdce. (Jégé); vinúť k s-u niekoho a) objímať, b) s láskou sa starať o niekoho;

pren. centrum vnútorného, citového, duchovného života človeka, jeho povahy a charakteru, vnútorný svet človeka; symbol lásky: (mať) dobré, láskavé, čisté, bezúhonné, verné, šľachetné, zápalisté, ohnivé, horúce, citlivé, odvážne s.; materinské s.; mať mäkké s. byť prístupný citom; mať zlaté s. o dobrom človeku; mať široké, otvorené s. o priamom, bezprostrednom človeku, ktorý má rád ľudí; sebecké, bezcitné, skazené s., prázdne, hluché s. bez citu; mať tvrdé, kamenné, studené, ľadové, zatvrdnuté s. byť neprístupný citom; mať zatrpknuté, smutné s.; mať zlomené s. byť veľmi sklamaný; expr. mať zajačie s. o bojazlivom tvorovi; vlčie s. (Fig.) bezcitné; človek bez s-a bez citu, bez súcitu; získať, podmaniť si s. niekoho získať si priazeň, sympatie; s. mu prekypuje citom je plný citu; vkráda sa mu do s-a pochybnosť opanúva ho.; vnímať niečo s-om citovo; kniž. priateľ môjho s-a milý, blízky človek; vyvolená môjho s-a, veliteľka môjho s-a milá; blízky, milý s-u; srdce mu zahorelo láskou zaľúbil sa; byť s-om mladý citove; duševne; zahrávať si so s-om niekoho s láskou; dať svoje s. niekomu zaľúbiť sa; kniž. mať miesto v s-i niekoho byť u niekoho obľúbený; je to vec jeho s-a veľmi blízka, milá; koná, ako mu s. káže podľa vlastného citu; dať celé (svoje) s. do niečoho svoj um a oduševnenie; s. mu jasalo (od radosti) veľmi sa tešil, bol šťastný; nepokoj zmocnil sa jeho s-a celý sa znepokojil; vliať do sŕdc odvahu povzbudiť; Dievča je samé srdce (Vaj.) veľmi citlivé. Tu ho zas opustilo v rozhodnej chvíli srdce (Záb.) stratil odvahu. Či srdcu rozkážeš? (Min.) citu; expr. Němcová je blízka nielen slovenskému životu, ale i slovenskému srdcu (Vlč.) cíteniu.

● mať s. (až) v hrdle pociťovať úzkosť, mať strach; mať, nosiť niekoho v s-i mať rád, milovať niekoho; zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne; veľmi; chytilo ma, drží ma to (niečo) za s. niečo na mňa veľmi zapôsobilo, urobilo veľký dojem; vylievať, otvoriť s. niekomu, pred niekým zdôverovať sa, žalovať sa; zdôveriť sa, vyžalovať sa; vziať, brať si niečo k s-u a) uvedomovať si závažnosť niečoho; b) cítiť sa dotknutý niečím; pripustiť si niečo k s-u prikladať niečomu veľkú dôležitosť; má (leží mu) niečo na s-i trápi ho niečo; kameň mu spadol, ťarcha mu spadla zo s-a uľavilo sa mu, zbavil sa veľkej starosti; div (dobre, že) mu s. nepuklo veľmi žialil; v kútiku, v hĺbke s-a (niečo si želať) tajne, skryte; dobyť si s. niekoho, nájsť si cestu k s-u niekoho získať si náklonnosť niekoho; s. ma ťahá niekam, k niekomu chcem ísť niekam, túžim za niekým; niečo mi prirástlo k s-u obľúbil som si niečo; nemať s., s-a, hovor. nemať v sebe kus s-a byť tvrdý, nemilosrdný; človek bez s-a tvrdý, nemilosrdný; mať s. na (pravom) mieste byť správnym človekom; hovor. už má s. na mieste už je spokojný; mať ťažké (horké) s. na niekoho hnevať sa na niekoho, zazlievať niekomu niečo; vraziť niekomu nôž do s-a spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; trhať niekomu s. spôsobovať mu duševnú bolesť; s ťažkým s-om (odísť) nerád, s ľahkým s-om bez starosti; je mu ťažko na s-i (okolo s-a) je smutný, má starosti, je mu ľahko na s-i (okolo s-a) je veselý, bezstarostný; má, čo len s. žiada (ráči) všetko; nosí (má) s. na dlani je priamy, otvorený; nosí dieťa pod s-om je tehotná; klásť niekomu niečo na s. zdôrazňovať, prikazovať; čo na s-i, to na jazyku (úsl.) o úprimnom, pravdovravnom človeku; má na jazyku med a v s-i jed (úsl.) o pokryteckom, falošnom človeku; hovor. expr. spadlo mu s. do nohavíc stratil odvahu, dostal strach; mať s. v sáre (Mor.) mať strach; žart. zabudol, nechal si s. u niekoho (Ráz.) zaľúbil sa; oženiť sa podľa s-la z lásky; vytisnúť, vyhodiť niekoho zo s-a prestať mať rád, prestať ľúbiť niekoho; zraniť, zlomiť s. niekomu spôsobiť žiaľ; počúvať hlas svojho s-a, ísť za hlasom s-a riadiť sa citom; mať s. dokorán otvorené byť prístupný citom; vrylo sa mu to do s-a zapamätal si to; vidieť až do s-a niekomu poznať najtajnejšie myšlienky niekoho; s. mu krváca prežíva veľkú duševnú bolesť;

2. (fam.) oslovenie milej, dôverne známej osoby: Ira moja, srdce zlaté, čo prikážeš robiť? (Vaj.) Srdce moje, už sa i obliekam. (Al.)

3. niečo, čo sa tvarom al. inými vlastnosťami podobá srdcu: s. zvona; kovové srdce vo zvonici (Fig.); perníkové srdce; V štíte strechy od ulice je do dosák vyrezané srdce. (Gab.);

kart. druh karty červenej farby;

4. bás. stred niečoho, najdôležitejšia časť niečoho, stredisko; s. Európy stát v strede Európy; Engelschalk išiel úfajúc, že sa bez prekážky dostane až do srdca opevnení. (Jégé) Čím ďalej, tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.);

srdcový príd. k 1: s. sval, s-á komora, s-échlopne, s-á dutina, s. tep, s-á činnosť, s. kŕč, s-á choroba, chyba, s-á porážka; k 3: srdcové červené stopy, ktoré zostali po rúži (Štef.) podoby srdca; kart. s-é eso červené so znakom srdca

(jedno) srdce; (bez) srdca; (k) srdcu; (vidím) srdce; (hej) srdce!; (o) srdci; (so) srdcom;

(štyri) srdcia; (bez) sŕdc; (k) srdciam; (vidím) srdcia; (hej) srdcia!; (o) srdciach; (so) srdcami;

srdce [sr-, ser-, sir-; -e, -o] m
1. dutý kužeľovitý sval v tele človeka al. živočícha zabezpečujúci svojimi sťahmi krvný obeh: gest welmi nemoczen a pani geho gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy h. štubňa 1569 kl; rozlične choroby se okolo srdcia nachazegu, gakožto tremor cordis, pulsatio cordia; ženy ktere wedle toho take mdlobu a srdce plapolanj, tjskanj mjwagj, tye nemagu lepsse lekarstwy aneb remedium, gako nasse aurum potabile och 17. st; na tom sem se zarmutila, ze sa na srdce ponosugete radvaň 1714; po kterem gedle chnedkj zle bol w chlawe a na srdcj, takže welike mislenkj ho dohazalj krupina 1741
o ale my pomnyc a hledyc na muske srdce geho, neb czastokrad rycierskeho stawu osoby y gineho stawu lydy Turkowy stateczne a mužne odbygel b. štiavnica 1583 odvahu; rozwažugicze tieto wssecky prycžiny, gednomislne gednim chtenim, dichanym a gednimy usty, k tomu gednim srdczem nachazime a toto statutum sobe do meskych knych zapisugeme l. mikuláš 1686 jednomyseľne; gelenyho srdce kost w strance lewe naleza se a z hrubosty krwe w kost stwrzuge se horkosty srdčenu; srdce syly a treseny geho s kosty srdce gelenyho prigaty v wyne odgima hl 17. st farm stvrdnutou časťou jelenieho srdca; cordis dilatatio: rozssyreni srdca ks 1763 med choroba srdca; scrobiculus cordis: gamka srdca ks 1763 med srdečná jamka, jamka na hrudníku v oblasti srdca; gestli o tomto čase hwezda Kralik neb Srdcze lewowe nazwana zo Sluncem wichodi a s tim zachodi, wlchkge znači powetri pr 18. st astron Regulus, najjasnejšia hviezda súhvezdia Lev; klopanie, trasenie s-a med choroba srdca, búchanie srdca: rada proty traseny srdca lr1 17. st; wino spolu warene s nimi (so spikinardom a nevendulou) hoga hripawost a zmisssane ze sskoricow a hrebickami tissj srdce klopany pr 18. st; wždy rano na lačne srdce usip každemu do pissteku soli ze sirku zmissaneg hk 18. st nalačno
• zspolu y z ditatkem mym mylim, ktere pod srdčem nosim prešov 1666 o tehotnosti; dosti sem pohanske srdce sebe nakloniti se usilowal, však to nic neprospelo b. bystrica 1675 rat pohana
2. centrum vnútorného, citového i duchovného života človeka, vnútorný svet človeka: aby nám ráčil poslaci Ducha Swatého, v naše sirdca daci asl 14. st; take kazdy s wasz naboznym serczem poproste mileho Pana Buoha za dwa stawy: za swethsky y duchowny s. kapitula 1480 dsj; pred Tebau wssecky nasse srdczia, mysly y wuole, (Bože), gsau otewrene mod 1573 e; kazatel skrussene srdcya dostyučynenjm a zasluhou Krista Gežisse tessj kob 1666; dobreho pokoga staleho na mnohe leta z uprimneho srca prageme h. mičiná 1687; wsstip (Bože) do srdce nasseho lasku a swornost ags 1708; y zatwrdil Pán srdco faraónowé kb 1757; pren náb malženství tvé čisté vždy zachovaj, ani srdcem cizích žen žádaj, živuot svuoj v čistote mej asl 1532 nepomysli žiadostivo na cudzie ženy; degz my, mug Pane, tweho narozeny včasten bity, tebe w geslickach srdce meho chowaty ags 1708 o príprave prijať Krista a o obnove človeka; ty ale, ktery hledely očyma, a newydely srdczem, gakssto lúpežny na owczu wlczy rwaly na lúpež pep 1770 o pochopení, precítení videného; to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomislných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj dc 1797 obdaril odvahou, posilnil
o tedy s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu s. ľupča 1603 v hneve; list nass wi ste zapsani do srdce nasseho tc 1631 prebývate v nás; wssak ho (Krista) ze srdca meho witrhnutj njkoliw nemužess rw 1702 náb o odcudzení; Spasitely, deg my, abich te do pleneček wiry me tebe zawinuce, do gesliček srdce meho wzdicky snazne skladal a w nem warowal ags 1708 náb do srdca pripraveného na tvoj príchod; ona času wečerniho, po umiwanj prwe noh učedlnikum, nelačnym srdcem, ale dobre nakrmenim, po gedeni beranka se posluhuwala duh 1723 náb prázdnym; podz, posztzely szebe v mem serdtzu, (Ježiš), ráts ho prijátz za szvu chisu hps 1752 náb prebývaj vo mne; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili pp 1734 náb nedokonale, vlažne; oprawdiwa mudrost nezustawa na zewnitrnych zmisloch, ale pisse na tabulach srdce ms 1758 je v srdci; z ktereho (Božieho slova) my weselo začyerame a fflassku srdce nasseho, yako dewečka Hagar, naplnugeme cf 18. st jeho priestor; z gruntu, zo základu s-a z hĺbky, z celého srdca, úprimne: a ja teš podobnym spusobem z meho gruntu srdce wšeho dobreho memu bratovi vinšujem s. hory 1750 cm; z zakladu srde mého vzdáwám dekowánj pie 18. st; ženského s-a, zmäkčený s-om zoženštený: effoeminatus: zmakčeny srdcem ks 1763; ženskeho srdce ld 18. st; kamenné, ľadové, mramorové, neobrezané, skamenelé, spráchnaté, suché, tvrdé, zamrznuté, zatvrdlé s. neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné: twrdossigny a neobrezaneho srdce y ussy ste se wždicky Duchu Sw. protiwily le 1730; neni prospessnessiho a spasitedlnegssiho prostredku nad to negswetegsse gmeno Gežiss y z tich zkamenelich srdc ku wihnani tmi hrichu ms 1758; wipusti Buch slowo swe skrze kazatela a roztopi se zatwrdle a zamrznute srdce ku pokaňi gk 1779; phárao král ale twrdého srdca byl prw 1780; měl srdce suché a spráchnaté žp 1788; které tak ledowé srdce bi bilo, abi seba wsenásobnú horliwostú podežané necítilo? bn 1790; sama nauze kamenne srdce gegjch obmekčiti muže pt 1796; čoby bolo srdco mramorowe neb ocelowe, moselo bi sa pohnuty nad gegich mukamy mik 18. st; prísť pod strechu s-a náb usídliť sa v srdci: o, Pane, negsem hoden, aby si pryssel pod strechu srdca meho, ale rekny toliko slovicko a bude vzdrawena dussicka moga ags 1708; dodať, pridať s. obdarovať duchom, odvahou: animo: srdce přidati grp 1771; to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomisslných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj dc 1797
• ešte si len húsky pásla, už si v mojom srdci riastla rl 15. st o ľúbosti; tu sem nieczo obmekczeny srdcze Geho Milostti czytil strážnica 1529 o prejave citu; pocítil dobrotu; my sme pak tak nebyli zatvrdlého srdce, vslyšely sme ho, ze Martyn Krayczy poruczyl gest hospodary swemu penize žiar n. hr. 1572 o citlivosti k druhého problémom, ťažkostiam; v ústech (ľudí) sám med, reč lahodná, v srdci jed, v činech lest zrádná rl 1641 o zlobe; neb mnozí nosí v ústech med, ale na srdci mají jed pv 1641–50 o zlobe; my dobre na srdcy ginacž než usty wiznawame za 1676 o konaní dobra; dotel mi nebude na meste srdca, kim neswem radvaň 1694 o pokoji, spokojnosti; kdj pred fatentem Hruba mluwyla, že ona na Kohudku len tasskuo srdce ma krupina 1695 o krivde; kdybych pod srdcem mel, dal bych tobě o veľkodušnosti; oko do srdcza okno o poznaní a činoch človeka; widim, že žadost gista na srdcy twem ležj máš nej. otázky, prosby; Bůh truchliwe zrcadlo y djwadlo gim na ženach predklada, aby bolest tuto k srdcy swemu pripustili aby ju pocítili sp 1696; yakowe weczy mal (brat) zložene u ngey, že na svogem srdczy nyezadržim, ale geho djetom oddam jasenica 1710 neutajím; rozwass a powass to dobre (človeče), gestly tobe spaseny dusse twe w srdcy ležy le 1730 má oň skutočný záujem; oznámene gest tehdy swatému, že by tento klerik na zle pamatowal a že by zlobywost w srdcy swem zdržowal ža 1732 prechovával; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili pp 1734 ledabolo; kdiž sj ho zamordowala, či te srdce nebolelo? pukanec 1739 o výčitkách; čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi turiec 1724–44 má na srdci, ho ťaží; unanimes sumus: gsme gedno srdce geden umysl wu 1750 o jednote zmýšľania; similo: giné mluwiti, giné myslyti, giné na gazyku, giné na srdcy mjti wu 1750 o inom konaní ako sa hovorí; sertzo jak voszk topi se v tzeském bolyu o prežívaní bolesti; jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé sú neoblomní dž 1752; trilingve: ne tam choďa usta, kam srdco ks 1763 nehovorí sa to, čo si myslíme; div mu srdce nevyskoči od hanby velikej, kterú má pv 1761–81 o pocite hanby; labasco: oslabugem se, upadám, srdco tratjm, poddáwám se strácam odvahu; non sum tam ferreus: negsem tak zelezného srdca pevný, odvážny ks 1763; já sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat ad 1770–90 keď je človek zaľúbený; naš upadok welky uznat a k srdcy pripustit l. mikuláš 1773 precítiť; gak by gi to welmi k srdcy sslo a gu sužowalo? mps 1777 brala vážne; to w srdcy drž sylňe, pryteluw cťiť pilňe gp 1782 pamätaj na niečo; gest mně ze srdca luto, že gsem teba rozhněwal pk 1782 o veľkej ľútosti; cyzý milownjk pristupil k srdcy twému ko 1782 je ti milý; a to jsíce čudné jest, že Renaitove srdce ňepuklo br 1785 o veľkej vnútornej bolesti; žáden mi ňebil k srdcu br 1785 po vôli; co w srdci, to na gaziku pt 1796 (o pravdovravnosti); powedala mu, wzdi mi srdce plače, gestli ta pres den newidim som smutný; a čo len srdco požadalo k wižiwnosti geho, bywal w dome krasnem a majetnem čo si predstavil; nemile a odporne slowo otcu, ktere tak se mu zdalo, gak bi mu s pistole do srdca strelil mik 18. st bolo ostré ako strela; mať Krista v s-i (o viere): nemúž nic smutného býti, kdo můž Krista v srdci míti sk 1697
3. oslovenie milej osoby: Pán Boh te žehnaj, serdce mé milé, devečko má jediná; na te myslím, mé premilé serdce asl 1603–04; srdce moge, prigdite dolu do nasseho otce, lebo mne za toho dagi, kdo mne bude od otce pitatj štítnik 1700; mea lux: srdco mé; mel meum: srdco mé, múg mily; melliculum: srdco me, múg sladky ks 1763
4. ozdoba al. niečo, čo tvarom pripomína srdce: (porúčam) prsten zlatj na spusob srdce orlové 1694; podražec ma kwetek byly, okruhly, lysty ma yako psoser polny, yako srdce hl 17. st
5. (stredná) pohyblivá časť zvona: Martinowy Remennarowi od remene, czo oprawel, kteri drzi srczo na swone trenčín 1580; dano za srdcze zwaranj do medjanu f 80; kdy do Bjstryce wozyly z welkeho zwona srdce, na kočz dano 1 1/4 zvolen 1615; 1640; dano kowačowj, čuo sprawil gedno ohnjwo na retaz do studne, srdco na pokow y obluk nakladal den 22 1/2 žilina 1693–94; na kostelnyho zwona srdce remena s 48; dano Petroujskimu, ket nagpru robil remen do toho zwona na srdce, dalo sa mu sex 2 wina krupina 1706; dano za remen na srdco do zwona fl 1 bánovce n. b. 1747; odlup ze zwona kusstek, kde srdco byge hk 18. st e
6. stredná časť nej. predmetu, stred niečoho: wezmj gednu hrst petrželowych korenou, vmj gich dobre a srdce z njch odhod vk 1764; gako bil Jonass w brisse welriby tri dny a tri nocy, tak bude sin čloweka w srdcy zeme tri dni a tri nocy slk 1766–80
7. svedomie: to psani, W. Milosti, raczyli by ste na wašych srdczech a konsczyenczyach zachovati bánovce n. b. 1529; conscio: powedomy sem, swedomj mám, zná srdco swedomj ks 1763;
-ový, srdečný príd
1. k 1: syrop z ruoze srdce y žaludku posylnuge, treseni srdečne odgima mt 17. st; kdy nekdo welmy ranen gest, deg mu hned 3 ližky (vodky), to zdržuge srdecnu krw rt 17. st; moc magy (perly) posylnowaty duchy srdečne hl 17. st
o phren: mysl, rozum, wnjtrnosti srdečné ks 1763 vnútorný, duševný pokoj; mediana, vena: na ruce čloweka žila prostredny, srdečny ks 1763 med tepna; ponegprweg wezmy unicornu, oprawdoweg slonoweg kosti, srdečneg gelenieg kóstky pol kvintlika rt 17. st farm stvrdnutú časť jelenieho srdca; s-á jamka, loch s. med jamka na hrudníku v oblasti srdca: kdy člowek frass ma, pomaž tomu čloweku w ustiech na gambach a na srdečneg yamce rt 17. st; pomaž pupek, srdečnu gamku, tilo a sluchy muškatoweho orecha masti rta 17. st; ventriculus cordia: dlabina, loch srdečny ks 1763; s-á bolesť, s-é klaní pichanie srdca: mnozj wetssj bolest magj gako gest bolest srdečna pop 1723–24; cardiaca: bolest srdca aneb srdečné kláni ks 1763
2. kt. lieči, posilňuje srdce: wyborny srdečny lekwar sprawiti; prassek srdečny we wsseligakych nemocjach bez starosti k užjwanj rt 17. st; srdečna wodka; prassek srdečny rta 17. st
o cardiaca: srdečna zelina ld 18. st bot srdcovník jablčníkovitý Leonurus marrubiastrum
3. k 2: spoweť gest, ktera se cžiny samemu Panu Bohu wssemohuczemu, Synu geho milemu y Duchu Swatemu skrze srdecžne zdychany a pobožne modlitby bag 1585; a srdečneg naklonnosty proty neg neukazal zvolen 1637 e; pry dobrem mogem rozume a premysslowany srdeczneho tento testament a posledny mogu wuoly sem uczinil krupina 1683; pervéj, nes prereknye, szlisis joho posádanyé, serdetsné volányé dž 1752; lotrowe skrz srdečne pokanj k Panu Bohu umiragj duh 1723
o celým srdcem te milugi, srdečný Gežjssi, a tobe se obetugi pie 18. st drahý, milovaný; ne zamračenj wnjtrné, zyma, naklónnost, suchota srdečná, dussná ospáňliwost blr 18. st duchovná prázdnota, vyprahnutosť; s-á bolesť, rana, trápenie, útrpnosť, žalosť bôľ, smútok, žiaľ: cordolium: bolest srdce, srdečná žalost wu 1750; srdečné trápení mé do hrobu mne privede ad 1770–90; a predce vudce milovník pre hrubosť srdečnéj bolesťi na život svúj zabudnúc; Van Stiphout prišel, který počestnosť svú jéj učiníc a srdečnú jakúsi ranu patríc, ťešil ju br 1785
4. k 3: moga mila, srdečna Marina, gdete, prosim, do pana Sylassiho štítnik 1700 drahá
5. k 4: na srdcovu formu waindlički k passteczkam suce l. ján 1683
6. odvážny, udatný, smelý: animosus: smělý, srdnatý, zmužilý, srdečný wu 1750
7. k 6: do strkowitég planég zemi zasadeným malinowým stromkom ma se srdečny, prostredny koren odrubať bin 1799;
-osť ž
1. úprimnosť: aby ony z nagwnjtrnegssych srdca srdečnost(i) litowali, že mňa (Pána) nekdy obrážali blr 18. st
2. radosť z vnútorného pokoja, vnútorná radosť: Pán Gežiss milostiwosti, původ, nádege radosti, sladká studenka milosti, prawá rozkoss srdečnosti cc 1655;
-iečko [-é-],
-ienko [-ie-, -é-] dem k 1: mexikansči obiwatele kazdy rok wiceg nezli dwacat tisic srdeček z maličkich ditek wirezali a gemu na obeť obetowali ms 1758; corculum: srdečko ks 1763; k 2: devečko má milá, potešeni ného, ráč obveseliti srdéčka smutného asl 1603–04; Pan B. nechce obet usmrceneho howadka, ale obet zkrusseneho a potreneho srdečka slk 1641–57; Amor moge srdecsko netrapi, Kupido escze w nem nesedi hlohovec 1744; polovníci poluju, na srdénka strahujú pv 18. st; pre teba, duša má, mne srdenko bolí ad 18. st; k 3: útočište nedám žádnému jinému, serdečko mé milé pv (1595–1608); hned je zdravejší, má najmilejší, mé serdéčko asl 1603–04; zdrawi dobreho od Pana Boha W. M. winsugem, moge milgou (!) srdecko radvaň 1694; animulus: srdečko; meum corculum: srdecko mé ks 1763; neprišou Janko, moje srdienko, tej noci pv 18. st; k 6: wezmi dobromisly y s kwetem try hrstky, z dobreg žlteg fialky srdečiek 15 hrstek rt 17. st