Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dostáť -stojí -stoja dok. kniž. dodržať, splniť: d. slovu, v slove; d. povinnostiam

---

obstáť -stojí -stoja dok.

1. vydržať stáť: o. na jednej nohe

2. vydržať (niekde, pri niekom): pri čítaní dlho neo-í; nič pred deťmi neo-í neudrží sa

3. ukázať sa vyhovujúcim, osvedčiť sa: o. pri skúške, v súťaži; námietka, argument neo-í

● kto sa bojí, neo-í

---

odstáť -stojí -stoja dok.

1. státím prečkať: o. (si) v rade hodinu

2. státím nadobudnúť isté vlastnosti: dať, nechať o., o-ta voda

---

postáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok.

1. i postáť si (zastaviť sa a) ostať chvíľu stáť: pri prechádzke vše p-l, p. (si) s niekým na ulici, p. pred zrkadlom

2. ostať stáť, nesadnúť si: nesadnem si, p-m

3. v spoj. nechať p. (obyč. potraviny) nechať istý čas na pokoji, nehýbať: pridáme citrónovú šťavu a necháme p.;

nedok. k 1 postávať¹ -a: ľudia p-jú pred vchodom

---

prestáť -stojí -stoja -stoj! -stál -státy dok.

1. stráviť státím: p. hodinu v rade na lístky do divadla; p. celý deň (v obchode)

2. prekonať, pretrpieť, prežiť: p. chorobu, vojnu

---

pristáť -stane -stanú -staň! -stál dok. plavbou al. letom dosiahnuť pevnú zem: loď p-la v prístave; núdzové p-tie lietadla;

nedok. pristávať² -a

---

stáť¹ stojí stoja stoj! stál nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore; lístok na s-tie; hovor. s. na lístky (do kina)

2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú); zákaz s-tia (motor. vozidla); stoj! zastaviť s.! povely; hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke; v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať; s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia; s. na čele i fraz. viesť; s. na vysokom stupni (vzdelania ap.); s. pred úlohami; s. v ceste i fraz. prekážať; s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa; s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve; dom s-í v plameňoch horí

5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách; s-m na tom, aby odišiel

7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu; s-lo to v novinách

10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne; s. na vlastných nohách byť nezávislý; nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty; → rozum mu nad tým s-í; aby → reč nes-la; to nes-í za → reč; s. na prahu niečoho byť na začiatku; s. (si) na svojom neustupovať; vlasy mu → dupkom s-a; → oči mu s-li stĺpkom; (odvtedy,) čo → svet svetom s-í; ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

opak. stávať¹ -a

---

stáť² stojí stoja stoj! stál nedok.

1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún; koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí); nebude to nič s.

2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy; s-lo ho to život prišiel o život

3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l; s. za pokus, za pozornosť

● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností; to nes-í za reč je bezvýznamné; to nes-í za nič je bezcenné; môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom; expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

opak. k 1, 2 stávať² -a

dostáť ‑stojí ‑stoja ‑stál dok.

---

nastáť sa ‑stojí ‑stoja ‑stoj! ‑stál dok.

---

obstáť ‑stojí ‑stoja ‑stál dok. (vydržať, osvedčiť sa)

---

odstáť ‑stojí ‑stoja ‑stoj! ‑stál dok.

---

postáť ‑stojí ‑stoja ‑stoj! ‑stál dok.

---

prestáť ‑stojí ‑stoja ‑stoj! ‑stál ‑státy dok. (dlho stáť)

---

pristáť ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stál dok. (dosiahnuť zem)

---

---

---

---

---

dostáť, -stojí, -stoja dok. kniž. (čomu i v čom) dodržať, splniť niečo: d. povinnosti, d. slovu; d. v slove (Kuk.)

---

nastáť sa, -stojí, -stoja dok. veľa, dlho stáť: n. sa v rade

---

obstáť, -stojí, -stoja, -stál, rozk. -stoj dok.

1. dokázať, vydržať stáť: Ťažko sa zvliekol z lôžka, ale obstál na nohách. (Jégé) Na nohách neobstojí a sotva už i sedí. (Tim.); o. na jednej nohe

● hovor.: na vlase, na vlásku, na nitke, na máčnom máčku ap. obstálo, že (so záporom) ... len-len že ne-...: Na vlase obstálo, že i Rovňany nie sú také ako tie dediny. (Jégé) Obstálo na nitke, že sa nedokrvavili. (Fig.) Len na máčnom máčku obstálo, že Kubas pre parádny pohreb nenechal vnúča zahynúť. (Jégé); niečo obstálo (niekto obstál) iba na nitke, na vlásku ap. len-len že sa niečo nešťastne, tragicky neskončilo (lenlen že niekoho nepostihlo niečo zlé): Iba na nitke čo jej život obstál (Kuk.) len-len že nezomrela.

2. vydržať niekde, pri niekom, s niekým byť; dokázať, vydržať, môcť pobudnúť niekde, pri niekom, s niekým: Vo vozňoch nebolo možno obstáť pre horúčosť a muchy. (Jes.) Ani tu neobstál dlho, a to pre svoju ušnú chorobu. (Al.) Iba za dva dni obstáli v špitáli. (Tim.) Veď vieš, že neobstojí (Iľa) medzi nami. (Tim.) A keby to zle vypálilo, neobstál by som pri nej (pri žene) do smrti. (Skal.) Tento beťárik, pri ktorom žiaden učiteľ obstáť nemohol, vysmieval sa Kakerlakovi. (Záb.) Hnev aj s zločincom obstojí. (Sládk.) Pred matkou by nebol obstál. (Urbk.)

3. zachovať sa, udržať sa, uchrániť sa, zachovať, udržať si existenciu, život, trvanie: Čo by ste umreli? — Môžete i obstáť (Tim.) ostať nažive. Prievozník sa spolčil s riekou. Preto obstál so svojou búdou na jej brehu. (Fig.) Boli by najradšej, keby celá trieda sprašťala, len oni aby boli na rumoch obstáli. (Kuk.) Ani slivčie pred nimi neobstálo (Taj.) i to zničili ap.

4. (bez čoho, bez koho) môcť byť, vydržať bez niečoho, bez niekoho, zaobísť sa: Bez mora nemôže obstáť (ľud), ako ani ryba. (Kuk.) To nechápe (Iľa), že Paľo bez nej nemôže obstáť. (Tim.)

5. dosiahnuť kladný výsledok; osvedčiť sa, vyhovieť, ukázať sa vhodným, vyhovujúcim, dostatočným v istých podmienkach al. so zreteľom na niečo: o. v súťaži, v konkurencii, o. v kritike, pred kritikou, o. pri skúške, na skúške, pred skúškou, v skúške; čestne o. (napr. v športe); chcieť, snažiť sa čo najlepšie o. proti silnému súperovi (napr. v športe), o. proti presile (napr. v boji); niečie, nejaké tvrdenie, stanovisko, nejaká mienka, námietka, nejaký názor, argument (dnes už) neobstojí nevyhovuje; nedá sa udržať, ubrániť; Neobstál v tvrdom boji o každodenný chlieb. (Ondr.) Nemôže obstáť v dnešnej bezohľadnej dobe so svojou povahou. (Jégé) Ako obstojím v otázkach, ktoré dostanem? (Pláv.) Cítila, že pred opravdivosťou citu takého človeka nič polovičaté neobstojí. (Tat.) Téza tá mohla obstáť na papieri. (Urb.) Vypočúvali ma na polícii, no obstál som. (Žáry) Všade (Iľa) obstojí, i v Sobote ju doktori chválili (Tim.) vyhovie, uplatní sa. Utratil paholka, ktorý za troch iných v robote obstál (Urbk.) robil za troch.

● Kto sa bojí, neobstojí (prísl.) nebude mať úspech, neosvedčí sa;

6. hovor. pochodiť, obísť, neos. povodiť sa niekomu nejako: dobre, zle o.; Vyplatíš-nevyplatíš, ešte ty zle obstojíš. (Jégé) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej starej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.)

|| obstáť sa

1. vydržať niekde, pri niekom, s niekým byť; dokázať, vydržať, môcť pobudnúť niekde, pri niekom, s niekým, obstáť V tejto dedine sa ja už neobstojím. (Tim.) Vtedy Ľudovít Štúr v Bratislave už nemohol sa obstáť. (Škult.) Už sa azda ani neobstojím v dome pred švagrovou. (Tim.)

● hovor. nič sa jej (mu) na jazyku neobstojí všetko vyklebetí, vyrozpráva;

2. (pred kým, pred čím) zachovať sa, udržať sa, uchrániť sa, udržať si existenciu, život, trvanie: nič sa pred ním neobstojí všetko pokazí, zničí, ukradne ap.

---

odstáť, -stojí, -stoja dok. (čo) stáť istý čas, stáť počas trvania niečoho: Keď už bol natrúchlil, i kar odstál. (Tim.); o. schôdzku

|| odstáť sa (o vode) dlhším státím zmeniť príchuť a iné vlastnosti, ustáť sa; (o potravinách) odležať sa, zmäknúť: odstatá voda, odstáta kysibelka (Karv.); odstáte mäso (Kuk.); Suchá merinda nemôže sa odstáť. (Kuk.)

---

popostáť, -stojí, -stoja, -stál dok. chvíľu, trochu postáť: popostála, čakajúc otca (Kuk.)

dostáť dokonavé sloveso
(ja) dostojím VKdsa+; (ty) dostojíš VKdsb+; (on, ona, ono) dostojí VKdsc+; (my) dostojíme VKdpa+; (vy) dostojíte VKdpb+; (oni, ony) dostoja VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dostál VLdsam+; (ona) dostála VLdsaf+; (ono) dostálo VLdsan+; (oni, ony) dostáli VLdpah+;
(ty) dostoj! VMdsb+; (my) dostojme! VMdpa+; (vy) dostojte! VMdpb+;
(nejako) dostojac VHd+;

---

nedostáť dokonavé sloveso
(ja) nedostojím VKdsa-; (ty) nedostojíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedostojí VKdsc-; (my) nedostojíme VKdpa-; (vy) nedostojíte VKdpb-; (oni, ony) nedostoja VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedostál VLdsam-; (ona) nedostála VLdsaf-; (ono) nedostálo VLdsan-; (oni, ony) nedostáli VLdpah-;
(ty) nedostoj! VMdsb-; (my) nedostojme! VMdpa-; (vy) nedostojte! VMdpb-;
(nejako) nedostojac VHd-;

---

neobstáť dokonavé sloveso
(ja) neobstojím VKdsa-; (ty) neobstojíš VKdsb-; (on, ona, ono) neobstojí VKdsc-; (my) neobstojíme VKdpa-; (vy) neobstojíte VKdpb-; (oni, ony) neobstoja VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neobstál VLdsam-; (ona) neobstála VLdsaf-; (ono) neobstálo VLdsan-; (oni, ony) neobstáli VLdpah-;
(ty) neobstoj! VMdsb-; (my) neobstojme! VMdpa-; (vy) neobstojte! VMdpb-;
(nejako) neobstojac VHd-;

---

neodstáť dokonavé sloveso
(ja) neodstojím VKdsa-; (ty) neodstojíš VKdsb-; (on, ona, ono) neodstojí VKdsc-; (my) neodstojíme VKdpa-; (vy) neodstojíte VKdpb-; (oni, ony) neodstoja VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodstál VLdsam-; (ona) neodstála VLdsaf-; (ono) neodstálo VLdsan-; (oni, ony) neodstáli VLdpah-;
(ty) neodstoj! VMdsb-; (my) neodstojme! VMdpa-; (vy) neodstojte! VMdpb-;
(nejako) neodstojac VHd-;

---

nepostáť dokonavé sloveso
(ja) nepostojím VKdsa-; (ty) nepostojíš VKdsb-; (on, ona, ono) nepostojí VKdsc-; (my) nepostojíme VKdpa-; (vy) nepostojíte VKdpb-; (oni, ony) nepostoja VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepostál VLdsam-; (ona) nepostála VLdsaf-; (ono) nepostálo VLdsan-; (oni, ony) nepostáli VLdpah-;
(ty) nepostoj! VMdsb-; (my) nepostojme! VMdpa-; (vy) nepostojte! VMdpb-;
(nejako) nepostojac VHd-;

---

neprestáť dokonavé sloveso
(ja) neprestojím VKdsa-; (ty) neprestojíš VKdsb-; (on, ona, ono) neprestojí VKdsc-; (my) neprestojíme VKdpa-; (vy) neprestojíte VKdpb-; (oni, ony) neprestoja VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprestál VLdsam-; (ona) neprestála VLdsaf-; (ono) neprestálo VLdsan-; (oni, ony) neprestáli VLdpah-;
(ty) neprestoj! VMdsb-; (my) neprestojme! VMdpa-; (vy) neprestojte! VMdpb-;
(nejako) neprestojac VHd-;

---

nepristáť dokonavé sloveso
(ja) nepristanem VKdsa-; (ty) nepristaneš VKdsb-; (on, ona, ono) nepristane VKdsc-; (my) nepristaneme VKdpa-; (vy) nepristanete VKdpb-; (oni, ony) nepristanú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepristál VLdsam-; (ona) nepristála VLdsaf-; (ono) nepristálo VLdsan-; (oni, ony) nepristáli VLdpah-;
(ty) nepristaň! VMdsb-; (my) nepristaňme! VMdpa-; (vy) nepristaňte! VMdpb-;
(nejako) nepristanúc VHd-;

---

nestáť nedokonavé sloveso
(ja) nestojím VKesa-; (ty) nestojíš VKesb-; (on, ona, ono) nestojí VKesc-; (my) nestojíme VKepa-; (vy) nestojíte VKepb-; (oni, ony) nestoja VKepc-;

(ja som, ty si, on) nestál VLesam-; (ona) nestála VLesaf-; (ono) nestálo VLesan-; (oni, ony) nestáli VLepah-;
(ty) nestoj! VMesb-; (my) nestojme! VMepa-; (vy) nestojte! VMepb-;
(nejako) nestojac VHe-;

spolustáť ndk spoločne s niekým zotrvať, byť, stáť: consto, stare: spolústogjm, pri ňekem stogjm, zgawny sem ks 1763

---

stáť¹ ndk
1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať miesto vo vzpriamenej polohe, na nohách: byla by tak nemoczna, ze by nemohla przed prawem stati žk 1473; v tú chvíli cisárská panna v okenečku stála asl 1560/1603–04; ale gemu nedali, totyssto Prassywemu tolko fl. 10, nebo na warte stal s. l. 1587 e; wida Matku Páne stáťi, bolesti obklýčenú cc 1655; kdyby bilj na woze stalj, nuž bj se bila sskoda nestala krupina 1699; w ten czas pry panu instansowy stal a ruky hore wizdwihnute mel martin 1731; snjwalo se my, že sem stál na brehu potoka kb 1756
o aby on, Kubo Kostolnik, ponejprv za dve hodiny pret štolnou v železe stal b. bystrica 1728 cm stáť v okovách; pro kteru winu mela by sjce na teatrum staty pred domem sessionalskim za 6 hodjn poniky 1789 byť na pranieri
• smrt strassliwa wssem bezbožnym opilcům za hrbetem a na pate stogj sp 1696 náb čakajú ich muky; smrť stojí u dverí, za chrbtom je blízko, každý zomrie: když pri skončeni žiwota smrt u dweri stogi; ale smrt za chrptem stogi a na nas se diwa gš 1758; pokud baron této slowa prednassel, stal Eugen jako prikowaný lpo 18. st bez pohnutia
2. nachádzať sa, byť umiestnený, postavený niekde vo zvyčajnej (obyč. stojatej) polohe: gestli ktery czlowiek necha swe sate zbozy stati na poli a ginssi wsseczkni swe domuow swezli; prywet, to ma take zachowano byti od suseda od wrchu az do zemie, kdez by stalo proti dworu susedskemv žk 1473; vyrachli su cztyrzy brazdy, poczaussy od Vahu, stogi topol bytča 1484 sčl; že wystawyl sobe s neho pliaczok, kde stogy chysska wo wratech l. trnovec 1536; (riad) ktery k warzeny piwa gest potrebny, ma gedna y druha strana, poky piwowar stogy, vzywati p. ľupča 1543; w mestach stoga wistawene sspitali a w ných slepy, chromy, hluchy, stary, nemocny sk 1697; tento krčah musy na niečem stati rt 17. st; zdola hrussky, ktoreg len pen stogi krupina 1702; včil až do jednoho stromu aj s trnim naš pan oberjager načisto vyrubat dal a nelen tady, kady stromovi stalo, dal žaludem vysadit gajary 1788 lp
• ach, gak na slabych nohach nassa obec stogj! sp 1696 (o jej krehkosti); awssak hospodarstwy gegich welmy kulha a na mdlych nohach stogy ek 18. st neprosperuje; oči stáli dupkom, stĺpkom
a) meravo hľadeli: má včytel obličeg swug nastrogiti k posunkum nábožnjm, ne ku omrzlým a sspatnjm (: w prewracenj očý tak, aby dupkom stali:) bz 1749;
b) naznačovali mŕtvosť: očj stlupkem stáli (dobytku) škd 1775
3. zostávať na mieste, nemeniť polohu: wezmy layn holubych, nasip ych do sskopkú, naleg na ne wody, at tak stogy den a nocz mt 17. st; hyrečny Kopernjk kanonjkom byl, ktery zmyslel, že slunco stogy a zem se okolo neho obracá krp 1760; že každy tyžden temer každy geden sedlak na panskom dva dni nekdy aj tri dni stati musi turzovka 1798 lp pracovať; pren robota nám stogi pk 1782 nikto nepracuje
o kdi more ticho stogi, plawenj nemuže bit, lečbj pacholcy weslom tyahagjcy na lawickach sedjce weslom tyahaly kob 1666 je pokojné
• ktera woda wždycky stogj, welmi snadno se y zhnogj se 18. st (o potrebe pokroku, vývinu)
4. práv nemeniť vlastníka: ale ta winicze aby se nepredawala, ale na tom meste pri pokogi stala bátovce 1589; kasznyczka z lysty obzwlasstnymy nech stogy s pokogem, dokud ditky me k rozumu prigdu bratislava 1667 e; czo ge w chalupe klincom pribite, to ma nepohnute stat žilina 1698
5. nebyť v činnosti, nebyť využitý, v chode, nefungovať, neísť: tedy wuozs ma s pokogem stati, dokad wsseczkni przegdu žk 1473; takze ta wecz (dohoda) ma stati prwna a gruntowna beze wsseho porusseny p. ľupča 1551; ktere weczy od toho czyassu z pokogom staly až do tohoto czyassu h. ždaňa 1577; krčzmy puste nech nestoga, než kdekolwek bi mohl gaky osoch panu zniest krasňany 1665; od senyckeho cechmystra sem pytal, ze negysu dluzný, ze ta gatka pusta stogy senica 1674; žaden z Lehotzkych ludy gazdu nepamata, len že wždyčky pusztym stalo od mnoho rokuw v. lehota 1732; snad tretia pastwa pod ozimne syata prihotowena prazna staty bude, kdy nebudeme mjt čžjm posiat likavka 1768
o s. prielohom, úhorom byť neobrobený: ze tyto zeme oraly, kere prielohom stoya wczyle trenčín 1574; ket uhorom stali (lazy), že cez ne priechodisko biwalo d. jaseno 1759
6. nachádzať sa, vyskytovať sa niekde, vychádzať z nej. miesta: v tom inglickom poli jedna krčma stoji, do nej sa schadzaju tria kralove z vojny rl 16. st; opett prissly kuruczy w noczy, die 18. may stal haytman u Balaža p. ľupča 1679 nocoval; wym, že krik stal u Barbir Istwana, widela sem, kdy ho bylj obidwa krupina 1692; že bočny rebra any pry gednem čloweku tak prosto a w rowneg liney nestoga šd 1784; p. fatens počul ale potom weliky krik w tomže mline stati bodovice 1784 ozývať sa
o gednemu sedlyaku, ktery stal bil na wozarstwo a potom zanechaty musel krupina 1684 vykonával povoznícku službu; košiarom, salašom s., na salaši s. pásť ovce a prenocúvať s nimi: než gest tomu piet rokuw, yak z dobitkem na salassy stal za domom domaniskim v. zálužie 1617–19; aby predtjm byly desatek dawaly batizowsczj sedlaczj, kdy kossarem staly na batisowszkom a mengusowszkym chotaru spiš 1648; w kteregkolwek hore walassi salašom stoga, z teg hori ag drewo beru turiec 1779
• pokud mne hlava hore bude stat, ten zamek nezradym lietava 1633 budem živý; decrepitus: starček, který nad hrobem chodi, stogi wu 1750 (o veľmi starom a chorom človekovi); meme gine starosti, sotva wime, kde nam hlawa stogi pre hospodarstwi sj 18. st sme bezradní, zmätení pre nával práce, starostí; kudele mezi wlasi si zakrucowala, abi ty hlawa gako merica stala mik 18. st (o veľkej hlave)
7. mať isté miesto, funkciu, zaujímať isté postavenie v hierarchii hodnôt, byť v istom vzťahu al. pomere k niekomu al. niečomu: ohnywost (nového hrebíčka) w geho složeny stogy in 3tio gradu hl 17. st; tehdy kdo w hodnosti stogi, nemá mluwit mnoho gv 1755
o potreba gest techdj, aby sme straže držali, pilnj pozor dali a w zbrogj stáli sk 1697 boli pripravení; to wsecko stat bude na dispositij Wasey Oswycenosty p. bystrica 1717 závisieť; Luther Martin pri gednostagnosti nemúže zetrwat, ano sám sebu w očy stogi pp 1734 si protirečí; sskodnemu zwiku chtegicze ga na odpor stat liptov 1760 sprotiviť sa; ktere (listy) wiem, že pred žadnim prawom nemohu stat, nebo z mogou welikou kriwdou podwedena a prinucena sem byla podpisowat liptov 1765 byť predvolaná; adjuvo: pomahám, na ruku stogim wu 1750 nadŕžam
• fluctuor: w pochybnosti stogjm sem y tam sa motám ks 1763 som nerozhodný
8. za koho, čo, pri kom byť na strane niekoho, držať s niekým, podporovať niekoho, niečo: potom sme my jey mlovyly, aby sla a oprattala, ze my budeme za to statty tomčany 1572; neb sme hodny za geho pocztywost staty a praczowaty h. nemce 1600; y wsseckých kůruw angelských žádame, by pri nás stáli cc 1655; assisto: pri nékom stogjm grp 1771
• a protoz jestli V. U. M. nam strany nebude staty a nebude našim tutorem jablonové 17. st lp nebude na našej strane
9. o, za koho, čo brániť, chrániť niekoho, niečo, zastať sa niekoho: zadny czlowiek negest dluzen za sweho pacholka dale stati, nez yako geho statek gest žk 1473; my zasie wo nie (plemä) stati chczeme a pro Wassi Milost mnohem wicze vcziniti slibugeme p. bystrica 1538; protos Was pratelsky prosyme, ze geho zastawyte a zan staty wedle tohoto nassyho lystu budete blatnica 1589; ya Wasseg oznamugi a zadagicze ponižene, abi za mne racila stasti, yakosto za sweho poddaneho m. s. ján 1608; pannj zan odpowed da a zanho stogi očová 1624 e; dobry wogak za kraginu y za krala stogi gv 1755
• a ten gleit a to bezpeczenstwie ma gim w swe moczi stati od dnesska do vtereho, to gest do trzetiho dne trnava 1459 sčl práv byť ochranou
10. za koho, čo dávať záruku, ručiť za niekoho, niečo: a my Wassym Milostiem za to slibugeme a za to stogime, zie se Wassym Milostyem od tohoze Giryka Piwowarcze zadosty stane h. beňadik 1584; aby ste ho na gegjch hlawu a poctiwost y na nassu wssecku dedinu (:ponewadž za neho stogjme:) slobodne propustili, a pakliže by on byl snad nieco winnjkem, zase pred W. M. ho postawime h. ždaňa 1602; damna illata tibi praestanda, farcienda sunt: ty musýss za tu sskodu státi, musýss wynahraditi wu 1750
• to se vihledavat bude, za to stogim, ze ginacze sa nenagde dubnica n. v. 1732 ručím svojou osobou
11. na čom, o čo naliehať, nástojiť, trvať na niečom, neupúšťať od niečoho: ale po smrty geho (otca) wuona to zrussyla, any w tiem stala žk 1488; gestli ze by geho kdo chczel enem bantowat, ze chcze ten isti Stefan Krayczy za to stat trnava 1582; stale na tom stogim, že očystecz gest šv 1675; ya o škodu tak nestogim krupina 1741; že on ze statkem zawčasu doma bude, že se ta wec (pánov záujem), o kteru stogi, esstie lechce statj muže kt 1753
• s. na svojom slove, v slovách, (na) svojej reči, svojho sľubu plniť sľub: o tom, ktoz na swe rzeczi nestogi žk 1473; na kterezto Michale Cygane slyby prawo pamatugycze, geho napominaly, aby swey reczy stall p. ľupča 1582; ktera bi strana tento kup russiti usilowala aneb sweho slowa nestala, teda budie propadat na chram Bozy fl 6 žilina 1663; takze potom ssel z mladencom Andrassom Rakassom a z rodiczmj mluwil, nez y tehda matka odporowala, pak slibw sweho stala štítnik 1692; zda-lj on swich slowach stogi, musy na papir psat sns 1786; s. o hrdlo, smrť, život (koho) chcieť trest smrti: kterak zmisslagu o tem gistem weznowy, stoga-ly mu o hrdlo anebo ne; techdy oni na to daly takowu odpowed, že ony o geho smrt nestoga bratislava 1681; ktery bi o geho život stal, aby ho zamordowal? mk 18. st
12. o, za koho, čo mať, prejavovať záujem o niekoho, niečo, dbať o niekoho, niečo: tehda wedle zapisu tehoto radda a mesto wsseczko budu powinni za swych spolususedow stati p. ľupča 1536; nebo ne tolik o toho Kmete stogy, alle o wseczko panstwy parížovce 1555 e; Puček rekl, že nestogj giz o to manželstwj d. kubín 1646; kdo rozumu nema, nech v rade neseda, kde o neho nestogj bv 1652; tech, kteryž o zemske wecy stogi, kterych Bůh gest bricho sp 1696; žaden nič nedba, žaden o nich nestoji sedlice 1783 lp
13. (v čom) byť, trvať, existovať, pretrvávať v niečom: kdy by kolwek kerakoly strana w tem staty nechtela l. ján 1480 sčl; kterak by mezi nami a starssimi potomky pewnost, pokoy a gednostaynost weczech dokonalych stati mohla l. trnovec 1563; prosim strani drewa na magir, ze by Wasse Welikomoznost poslati raczila, pokud takto teplo stogi a pokud dobre czesti stogi malženice 1607; pohorelým na Orawkách gesste sloboda stogi do Wianocz, yak gych w listi gym widane doswečiti mohu orava 1618; z kterych veci nikdy, yak Detva stogi, ani my, predkowe naši devatek nedavali detva 1736 lp
o kteri bi mali pokrwnost anebo nenawist s timi, kterim prawo stogi ca 1675 práv sa súdia; bozenyika poslal k pannyi instansscze, ze prawo bude stat skalica 1723 práv bude súd; vo vedomosti, v známosť (dobre) s. adm byť známe: w znamost dobre stogi Wisoce Oswicenostiam; dobre we wedomosti stogi Oswicenostiam važec 1768
• rozumym tomu tak, že Lyndawske panstwy rowno yako na gednom wlasu stogy s. l. 1563 je v zlej situácii; on byl wražedlnjk od počatku a w prawde nestal, nebo prawdy w nem nenj cob 17. st bol klamárom; s. reči, v slove plniť sľúbené: non staret suis verbis vulgare sermone nestoya swey reczy turiec 1582; Bože, prosime twe milosty, udel nam Ducha tweho S., abichom my staly w slowu twem a w prawem poslussenstwy až do konce zetrwaly ags 1708 náb plnili ho
14. (na, v čom) (existenčne) závisieť od niečoho, niekoho, mať existenciu v niečom: to na gich panow woly bude staty l. ján 1480 sčl; powecz, w kolik strankach stogij spasenij křestianske? bag 1585; a kdiby geg wule bola Berger Andrasowy nyczo s teg tretiny dat, na geg wuli bude stat prešov 1696; ale ta radost nestogi na brucha plnosti gš 1758; continetur honestas qvatuor virtutibus: w sstyrech wecách stogj poctiwost ks 1763
o gesli bi to na moci meg stalo, aby gsem od wassich tiel nemoce, vskosti, zalosti, wssecku starost odehnati mohel mk 18. st mal som moc
• paňska prozba za rozkazanj stogj sin 1678 (o podriadenosti)
15. neos kde byť napísaný, zaznačený, zapísaný niekde: nam pod prisahu, gak in generali decreto stogi, gednostejne oznamili bratislava 1559; nepochibugem, ze Wassy Milostj y take pany sudczy dobre zaopaczy a wicz nezly w artikuly stogy orlové 1661; kupila se diesska brindcze, kteregssto summa doložena stogi v poradku kupowany brindce žilina 1712; luky na osem koscou, jak v urbari punkt stoji polhora 1776 lp
o stojí napísané, písané, zvrchupísané je zapísané, písomne zachytené: gemu wsseho toho nesplnyl, czoz swrchupsano stogy zvolen 1445; tedy to plati bez osudu, yakoz stogi psano naprzed žk 1473; w tichže knihach Mogzissowich stogy napsano ags 1708
16. komu slušať, svedčať, pristať niekomu: pobral takowe saty, ktera gemu na hrdlo nestogy s. l. 17. st
• z pokoru čim dal tim wisseg w cnostech sa pozdwihug, nebo pjcha stogj učnowy tak, gako zlaty obogek swini ca 1696 je nepotrebná
17. práv komu riešiť právne záležitosti pred súdom, odpovedať na obvinenie niekoho: a przysslo by k bogi, ze by zadal bitku, gestli by mu chtiel staty strečno 1548
o causam relinquere: od pre pustiti, ku právu nestáti wu 1750 zanechať právne riešenie sporu, odstúpiť od sporu; vadari reum: rukogewnjka žádati od hrjssného, aby na právo stal ks 1763 ho zastupoval; práva, spravodlivosti s. zodpovedať sa pred súdom: przed wamy gednomv kazdemv chczy prawa staty strečno 1548; nebudess mne zde sudity. Nebo nykda any mich przedkow, any mne takowy messcžane a sedlaczy nesudily, any budu, tam ya chczy prawa staty, ne gynde ružomberok 1576; potom ty ya budem prawa staty, kdy ma dosweczyss, že som ya striga krupina 1692; aby sprawedlnosty stali takowimto spusobem turie 1724; nekdo domnieva jse, že neni povinen pro svuj skutek zly práva stát neb za to odpoved dát mb 1759;
-vať, stojávať [-jí-] frekv
1. k 1: až bych se já dážďa bála, do kríčka bych nestávala, do kríčka bych nestávala rl 15. st; na kterich krawy w lete stawagu budatín 1690; geg tože dietya odisslo a to sicze wečer, za žleb, kdye totižto krawy stawaly, w pliencze okrutyene položila orava 1740; z gidúcyma chodjwali a z stogjcyma stáwali kb 1756; nagprw hríšník za nekterý čas musil úplňe wen s kosťela stáwaťi w pokánném ruchu bn 1796
2. k 2: powstáwagj gisté proti čloweku každodeny nepratěle, sydla stáwagj a utoky činij spo 1690; swět tento tisyc a tisyc osydel stáwa dussám lidckým sro 1766
3. k 4: čluny pri zapadu slunce nablizko obecnych prievozu mista pritahnute byli a potom nasledujiciho jitra, kde stavaji, se zase zavest (majú) viedeň 1782 cm
4. k 6: y to wie (svedok), že tam dosty seno stawalo krupina 1691; k ffrancisskanom, ponewacž tam stawa pan viceisspan, kupilo se mis ssest žilina 1716
5. k 7: Hrabowskemu, kdy stawal po niekolik dni nad oraczmi, kdy vhory preorawali trenčín 1587; že sam fatens pred dwaciatmy roky po gedno ssest rokou z Hornokubincy ze swimy wlastnimj owcamy stawal veličná 1732; w prostredu dwúch hríchuw každá čtnosť stále stogíwa be 1794
o s. salašom, na salaši pásavať a prenocúvať: wie o tom, že wysse polany Dzuryanowskeg stawal geho nebohy pan otec z Hibany z owcamy na salassy liptov 1693; po zebrany sena owcze geho na tich kossariskach salassom stawalj turiec 1777
6. k 13: durare: stáwati pd 18. st
7. na koho vyčkávať na niekoho (so zlým úmyslom): Gyryk Kulczyt, spolusused nass, stawal na nas a nasse messczeny na horach a na slobotney ceste, nemage ssatneho prawa žk 1468
8. čo byť v dostatku, postačovať: kupilo se sczuk glawnich, czuo nestawalo, wzalo se menssich kapruow a sczuczok; kapusty, ponewadž nestawalo obecneg, kupilo se, d 5 žilina 1665; 1681; ked to nestawalo, aj z nadrastkov som gednu vivaril p. bystrica 18. st
9. ostávať: platil sem mlynarowy od 4 ramow na obloky, tamze kachle sem platil a czuo stawalo mošovce 1563

---

stáť² ndk
1. mať cenu, hodnotu (obyč. v peniazoch): zacz ten dobytek stogi aneb ten kuoň; zacz by ta zemie stala žk 1473; že y ty penize zato nestogia, czo sme praczowalj sielnica 1571; prinosila k nemv motiku ostriti y zeptawala se ho, gestli stogi za dwa penize p. ľupča 1582; a czo by wycze podluzna byla, nech pan mug wyplaty z meho statku, ponewacz rola tolko penyez nestogy bratislava 1667; riad hospodarsky any za try zlate nestogj turiec 1672; takowa Geho Milosty portia neb častka či bi wysse sstirsto rimskich zlatich stala neb nie? ivachnová 1736; weczy zdaliž nje lacnegssge, gako staly, popredane su turiec 1777
• ga, čuo by za gednu muchu stalo, som sebou newzal varšava 1760 nič
2. za čo mať istú hodnotu (spoločenskú, morálnu), byť hodný niečoho: ten wi, zacz Pan Gežyss stogi cc 1655; hitnu na Knazowe hore predal s pressom, ačkolwek za dewat zlatich, ale stala za dwacat zlatich krupina 1683; multum de ea re disputavi: mnoho gsem o té wěcy hádal, mnohého hadrowánj, hadruňku, hádánj ta wěc mně stála wu 1750
• lisska tež swug oczas wzdycky chwalj negwjc, kozussnicy mluwy, že nestogj za nicz bv 1652; nestogj za borowu ssussku; ten ptak, wecz, za malo stogj, genž do sweho hnjzda hnogj sin 1678; hlawnj a prednj mesto w Uherskeg kragne Budin mnoho tisyc wogska krwy stálo krp 1760 mnoho sa oň bojovalo; kto poctiwosti nema, za psa nestogi mk 18. st naničhodný, podliak
3. mať istú cenu, vyžadovať isté finančné náklady al. úsilie (pri získaní niečoho): geho k tomu prinutit, abi mne zaplatil, nebo mne newelmi malo stogi, co sem na posly nakladal sielnica 1574; nohawjcze opet mne staly fl 1 d 60 zvolen 1575; wysse dwoch tyždnow žaden nema robotu v remeslnyka zohabyt pod byrssagom, kolko robota stogy šš 1610; to nas stalo dvanast zlatych kubrica 1718 lp

---

stávať, stávať sa p.
stať, stáť¹

dostáť nestáť_1 nestáť_2 obstáť_1 obstáť_2

nestáť: ^{→speex →vorbis}

---

obstáť: ^{→speex →vorbis}

---

pristáť: ^{→speex →vorbis}

---

stáť: ^{→speex →vorbis}

a vlády dostoja svojim ≈ a vlády dostojí svým
delostrelci Ondruš a Dostál ≈ dělostřelci Ondruš a Dostál
delostrelec Dostál, — a vojak ≈ dělostřelec Dostál, „ a vojín
Dostál, — a vojak Masný ≈ Dostál, „ a vojín Masný
hlásil delostrelec Dostál, — a ≈ hlásil dělostřelec Dostál, „ a
list prečítal, nastálo dlhšie ≈ přečetl dopis, rozhostilo se
politici a vlády dostoja ≈ politici a vlády dostojí
vlády dostoja svojim zodpovednostiam ≈ vlády dostojí svým povinnostem
...

dohody už neobstoja, keďže ≈ agreements cannot stand, since
nestála, vrátil som sa ≈ I returned rather feebly
nestál priamo nad ním ≈ stood directly above him
nestojí za to riziko ≈ is worth the risk
Sam, nestojí to za ≈ Sam, it's not worth
si neobstála v skúške ≈ you failed the test
to nestojí za to ≈ it's not worth it
to za to nestojí ≈ it was n't worth
...