Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stúpať -a nedok.

1. k stúpiť, stupiť: s. do blata

2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom

3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a; jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel

4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie

5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a; s-úce tendencie; nálada s-a zlepšuje sa

expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať; s. niekomu na → päty; s. niekomu do svedomia dohovárať; s. po → spoločenskom rebríčku; úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;

dok. k 3 – 5 stúpnuť -e -u -pol


stúpiť -i, stupiťdok.

1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty; s. na pedál stlačiť pedál; s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta

2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í; kde s-i, s-í, tam zanechá stopu

3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody

expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho; s. niekomu do svedomia pokarhať ho; niet kde s. niet voľného miesta;

nedok. stúpať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stúpať ‑a ‑ajú nedok.

stúpať -pa -pajú -paj! -pal -pajúc -pajúci -panie nedok.

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


stúpať 1. p. ísť 1 2. porov. zdvihnúť sa 1 3. p. rásť 5 4. p. šliapať 1


šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stúpať, -a, -ajú, rozk. stúpaj nedok.

1. ísť, kráčať smerom hore, dohora, vystupovať do výšky: s. po schodoch, schodíkmi, hore schodmi, hore lesom; Stúpal som strmou ulicou. (Žáry) Išli za sebou, stúpajúc hore príkrym svahom. (Pláv.) Rušeň namáhavo stúpal do kopcov. (Sev.); pren. Podporovaný vysokopostavenou osobou, stúpal zo schodíka na schodík (Vaj.) postupoval v služobnom postavení.

2. (o ceste, svahu ap.) viesť smerom nahor, pozvoľna al. príkro sa zdvíhať, mať stúpanie: Vpravo nízkym krovím stúpa ledva viditeľný chodník šikmo nahor. (Vaj.) Cesta stúpa do výšky. (Al.) Poľské svahy Piľska stúpali k hraniciam. (Urb.) Skoro po nebeskú klenbu stúpali polia. (Švant.)

3. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa, nadobúdať vyššiu polohu: Slnko pomaly stúpalo hore vrchmi. (Fig.) Aero [lietadlo] stúpa hor’ do výšky. (Šteinh.); voda, hladina vody stúpa; para, dym, hmla stúpa; ortuť stúpa (v teplomere); Teplý, suchý vzduch stúpal z radiátorov. (Min.) Z obrobených polí stúpala vlhká vôňa. (Zel.); pren. víno stúpa do hlavy (Kuk.) spôsobuje závrat; Červeň stúpa do tvári (Kuk.) tvár červenie, rozpaľuje sa. Do svalov mu stúpa sila (Žáry) silnie. Radosť zo šťastia stúpala chlapcom do hlavy. (Švant.)

4. zväčšovať sa čo do počtu, množstva, ceny, intenzity, sily, významu ap.: mzdy, platy, ceny stúpajú, akcie stúpajú; životné náklady stúpajú, životná úroveň stúpa; produktivita práce stúpa; teplota, tlak, horúčka stúpa; drahota stúpa (Švant.); Svätopluk cítil, ako v ňom stúpa zášť a hnev proti Nemcom. (Jégé) Rozhorčenosť pracujúceho ľudu stúpa. (Fr. Kráľ) Nálada stúpala z hodiny na hodinu. (Letz) Agnešina úzkosť o syna stúpa a klesá ako na vlnách. (Zát.); pren. Pán Eduš stúpa v priazni županovej (Kuk.) teší sa väčšej a väčšej priazni. Majiteľ panstva stúpal v očiach stolice (Kuk.) získaval vážnosť.

5. ísť, kráčať, uberať sa: Stúpa si ľahostajne z nohy na nohu, hundrúc čosi pod nosom. (Kuk.) Tri dni a tri noci stúpali bratia spolu, až prišli na krížne cesty- (Dobš.) Veselo stúpal lúkami. (Vaj.) V krpcoch sa tak ľahko stúpa. (Hviezd.)

6. (na čo, do čoho, po čom) klásť nohu na niečo, do niečoho, šliapať, našľapovať: s. niekomu na nohu, po nohách; A ty mi nestúpaj po čižmách. (Ráz.) Pri hovore jednostaj stúpa Marošovi na plátenky. (Ráz.) Jeho mocné nohy neprestávali pravidelne stúpať na podnože. (Vaj.)

s. niekomu na päty a) byť stále pri niekom, domŕzať niekoho: Motkal sa okolo nich, krútil, stúpal im na päty. (Ráz.-Mart.) Akej slečinke si to stúpal na päty? (Fr. Kráľ); b) prenasledovať, stíhať niekoho, tiesniť niekoho: Červená armáda Hitlerovi už stúpa na päty. (Mor.); expr. s. niekomu na krk potláčať, utláčať, obmedzovať niekoho, robiť niekomu násilie; hovor. s. niekomu do svedomia vyčítať niekomu niečo, hrešiť niekoho; hovor. s. niekomu do poctivosti urážať niekoho;

dok. k 2, 3 stúpnuť;

k 6 stúpiť


stúpiť, -i, -ia dok.

1. (na čo, zried. na koho i bezpredm.) položiť chodidlo nohy, nohu na niečo, na niekoho: s. niekomu na nohu, na prsty, na pätu; s. na otlak; Stúpila na sekeru. (Mih.) Ja že ste na sklo stúpili. (Podj.) A som nestúpil na Vás? (Kuk.) V povstaní stúpil na mínu a bolo po ňom. (Bedn.) Pri každom kroku rozmýšľal, ako má stúpiť. (Kal.)

s. niekomu na prsty, na krk urobiť koniec vyčíňaniu niekoho, zamedziť vyčíňanie niekoho; s. niekomu na šiju (A. Mat.) zvíťaziť nad niekým;

2. urobiť, spraviť krok, kročiť, pohnúť sa z miesta, podísť: s. dopredu, naľavo, napravo; Stúpila pomimo jarku, zarasteného kvietím poľným. (Tim.) Kde len stúpim, rastie trávka. (J. Mat.) Nebudem sa obzerať, kam stúpiť. (Kuk.)

expr. nevie, na ktorú nohu stúpiť (Kuk.) je celý zmätený, vyvedený z rovnováhy;

3. (na čo, do čoho) vkročiť, vstúpiť, vojsť: Stúpila oboma nohami do potoka. (Ondr.) Chcela stúpiť do snehu, lebo chodník je úzky. (Kuk.) Bude stratený, ak na lúku stúpi. (Ondr.) Nikdy sa neodvážil stúpiť na chodník. (Pláv.)

hovor. s. niekomu do poctivosti uraziť niekoho; s. niekomu do svedomia dôrazne vyčítať niekomu niečo, vyhrešiť ho; s. niekomu do koľaje, do stôp (Kuk., Záb.) nasledovať niekoho; neos. do hlavy mu stúpilo (Tat.), stúpila mu sláva do hlavy (Jes.) spyšnel;

nedok. stúpať


stúpnuť, -ne, -nu, -pol dok.

1. zaujať vyššiu polohu, dostať sa vyššie, zdvihnúť sa, vzrásť: voda (v rieke, v potoku, v kanáli) stúpla; hladina vody stúpla; krivka plnenia plánu stúpla; pren. životná úroveň stúpla zlepšila sa; pren. Do slúch mu stúpla žiarlivosť a zlosť (Žáry) začal žiarliť a hnevať sa.

hovor. stúpla mu sláva do hlavy, stúplo mu to do hlavy spyšnel, stal sa namysleným;

2. nadobudnúť väčšiu silu, intenzitu, hodnotu, zvýšiť sa, zväčšiť sa (kvantitatívne i kvalitatívne), vzrásť: výkon stúpol, produktivita práce stúpla; počet (nezamestnaných) stúpol; odvaha stúpla; výroba, spotreba stúpla; tlak stúpol; ceny, akcie stúpli; Jeho radosť ešte stúpla. (Žáry) Stúpli na cene aj staré hrnce (Tomašč.) zdraželi. Zaraz sme stúpli v očiach neveriacich. (Mor.)

3. nohou šliapnuť, stúpiť, kročiť: Iba raz som stúpol do mokrade, čo sa roztekala od pramienka. (Ondr.) Ani had, na ktorého stúpla noha znezrady. (Hviezd.);

nedok. stúpať

|| stúpnuť si zried. zaujať postavenie na určitom mieste, postaviť sa, stať si niekam: Jeden z murárov vliezol do jamy, druhý si stúpol na kameň. (Zúb.)

stúpať ndk
1. ísť: scando: wystupugem, hore stúpám, lezem (KS 1763); ascendere sursum: na werch stupati (ML 1779); za ňú išel bašša tehož mesta na koňi, chťejíc pohreb jéj prítomnosťú svú též počesťiťi a podle bašši mophti podobňe na koňi stúpal (BR 1785); a ked prijdeš, lehko stupaj, podkovečkami nečerkaj (PV 1798)
L. s. pred mesto, právo predstupovať pred súd: Sstefan Mazuch, spolu nass messtenin, stupal pred wsseczko mesto a prosil, aby gemu tu luku na ereky geho detom dalo; Mihal Mocher stupal pred nasse prawo a y pred panow starssych, zadagycze, abychme do nassych mestenskych knych roskazali zapisati z otniny gegich pol echtle zemy (JELŠAVA 1609)
F. muz swey zenie nema byti rowen w rodu, yakzkolwiek gest gegi rzecznik, ona gest geho poddana a stupa w geho prawo y w geho postele (ŽK 1473); kdy (Martin) wedl Orteynu do tanca a rekli mu, co robiss, odpowedel, moga ge to, žaden sy mi nestupa do stremena (SLAVOŠKA 1667) nech mi nikto nelezie do kapusty
2. po čom, na čo klásť nohu na niečo, šliapať, našľapovať na niečo: na koczy remenem, kudy se hore stupa, vdelal kyssen, den 40 (TRENČÍN 1651); hle, zem ranime, kopeme, po neg stupame, na nju wsseligake nečyste wecy wiliwame (GK 1779); kdis chibu ma neb ranu na podeswe, techdi kwonj gedine kragom kopita se zeme tika, gestli ale na celu nohu stupa, rana geho w členku gest (PR 18. st)
F. žaden mlady mistr pred staršim mistrom nema prve mluviti a do reči stupati (CA 1617) prerušovať ho v rozprávaní; Žide wsseczy nahnewani widice, žeby Pilat gym na pati stupal, odpowedely (WS 18. st) neprimerane ich sledoval, znepokojoval

stúpať stúpať

Zvukové nahrávky niektorých slov

druhý stúpa na sever l'autre remonte au nord
ešte stúpala a zastavovala sa montait encore et s'arrêtait
k oblohe, stúpa rovno vers le ciel monte droit
mu stúpalo do hlavy lui montait à la tête
rýchle stúpal po ceste remontait rapidement la route
stúpa a rozplýva sa monte et semble se répandre
stúpal k nemu montaient jusqu'à lui
stúpa z hradnej veže s'échappe du donjon
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu