Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dostať -stane -stanú dok.

1. prijať (niečo dávané, poskytované, posielané ap.): d. balík, list, d. platňu do daru; d. úlohu; d. niečo za úlohu byť poverený niečím

2. získať ako výsledok (prirodzeného) vývinu, procesu: d. smäd, chuť na niečo; lak d-e pekný lesk

3. byť postihnutý: d. chrípku, d. na zadok; d. gól, d. defekt; d. výpoveď; d-š (bitku)!

4. dosiahnuť ako výsledok úsilia, predchádzajúceho konania, dopracovať sa k niečomu, získať: d. plat, odmenu, vyznamenanie, d. dobrú známku; v obchodnom dome d. všetko možno kúpiť; d. byt mať ho pridelený

5. chytiť, dochytiť, dolapiť: ak ťa d-m, bude s tebou zle

6. expr. oklamať, ošialiť, dopáliť: ale ma d-li!

7. s úsilím priviesť, prinútiť, donútiť (premiestniť sa ap.): nemôže ho d. na prechádzku

8. spôsobiť vovedenie do istej situácie, na isté miesto al. vyvedenie z nej, z neho: d. niekoho do nešťastia, z nešťastia; d. syna na štúdiá, d. niekoho z funkcie; d. veci do auta, z auta

9. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. rozum zmúdrieť, zvážnieť; d. strach zľaknúť sa; d. chorobu ochorieť; d. mladé okotiť sa, obahniť sa ap.

● d. svoje čo si kto zaslúži; expr. d. nohy (o veci) byť ukradnutý, zmiznúť; d-l to aj s úrokmi je príliš potrestaný; d. kôš, košom byť odmietnutý; d. lekciu, príučku byť poučený, vyhrešený; expr. d. po nose byť zahriaknutý;

nedok. k 1 – 5, 7 – 9 dostávať -a

// dostať sa

1. pohybom, úsilím sa premiestniť: ako sa d-me do centra, z centra? d. sa na kopec, z kopca; domov sa d-me vlakom; d. sa za riaditeľa, do vysokej funkcie

2. ocitnúť sa v istom položení: d. sa do väzenia; d. sa do rozpakov, do sporu s niekým, d. sa do krízy, z krízy

3. mať možnosť začať (istú činnosť): mužstvo sa ned-lo k streľbe, do plynulej akcie

4. získať, nadobudnúť: d. sa k peniazom, d. sa k moci

5. expr. oklamať sa: veď sa on d-e!

6. pripadnúť, ujsť sa, zvýšiť sa: d-l sa mi posledný kúsok; ned-lo sa mu mäsa; neos. naňho sa už ned-lo

7. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. sa do styku začať sa stýkať; d. sa do pohybu pohnúť sa; d. sa do úpadku upadnúť

● d. sa k slovu môcť prehovoriť; d. sa na koreň niečomu pochopiť podstatu; ten sa (ne)d-e ďaleko (ne)bude úspešný; d. sa na pretras stať sa predmetom diskusie; d. sa z dažďa pod odkvap, z blata do kaluže nepolepšiť si; d. sa na svetlo ukázať sa; d. sa do rečí stať sa predmetom klebiet;

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

---

chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi; ch-l sa, že vyhrá;

opak. chvastávať sa -a

---

chystať nedok. pripravovať (význ. 1), hotoviť, strojiť: ch. večeru, prekvapenie, ch. svadbu;

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa prísť hodlať; neos. ch-á sa na dážď; ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

---

nastať -stane -stanú -stal dok. začať byť, začať sa, nadísť, zavládnuť: n-la zima, n-lo ticho, n-ú lepšie časy;

nedok. nastávať -a

---

obstať -stane -stanú -statý dok. postaviť sa okolo, obstúpiť, obkolesiť, obklopiť: deti o-li učiteľa, vatru;

nedok. obstávať¹ -a

---

obstávať² -a nedok. (nečinne) postávať: o. po uliciach

dostávať ‑a ‑ajú nedok. (prijímať); dostávať sa

---

chvastávať sa ‑a ‑ajú nedok.

---

chystávať ‑a ‑ajú nedok.; chystávať sa

---

nastávať ‑a ‑ajú nedok. (začínať sa)

---

obstávať ‑a ‑ajú nedok. (obkolesovať; postávať)

---

---

---

---

---

---

dostať, -stane, -stanú dok.

1. (čo, čo od koho) prijať, získať, nadobudnúť niečo dávané, posielané, poskytované, udeľované: d. plat, d. odmenu za prácu, d. peniaze (poštou al. za predanú vec), d. balík, list, telegram od rodičov, d. do daru knihu, d. pochvalu, d. prvú cenu za niečo, d. správnu odpoveď, d. niečo za úlohu, d. niečo na starosť, d. rozkaz, d. pokarhanie, napomenutie, d. meno, názov; d. bitku, d. zaucho, úder, facku, buchnát; d. dobrú ženu, d. dobrého muža dobre sa oženiť, dobre sa vydať

● hovor.: d. svoje náležiace, patriace, zaslúžené (napr. o odmene, o treste, o bitke, o pokarhaní ap.); dostať to i s úrokmi o neprimeranej odplate (napr. o nadmernom treste, o nadmernej bitke ap.); d. dva (tri, štyri) roky (mesiace, týždne) byť odsúdený na dva (tri, štyri) roky (mesiace, týždne) väzenia; d. dvadsaťpäť 25 úderov; d. dvadsaťpäť palíc 25 úderov palicou; d. guľku, povraz byť odsúdený na smrť zastrelením, obesením; d. kôš (košík, košom) byť odmietnutý (napr. pri uchádzaní sa o dievča, pri ponúkaní jedlom ap.); d. lekciu byť prísne pokarhaný; d. na ruku (napr. 1000 Kčs) v hotovosti; d. slobodnú (voľnú) ruku dostať dovolenie konať podľa vlastného uváženia; arch. d. ruku (niekoho) prísľub, súhlas pri uchádzaní sa o dievča;

2. byť potrestaný, zasiahnutý trestom, pokarhaním, zahanbením, prehrou, bitkou (o niečom nepríjemnom): d. po chrbte, na chrbát, po hlave, po zadku, na zadok, veľmi dostať, d. palicou, prútom, remeňom; dostane! bitku; dostali sme, ale sme dostali o bitke, pokarhaní, zahanbení, porážke ap.

● hovor. d. po nose o prísnom pokarhaní, zahanbení;

3. (čo) byť niečím postihnutý, stať sa nositeľom niečoho; nadobudnúť nejakú vlastnosť: d. chorobu, d. zápal pľúc, týfus, nádchu, d. vred, d. otlak, d. strach, d. chuť na niečo, d. dobrú (zlú) vôľu, náladu; chlieb dostal hrubú kôru, jedlo dostalo dobrú chuť, d. pekný lesk, d. červený odtieň; d. pípeť choroba sliepok, pren. hovor. o veľkom smäde

● hovor. d. rozum zmúdrieť, zvážnieť; hovor. žart. d. nohy (o veciach) stratiť sa, zmiznúť; ľud. d. z očú chorobu, ktorá podľa povery spôsobuje škodlivý pohľad niekoho, byť urieknutý;

4. (čo) dosiahnuť niečo ako výsledok predchádzajúceho postupu, snaženia, dopracovať sa k niečomu: d. správny výsledok, d. zaujímavé výsledky; ak násobíme dva dvoma, dostaneme štyri; d. z nafty benzín, d. motor do chodu;

5. (koho, čo kam, do čoho) spôsobiť, dosiahnuť, aby sa niekto (al. niečo) ocitol (ocitlo) v určitej situácii, v určitých okolnostiach al. aby sa z určitej situácie, z určitých okolností vymanil, vyslobodil (vymanilo, vyslobodilo): d. niekoho do väzenia, z väzenia, d. niekoho (niečo) do zlej situácie, do nešťastia, d. niekoho z nebezpečenstva, d. niekoho do rozpakov, do pomykova, d. niekoho do dobrej, do zlej vôle

● d. niekoho (niečo) do závozu (zo závozu) o bezvýchodnej situácii; hovor. d. niekoho do kaše do zlej situácie; hovor. d. niekoho do pasce, do klepca chytiť; vohnať do bezvýchodnej situácie; hovor. d. niekoho na mušku vystihnúť vhodnú príležitosť (obyč. ako niekomu urobiť zle); hovor. d. niečo (niekoho) do rúk, do hrsti, pejor. do pazúrov zmocniť sa, ovládnuť; hovor. d. niekoho na lep navnadiť, zvábiť, preľstiť;

6. (koho, čo) dopraviť, doviesť al. odpraviť, odviesť: d. niekoho do domu, z domu; Neviem, ako dostaneme ovos domov. (Vans.)

7. (koho na čo) naviesť, nahovoriť, zviesť: Križiak dostal ma na to, ten vie strašne prehovárať. (Šolt.)

8. (koho, čo) chytiť, prichytiť, dolapiť: Nech ťa dostane, roztrhá ťa v zuboch. (Ráz.)

9. (koho) oklamať, napáliť: „Tá vás dostala, ujec“ smeje sa i Paľko. (Ráz.)

10. (čo) mať možnosť kúpiť, zadovážiť si za peniaze: neos. d. (nedostať, bolo d.) čerstvé ovocie; dnes som dostal dobré mäso; Na trhu nič nedostala. (Šteinh.);

nedok. k 1, 2, 3, 4, 5 dostávať

|| dostať sa

1. pohybom, pohybovaním sa dosiahnuť určité miesto, prísť, vojsť, vniknúť, preniknúť niekam al. odísť, uniknúť odniekiaľ, opustiť nejaké miesto: d. sa do mesta na aute, autom, pešo, vlakom, d. sa do domu, z domu (napr. dverami, oblokom), d. sa do lesa (napr. zlou cestou); do bytu sa nám dostala voda; do skladu sa dostali myši; vojsko sa po ťažkých bojoch dostalo do pevnosti;

2. (k čomu, kam) získať, nadobudnúť; dosiahnuť, docieliť niečo: d. sa k peniazom, k majetku, k pôde; d. sa k moci, k vláde, d. sa na vysokú školu, d. sa na zodpovedné miesto; Nemá rád svojho brata, ktorému sa podarilo dostať do škôl. (Ondr.)

● hovor. d. sa k slovu môcť prehovoriť; d. sa niečomu na koreň pochopiť podstatu niečoho; d. sa niekomu na kožu odhaliť chyby, slabé stránky niekoho a snažiť sa ich využiť; d. sa k veslu o vedúcom, poprednom mieste, postavení; ten sa dostane (nedostane) ďaleko dopracuje sa (nedopracuje sa) k niečomu, bude (nebude) mať úspech; hovor. d. sa navrch získať prevahu; hovor. často iron. d. sa na koňa získať vyššie, výhodnejšie postavenie, nadobudnúť prevahu;

3. (kam, do čoho) dospieť do určitej situácie, ocitnúť sa v určitom položení, v určitých okolnostiach, v určitej situácii al. vymaniť sa, vyslobodiť sa z určitých okolností, z určitej situácie: d. sa do väzenia pre zločin, d. sa do zlej situácie, zo zlej situácie, d. sa do rozpakov, do pomykova; d. sa do sporu s niekým, d. sa do úpadku, d. sa do styku s niekým, d. sa do nebezpečenstva, d. sa do hospodárskej závislosti, d. sa do stredu záujmov

● d. sa na správnu (nesprávnu) cestu (koľaj) nadobudnúť (ne)správny smer; začať správne (nesprávne) konať, postupovať; d. sa na pretras stať sa predmetom rokovania, rozhovoru; d. sa do závozu, do slepej uličky, na mŕtvy bod uviaznuť (o bezvýchodnej situácii); hovor.: d. sa z dažďa pod odkvap, d. sa z blata do kaluže zo zlej situácie do horšej; d. sa na svetlo vysvitnúť, preniknúť na verejnosť; d. sa niekomu do úst byť spomínaný (obyč. o ohováraní); d. sa niekomu pod ruku pod dozor, pod vedenie, pod kontrolu; d. sa do rúk, do hrsti, pejor. do pazúrov niekoh (niekomu) byť chytený, ovládnutý niekým, ocitnúť sa v moci niekoho (o osobách), stať sa vlastníctvom niekoho, ocitnúť sa vo vlastníctve niekoho (o veciach); hovor.: d. sa do kaše, d. sa do úzkych do zlej, povážlivej, nepríjemnej situácie; d. sa do pasce, do klepca byť prichytený, usvedčený, nemať vychodisko; d. sa do reči (do rečí) stať sa predmetom ohovárania; d. sa do novín byť spomínaný v novinách;

4. obyč. neos. (komu čoho) pripadnúť ako podiel, ujsť sa: dostalo (nedostalo) sa mi chleba, dobrého miesta, odpovede, vzdelania; Dostala sa nám štvrtá čiastka. (Ráz.)

5. hovor. oklamať sa: ale som sa dostal!;

nedok. k 1, 2, 3, 4 dostávať sa

---

dostávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo od koho) prijímať, získavať, nadobúdať niečo dávané, posielané, poskytované, udeľované: (Izba) dostávala svetlo len cez tri malé oblôčky. (Jégé) Potáca sa do lavice, keď nedostáva iný rozkaz. (Ráz.) Dostával hodný zôsyp a plat. (Kuk.)

2. byť trestaný, zasahovaný trestom, pokarhaním, zahanbením, prehrou, bitkou (o niečom nepríjemnom): d. na zadok, d. palicou, prútom;

3. (čo) stávať sa nositeľom niečoho, nadobúdať nejakú vlastnosť: d. nádchu, strach, dobrú vôľu; Pozdávalo sa, akoby dostával záchvat. (Hor.) Takýto vôl potom dostáva na šiji mozole. (Kuk.)

4. (čo) dosahovať niečo ako výsledok predchádzajúceho postupu snaženia, dopracúvať sa k niečomu: d. zaujímavý výsledok; roztopením medi a cínu dostávame bronz;

5. (koho, čo kam, do čoho) spôsobovať, dosahovať, aby sa niekto (al. niečo) ocitol (ocitlo) v určitej situácii, v určitých okolnostiach al. aby sa z určitej situácie, z určitých okolností vymanil, vyslobodil (vymanilo, vyslobodilo): d. niekoho do zlej (zo zlej) situácie, d. niekoho do dobrej vôle;

dok. dostať

|| dostávať sa

1. pohybom, pohybovaním sa dosahovať určité miesto, prichádzať, vchádzať, vnikať, prenikať niekam al. odchádzať, unikať odniekiaľ, opúšťať nejaké miesto: d. sa do mesta (napr. po dlhej ceste);

2. (k čomu, kam) získavať, nadobúdať; dosahovať, docieľovať niečo: d. sa k moci, k vláde, d. sa na vedúce miesto;

3. (kam, do čoho) dospievať do určitej situácie, ocitať sa v určitom položení, v určitých okolnostiach, v určitej situácii al. vymaňovať sa, vyslobodzovať sa z určitých okolností, z určitej situácie: d. sa do sporu s niekým, d. sa do vleku niekoho, d. sa zo zlej situácie;

4. obyč. neos. (komu čoho) mať dostatok niečoho, byť v dostatku: dostávalo sa mu dosť peňazí; Ani stolov sa nedostávalo. (Tim.);

dok. dostať sa

---

chvastať sa, -ce/-tá, -cú/-tajú, -tajúci, rozk. -ci/-taj nedok. pejor. (čím, kým i bezpredm.) vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa majetkom, postavením; Zunovalo sa jej už to chvastanie sestrino. (Kuk.);

opak. chvastávať sa, -a, -ajú

---

chystať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť prípravy na niečo, strojiť, hotoviť: ch. obed, chystaná kniha; niečo sa chystá;

opak. chystávať, -a, -ajú;

dok. prichystať, nachystať

|| chystať sa robiť prípravy, pripravovať sa, strojiť sa, hotoviť sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa na učiteľské povolanie; ch. sa do práce, do mesta; ch. sa odcestovať; chystáme sa k vám prídeme vás navštíviť; neos. chystá sa na dážď je pred dažďom; ch. sa na niekoho mať v úmysle niekomu niečo zlého urobiť, vyviesť;

opak. chystávať sa;

dok. prichystať sa, vychystať sa

dostávať nedokonavé sloveso
(ja) dostávam VKesa+; (ty) dostávaš VKesb+; (on, ona, ono) dostáva VKesc+; (my) dostávame VKepa+; (vy) dostávate VKepb+; (oni, ony) dostávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dostával VLesam+; (ona) dostávala VLesaf+; (ono) dostávalo VLesan+; (oni, ony) dostávali VLepah+;
(ty) dostávaj! VMesb+; (my) dostávajme! VMepa+; (vy) dostávajte! VMepb+;
(nejako) dostávajúc VHe+;

---

chvastávať nedokonavé sloveso
(ja) chvastávam VKesa+; (ty) chvastávaš VKesb+; (on, ona, ono) chvastáva VKesc+; (my) chvastávame VKepa+; (vy) chvastávate VKepb+; (oni, ony) chvastávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chvastával VLesam+; (ona) chvastávala VLesaf+; (ono) chvastávalo VLesan+; (oni, ony) chvastávali VLepah+;
(ty) chvastávaj! VMesb+; (my) chvastávajme! VMepa+; (vy) chvastávajte! VMepb+;
(nejako) chvastávajúc VHe+;

---

chystávať nedokonavé sloveso
(ja) chystávam VKesa+; (ty) chystávaš VKesb+; (on, ona, ono) chystáva VKesc+; (my) chystávame VKepa+; (vy) chystávate VKepb+; (oni, ony) chystávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chystával VLesam+; (ona) chystávala VLesaf+; (ono) chystávalo VLesan+; (oni, ony) chystávali VLepah+;
(ty) chystávaj! VMesb+; (my) chystávajme! VMepa+; (vy) chystávajte! VMepb+;
(nejako) chystávajúc VHe+;

---

nastávať nedokonavé sloveso
(ja) nastávam VKesa+; (ty) nastávaš VKesb+; (on, ona, ono) nastáva VKesc+; (my) nastávame VKepa+; (vy) nastávate VKepb+; (oni, ony) nastávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) nastával VLesam+; (ona) nastávala VLesaf+; (ono) nastávalo VLesan+; (oni, ony) nastávali VLepah+;
(ty) nastávaj! VMesb+; (my) nastávajme! VMepa+; (vy) nastávajte! VMepb+;
(nejako) nastávajúc VHe+;

---

nedostávať nedokonavé sloveso
(ja) nedostávam VKesa-; (ty) nedostávaš VKesb-; (on, ona, ono) nedostáva VKesc-; (my) nedostávame VKepa-; (vy) nedostávate VKepb-; (oni, ony) nedostávajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nedostával VLesam-; (ona) nedostávala VLesaf-; (ono) nedostávalo VLesan-; (oni, ony) nedostávali VLepah-;
(ty) nedostávaj! VMesb-; (my) nedostávajme! VMepa-; (vy) nedostávajte! VMepb-;
(nejako) nedostávajúc VHe-;

---

nechvastávať nedokonavé sloveso
(ja) nechvastávam VKesa-; (ty) nechvastávaš VKesb-; (on, ona, ono) nechvastáva VKesc-; (my) nechvastávame VKepa-; (vy) nechvastávate VKepb-; (oni, ony) nechvastávajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nechvastával VLesam-; (ona) nechvastávala VLesaf-; (ono) nechvastávalo VLesan-; (oni, ony) nechvastávali VLepah-;
(ty) nechvastávaj! VMesb-; (my) nechvastávajme! VMepa-; (vy) nechvastávajte! VMepb-;
(nejako) nechvastávajúc VHe-;

---

nechystávať nedokonavé sloveso
(ja) nechystávam VKesa-; (ty) nechystávaš VKesb-; (on, ona, ono) nechystáva VKesc-; (my) nechystávame VKepa-; (vy) nechystávate VKepb-; (oni, ony) nechystávajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nechystával VLesam-; (ona) nechystávala VLesaf-; (ono) nechystávalo VLesan-; (oni, ony) nechystávali VLepah-;
(ty) nechystávaj! VMesb-; (my) nechystávajme! VMepa-; (vy) nechystávajte! VMepb-;
(nejako) nechystávajúc VHe-;

---

nenastávať nedokonavé sloveso
(ja) nenastávam VKesa-; (ty) nenastávaš VKesb-; (on, ona, ono) nenastáva VKesc-; (my) nenastávame VKepa-; (vy) nenastávate VKepb-; (oni, ony) nenastávajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nenastával VLesam-; (ona) nenastávala VLesaf-; (ono) nenastávalo VLesan-; (oni, ony) nenastávali VLepah-;
(ty) nenastávaj! VMesb-; (my) nenastávajme! VMepa-; (vy) nenastávajte! VMepb-;
(nejako) nenastávajúc VHe-;

spoluvstávať ndk spoločne s niekým vstávať, zdvíhať sa: consurgo: spoluwstáwám wu 1750

---

spoluzostávať ndk s kým spoločne s niekým bývať, zdržovať sa niekde: commaneo: spolúzostáwám, spolúmesskám, očekáwám z ňekym ks 1763

---

stať sa, vsl
stanúť sa dk
1. nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejaký, prejsť do istého stavu: žena se stala towaryssom Judassowym, nebo se obesyla na rebryku wo dwore p. ľupča 1679; my nuzni poddani josagu drenčanskeho od davnych časuv byli sme se sirotkami stali drienčany 1683 lp; takim gazdom gest, ze gemu tu okolo rowen neny, ze zarobku pak on by nemohel takim gazdom se staty pukanec 1787; a ga se stanem mnichem v klastore a ty zustaness cundra ve dvore kc 1791
• a my Wassim Milostiam za to slibugeme a za to stogime, zie se Wassym Milostyem od tohoze Giryka Piwowarcze zadosty stane h. beňadik 1584 vám vyhovie
2. komu i bezpredm prihodiť sa, porobiť sa, udiať sa: pakly by se to nestalo, musil bich to wznesty na toho najbach 1460 e; on obdrzy swe penize, czoz gest dal, za tu kupi aneb na pogiczku wedle swey bozby, yakz se kolwiek kradmo stalo žk 1473; ktera zmluwa se stala w ten pondielok po Welikey noczy p. ľupča 1540; za dobrey pameti Laczlawa Ssyly stal se gest poradne thestamenth pred lydmi hodnowernimi l. trnovec 1556; o smrtj Samuel Erssekoweg newiem nic, yako se stala krupina 1643; žebi pani sirotni na dwe gednake čžastky meczi timi dwoma sirotami rozdelili, žebi ani gedneg ani druheg kriwda se nestanula prešov 1696; y to wyznawa fatens, že času toho, kdy zagimanya se stalo tychže owgecz liptov 1732; ya, weru, nedam, nebo kosa ge ostra, lachko bi sa mohlo nečo stat n. mesto n. v. 1746
• co se stalo, to se stalo sin 1678 čo sa stalo, sa neodstane, darmo plakať za rozliatym mliekom
3. zrazu, náhle nastať, vzniknúť, urobiť sa; strhnúť sa: za času richtarstwi Gyrika Hanna stal se nasylny wietor a priwal wichorny p. ľupča 1566 strhol sa; s tých dwacatj toljarj že se pre ne zlost stala lietava 1684; w ktereho dome stane se ohen, za pokutu položy 12 Rfl b. štiavnica 1697 e; a wiďel Bůh wssecký weci které stworil a byli welmy dobré. Y stal sa wečer a ráno deň ssésty kb 1757;
stávať sa ndk k 1: ten (hriech), w kterem se počjname a stawame se hrjssnj z hrjssnjch rodičuw zplozeny lka 1736; śe ja tak pevnye utsesznim sztavám u Kristusovém svetém tzelu i krivi mca 1750; stawa se take mutne a wlačkowite wino pr 18. st
• kdo blaznu prst dawa, bezprstý se stawa (o poučení); welmy se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (o namyslenosti) sin 1678; k 2: a to se stawa po dessatky, gestli dessatnik nechcze wzyti od nieho žk 1473; ale stawa se gjm to, co y biskupum a židowskemu pokoleny se stalo wo 1670; velkým pánom se to stává, že jim zelhat se pridává pch 17.–18. st; gestly by se pak, čuo se nekdy stawa, y prytreffylo záborie 1714; kdo komu dobru radu dáwa, tomu sa naylepssy stáwa mp 1718; k 3: tak sa stawa y podnes, že welike cysarowne a kralowne toho se (smrti pri pôrode) odrecy nemohau ags 1708; zakona vstanowitel na to pozorowal, co se obyčagně stáwa mp 1718; k 4: že skrze mlynara w Gedlowe huore welyka sskoda se stawa šš 1610; hrjch sice w okamženj stáwa se a pomina, ale mezjtim hressycj wražedlnjkem dussy sweg zustawa sk 1697; takže mnohokrat s tych weci mnoho zlorečeny, materowany, strelowany, ba ano y bitky se stawaly kláštor p. z. 1724

---

stať, vsl
stanúť dk
1. kam, k čomu zaujať postavenie v stoji, postaviť sa niekde: ocza sweho nehal a od neho odiduwse, k swemu warstatu stal s. ľupča 1730; tis (Ježiš) pomotz moja, mnye nyeopustsaj, sztany pri mnye dž 1752; ten Jesus sztanól pred Bohom nam posztrednykom i ku nám prereknól z tim szlovom hps 1752; wczil mu stan za chrbet a chit ho obidwuma rukamj za golljer ca 1780; když měl král prigjt, do frontu (vojaci) sy stali mkh 1799
2. ku komu akým náb vyrovnať sa niekomu v niečom: Usál na szebe (Ježiš) szpravodlyivu tslovetsu dusu i tzelo, k nám vsitkém rovnim sztanól, okrem hrécha; bo on taki ten, chtori ból, i takim sztanól, jaki nyeból, preto jeszt lyem jedná oszoba mca 1750; to nemluvnyátko barz motznim sztalo, nyeprátzelyov polámalo hps 1752
o Panye, kedz já prachom sztanu, jak já tze vichvalyatz budu dž 1752 zomriem
3. začať nej. činnosť (rečou al. inak): ale Pán pustil weliky wétr na more y stala búrka weliká na mori kb 1756; nedaleko gezero gest Pilata nazvane, do kterého čožkoly uhodiss, hnedky welyka búrka stane krp 1760; nato stali prisahac abov 18. st lp
4. kde, za čo nastúpiť do služby, zamestnať sa u niekoho: kdyz ktery včzen k mistrowi stane, ma cechmister gemu pekne naučzeny dat, gak se ma sprawowat ca 1675; potom ale w Gyongyesy stanuce do wogny, wrchnosty odpisal prievidza 1796; pojdem do Trnavy, stanem za husára ad 18. st
o do žgarskeho mlina prigduce, tam za towarissa stal sluzjt l. mikuláš 1762 začal pracovať
5. kým vziať na seba niečo, stať sa niekým: jako on (Ježiš) sztanól tslovekom?; tsom on (Boh) Ottzom nasim sztanól prék Kristusa; alye Jesus Kristus, nász z nyim pomerél, tslovekom sztanól i chrechu zlomu konyetz vrobél hps 1752
6. (na čom) zotrvať, zostať: Anycska moga mila, uss ty y pred Bohom y pred swetom odpustim, sse si my urobila tim swinam. Nech uss na tom stane, len uss aby my nazatim nekapalo, gestly sy prichowam trenčín 1735 e; item prišli odpoludni, stanuli toti na noc janovík 18. st lp
7. čo komu byť dostatočný, stačiť niekomu: však ale tento plat furmanovi na strovu nestane na taku cestu čičmany 1771 lp
8. na čom obstáť pred niekým: gestli ty mne bidnemu (:neg:) na pomoci nebudess, gako na tym strassnim sude Bozskym stanem? bd 1768
o do utzekányá nyeprátzelyów mich zplasis, nyitsim sztanu v rukoch tvojich dž 1752 neobstoja, rozprášiš ich
9. zastať, zastaviť sa: w Betleme (hviezda) zgewne stala, tam dum prstem ukazala kk 1709; gako nablížili sa k sebe, i táto tamtú, i tamtá túto za strašidlo držíce, stali bu 1795;
stávať ndk k 1: (rajtári) welmi těžce a nesnadno w obuwych swých choďjtj možu, takže sotwi krok za krokem stawagu mp 1718 sa udržia, obstávajú na nohách; centurio: po stu ďeljm, po stu merám, čitám, stawám ks 1763; k 3: kde jse z ohnem práca vykonáva, teda ma jedna druhu až do šiestej hodiny večernej očekavati a prvej nepodpalovati neb ohen nestavatí mb 1759; k 5: parcus in aedificando: maló stawá ks 1763; k 9: kdiž ručnice stavat nekce ca 1647 fungovať

---

stávať, stávať sa p.
stať, stáť¹

dostáwať_1 dostáwať_2 dristáwať chistáwať chlastáwať chwistáwať nastáwať nedostáwať

dostávať: ^{→speex →vorbis}

---

nastávať: ^{→speex →vorbis}

---

nedostávať: ^{→speex →vorbis}

---

neostávať: ^{→speex →vorbis}

---

neprestávať: ^{→speex →vorbis}

---

nezostávať: ^{→speex →vorbis}

---

ostávať: ^{→speex →vorbis}

---

postávať: ^{→speex →vorbis}

a Metoda, aby dostával ≈ a Metoděje, aby dostával
a poručík Gessely dostáva ≈ a poručík Gessely dostává
Dostával by listy a ≈ Dostával by dopisy a
Dostáva od šéfa batérie ≈ Dostává od šéfa baterie
Personennah - und Regionalverkehrs dostáva ≈ Personennah - und Regionalverkehrs dostává
Richarda dostával kláštor od ≈ Richarda dostával klášter od
som často dostával od ≈ jsem často dostával od
und Regionalverkehrs dostáva VVT ≈ und Regionalverkehrs dostává VVT
...

a dostávať peniaze od ≈ and receive money from
dostávajú 1 mg na kilogram ≈ receive 1 mg per kilogram
dostáva prostriedky EÚ na ≈ receives EU funds to
pacientov, ktorí dostávali 2 mg ≈ patients who received 2 mg
pacientov, ktorí dostávali 25 mg ≈ patients who received 25 mg
pacientov, ktorí dostávali 40 mg ≈ patients who received 40 mg
pacientov, ktorí dostávali 800 mg ≈ of patients receiving 800 mg
priamo či nepriamo dostáva ≈ receives directly or indirectly
...