Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sŕňa -aťa mn. -atá/-ence -ňat/-neniec s. mláďa srny;

sŕňatko -a -tiek s. zdrob.

srna -y sŕn ž. menší lesný prežúvavec; dospelá samica tohto rodu, zool. Capreolus

● bežať ako s. rýchlo a ľahko;

srňací príd.: s-ie mäso; kuch. s. chrbát druh zákuska;

srnka -y -niek ž. zdrob.

sŕňa, -aťa, mn. č. -atá/-nence, -at/-neniec str. mláďa srny;

pren. expr. o mladej svižnej žene al. dieťati: Čo je, sŕňa moje? (Král.);

sŕňatko, -a, -tiek i srniatko, -a, -tok str. zdrob. expr.

srna, -y, sŕn ž. samička srnca: bystrá, plachá, uštvaná, splašená s.; poskakovať ako s.; skočiť, vyskočiť, bežať ako s. rýchlo; má oči ako s. krotké, nežné; Je rezká ako srna. (Tim.) Zaliali ju slzy a ako podstrelená srna behom vrátila sa späť (Taj.) smutná, nešťastná;

srňací, zried. i srní, -ia, -ie príd. patriaci srne, pochádzajúci od srny, zo srny: s-ie mláďa, s-ia koža; kuch. srňací guláš, srňacie stehienko; pren. srnia nôžka (Vaj.) štíhla, bystrá;

srnka, -y, -niek ž. zdrob.

(jedno) sŕňa; (bez) sŕňaťa; (k) sŕňaťu; (vidím) sŕňa; (hej) sŕňa!; (o) sŕňati; (so) sŕňaťom;

(tri) sŕnence, sŕňatá; (bez) sŕneniec, sŕňat; (k) sŕňatám, sŕnencom; (vidím) sŕnence, sŕňatá; (hej) sŕnence, sŕňatá!; (o) sŕňatách, sŕnencoch; (so) sŕnencami, sŕňatami;

(jedna) srna; (bez) srny; (k) srne; (vidím) srnu; (hej) srna!; (o) srne; (so) srnou;

(štyri) srny; (bez) sŕn; (k) srnám; (vidím) srny; (hej) srny!; (o) srnách; (so) srnami;

srna ž samica srnca: ulowil zwire welike, gako gelena, lany nebo srnu budatín 1478 sčl; ten tyden pred Fassangom y po Fassangu srny z huor nassych sylu a gwaltem tyto sedlaczi honyly demänová 1567 dsj; slyssal sem, ze ste mnoho srn nabylj sučany 1602; paklyz pan kupy, dluzen mu (poddanému) daty za gednu srnu d 50 (motešice) 1611; drabu Hanzowy, strany srny na Csabrad chodicymu, (dali) d 12 krupina 1706; tam ja pojdem s mojú milú, ja stríhnem na zverinu, na zajíce a na srny, na divoké jeleni ad 18. st
o (srna) znowu se z tima polnjma srnami ztowarissila vp 1764 neskrotenými
• na malem zagačku učja se psy srny gest, t. g. zlodegj z malého hrjchu postupugj do wetssjho sin 1678 s chuťou rastie apetít; podobny gest mily mug srne sp 1696 o jeho plachosti; a bilo na njch wiplneno to porekadlo: začala bitwu srna z lewem vp 1764 o nezmyselnosti niečoho;
-í, srňací príd
1. týkajúci sa srny: dal sem bil na wirabany devet kozj srnich a dwe gelenie divín 1637 e; na panskeg swetniczi koze srnie wirobene beckov 1643
o s-í koreň bot smldník lekársky Peucedanum officinalis: peucedanum, peucedanus: geleny a srny koreň ks 1763
2. slúžiaci na lovenie sŕn: siety srnie w Rownem, siety gelenie w Rownem kusy; siet srnia bytča 1606 e
P tpn Zerne 1477, Zrnie 1598 dolné srnie vso; Zrniacze 1548, Srnacze 1588 na orave vso;
-ka, -ečka dem: dama: srnka, srna wu 1750; a bude gako srnečka utekagjcy y gako ówca kb 1757; damula: kozička diwoka, srnka ks 1763
• vydri sa gako srnka z ruki a gako wták z ruki wtáčnjka kb 1757
P atpn pana Pawla Srnky v s. ľupči 1603