Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých; sama na gazdovstvo ned-í;

nedok. dostačovať

---

postačiť dok. stačiť (význ. 1 – 3): jedna miestnosť by nám p-la; p-í spomenúť to hlavné; p-í robiť za dvoch;

nedok. postačovať

---

stačiť bud. bude stačiť/postačí nedok. i dok.

1. vyhovovať, vyhovieť požiadavkám, byť dosť, postačovať, postačiť: toľko jedla, peňazí mu s-í, s-í mu málo

2. mať dosť sily, schopnosti, vládať, vystačiť: je starý, už na všetko nes-í; mužstvo s-lo na vyspelého súpera

3. mať dosť času na niečo, stihnúť: ešte s-l odskočiť, do večera s-í navariť

4. nezost(áv)ať pozadu, ísť zarovno (v chôdzi, práci ap.): v behu mu s-í, s. mladším v robote

● beží, usiluje sa ap., čo mu sily s-ia veľmi

---

vystačiť dok.

1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými; v-ia si sami, nepotrebujú pomoc

2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;

nedok. vystačovať

dostačiť ‑í ‑ia dok.

---

postačiť ‑í ‑ia dok.

---

stačiť ‑í ‑ia bud. bude stačiť i postačí nedok. i dok.

---

vystačiť ‑í ‑ia dok.

---

---

---

---

dostačiť, -í, -ia dok.

1. byť dosť, postačiť: Len či ti dôchodky dostačia?! (Čaj.)

2. byť schopný na niečo, dokázať, vyvládať: Ani na dávky nedostačí človek. (Tim.);

nedok. dostačovať, -uje, -ujú: dostačujúci dôkaz

---

postačiť, -í, -ia dok.

1. (komu, čomu, na čo bezpredm., s neurč. i so spoj. aby) byť dostačujúci, byť dosť na zaokrytie potreby, vystačiť, stačiť: vyzvať na pasy každého, komu by jeho záruka nepostačila (Zúb.); Zarobím dve tisícky, to mi postačí na dom. (Tim.) Nepostačí len šprihať na odrodilstvo. (Vaj.) Už jedna (univerzita) postačí, aby nášho šuhaja obrátila na vážnu hranatosť. (Vaj.)

2. (komu, čomu) byť svojimi vlastnosťami vhodným, vyhovujúcim na splnenie určitých požiadaviek, vyhovieť: Je to svet, ktorý sám sebe postačí. (Kuk.) Môj starý (širáčik) mi postačí. (Jil.)

3. (bezpredm. i s neurč.) mať silu, schopnosť zastať niečo, vládať: Čo by mal i desať rúk, i tak by nepostačil. (Tim.) Kdeže postačíš prať? (Min.) Najhorší chlapec postačí okrádať všetkých spolužiakov. (Šolt.);

nedok. postačovať, -uje, -ujú

---

stačiť, -í, -ia, bud. bude stačiť i postačí nedok. i dok.

1. (komu i bezpredm.) byť svojimi vlastnosťami (svojím množstvom, veľkosťou, rozmermi, kvalitou ap.) vyhovujúci, vhodný na isté ciele, zodpovedať istým požiadavkám, dostačovať, byť dosť: peniaze mu stačia na nákup; istá dávka lieku stačí; Majú zemiaky, majú kapustu a koľko-toľko zrna. A to im stačí. (Fr. Kráľ) Vyflámovali ste sa do vôle, na niekoľko dní vám to azda stačí. (Ráz.) Mal na sebe zimný kabát, ale istotne po mladšom bratovi, lebo aj plecia mu sťahoval, ani rukávy mu nestačili. (Švant.) Ja som vždy poruke, na mňa stačí kývnuť. (Žáry) Kde im to len stačí ešte i na klobúky? (Al.)

2. (na čo, s neurč. i bezpredm.) byť schopný splniť, zvládnuť nejakú úlohu, mať dosť síl, prostriedkov ap. na vykonanie niečoho: Ako ten môj ľud úbohý toľko bied unášať stačí? (Vaj.) Svojimi [rukami] už na všetko nestačil. (Švant.) (Hanka) beží, čo jej sily stačia. (Fr. Kráľ) Chlapci spievajú, čo im hrdlá stačia. (Min.) Rozkázal poháňať kone, ako im para stačí. (Jes-á) Detské žiale zakaždým stačí utíšiť blyšťavý peniažtek. (Fig.) Bol rád, že stačil zaplatiť lístok na loď. (Tat.) Ak myslíš, že by som aj na to stačila, dobre. (Bedn.) Samotný nestačil by odolávať otcovi. (Al.) Popíjal nápoje, na ktoré nestačili hostia. (Ondr.) Tu sa na nejaké mazny proste nestačí (Ráz.) nieto na ne času; mužstvo stačilo na svojho súpera bolo mu rovnocenným súperom;

3. (s neurč.) stihnúť urobiť niečo: Ledva sme stačili priskočiť k oknám, už popred ne mihali sa koče. (Fig.) Do večera stačila ešte zmiesť zo stien čiernu pavučinu. (Švant.) Ešte stačil vydať zúfalý zvierací rev, potom naňho dopadla ťažká postava. (Min.)

4. (komu i s kým) ísť zarovno s niekým, vyrovnať sa niekomu v chôdzi, v práci ap., udržovať s niekým krok: Darmo. strýko preplietali starými nohami, nie a nie jej stačiť. (Zgur.) Poskakoval za Bernardom, lebo mu nestačil. (Švant.) Musím i ja stačiť s ľuďmi, ktorí menia toto údolie. (Bedn.)

---

vystačiť, -í, -ia dok.

1. (komu na čo) ukázať sa dostatočným, postačujúcim, vyhovujúcim, postačiť, stačiť: Dôchodok mu vystačí i na živobytie. (Kuk.) Domáce lieky nevystačia, treba zavolať lekára. (Urb.)

2. (komu, čomu v čom i s neurč.) byť rovnocenným partnerom, byť niekomu roveň, vyrovnať sa niekomu v niečom, postačiť, stačiť niekomu: Usiluješ sa vystačiť mu v krokoch. (Fig.) Napäli sme svaly, aby sme mu (stroju) vystačili. (Ondr.)

3. zried. stačiť svojimi silami, schopnosťami na niečo: Dieťa vám zabávať, to nevystačím. (Taj.)

4. (s čím) vyjsť s niečím, vydržať: Ktovie, ako do jari vystačia s krmou. (Jil.);

nedok. vystačovať, -uje, -ujú

dostačiť dokonavé sloveso
(ja) dostačím VKdsa+; (ty) dostačíš VKdsb+; (on, ona, ono) dostačí VKdsc+; (my) dostačíme VKdpa+; (vy) dostačíte VKdpb+; (oni, ony) dostačia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dostačil VLdsam+; (ona) dostačila VLdsaf+; (ono) dostačilo VLdsan+; (oni, ony) dostačili VLdpah+;
(ty) dostač! VMdsb+; (my) dostačme! VMdpa+; (vy) dostačte! VMdpb+;
(nejako) dostačiac VHd+;

---

nedostačiť dokonavé sloveso
(ja) nedostačím VKdsa-; (ty) nedostačíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedostačí VKdsc-; (my) nedostačíme VKdpa-; (vy) nedostačíte VKdpb-; (oni, ony) nedostačia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedostačil VLdsam-; (ona) nedostačila VLdsaf-; (ono) nedostačilo VLdsan-; (oni, ony) nedostačili VLdpah-;
(ty) nedostač! VMdsb-; (my) nedostačme! VMdpa-; (vy) nedostačte! VMdpb-;
(nejako) nedostačiac VHd-;

---

nepostačiť dokonavé sloveso
(ja) nepostačím VKdsa-; (ty) nepostačíš VKdsb-; (on, ona, ono) nepostačí VKdsc-; (my) nepostačíme VKdpa-; (vy) nepostačíte VKdpb-; (oni, ony) nepostačia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepostačil VLdsam-; (ona) nepostačila VLdsaf-; (ono) nepostačilo VLdsan-; (oni, ony) nepostačili VLdpah-;
(ty) nepostač! VMdsb-; (my) nepostačme! VMdpa-; (vy) nepostačte! VMdpb-;
(nejako) nepostačiac VHd-;

---

nestačiť dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) nestačím VKjsa-; (ty) nestačíš VKjsb-; (on, ona, ono) nestačí VKjsc-; (my) nestačíme VKjpa-; (vy) nestačíte VKjpb-; (oni, ony) nestačia VKjpc-;
(ja zajtra) nepostačím VBjsa-; (ty) nepostačíš VBjsb-; (on) nepostačí VBjsc-; (my) nepostačíme VBjpa-; (vy) nepostačíte VBjpb-; (oni) nepostačia VBjpc-;
(ja som, ty si, on) nestačil VLjsam-; (ona) nestačila VLjsaf-; (ono) nestačilo VLjsan-; (oni, ony) nestačili VLjpah-;
(ty) nestač! VMjsb-; (my) nestačme! VMjpa-; (vy) nestačte! VMjpb-;
(nejako) nestačiac VHj-;

---

nevystačiť dokonavé sloveso
(ja) nevystačím VKdsa-; (ty) nevystačíš VKdsb-; (on, ona, ono) nevystačí VKdsc-; (my) nevystačíme VKdpa-; (vy) nevystačíte VKdpb-; (oni, ony) nevystačia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevystačil VLdsam-; (ona) nevystačila VLdsaf-; (ono) nevystačilo VLdsan-; (oni, ony) nevystačili VLdpah-;
(ty) nevystač! VMdsb-; (my) nevystačme! VMdpa-; (vy) nevystačte! VMdpb-;
(nejako) nevystačiac VHd-;

---

postačiť dokonavé sloveso
(ja) postačím VKdsa+; (ty) postačíš VKdsb+; (on, ona, ono) postačí VKdsc+; (my) postačíme VKdpa+; (vy) postačíte VKdpb+; (oni, ony) postačia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) postačil VLdsam+; (ona) postačila VLdsaf+; (ono) postačilo VLdsan+; (oni, ony) postačili VLdpah+;
(ty) postač! VMdsb+; (my) postačme! VMdpa+; (vy) postačte! VMdpb+;
(nejako) postačiac VHd+;

---

stačiť dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) stačím VKjsa+; (ty) stačíš VKjsb+; (on, ona, ono) stačí VKjsc+; (my) stačíme VKjpa+; (vy) stačíte VKjpb+; (oni, ony) stačia VKjpc+;
(ja zajtra) postačím VBjsa+; (ty) postačíš VBjsb+; (on) postačí VBjsc+; (my) postačíme VBjpa+; (vy) postačíte VBjpb+; (oni) postačia VBjpc+;
(ja som, ty si, on) stačil VLjsam+; (ona) stačila VLjsaf+; (ono) stačilo VLjsan+; (oni, ony) stačili VLjpah+;
(ty) stač! VMjsb+; (my) stačme! VMjpa+; (vy) stačte! VMjpb+;
(nejako) stačiac VHj+;

---

vystačiť dokonavé sloveso
(ja) vystačím VKdsa+; (ty) vystačíš VKdsb+; (on, ona, ono) vystačí VKdsc+; (my) vystačíme VKdpa+; (vy) vystačíte VKdpb+; (oni, ony) vystačia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vystačil VLdsam+; (ona) vystačila VLdsaf+; (ono) vystačilo VLdsan+; (oni, ony) vystačili VLdpah+;
(ty) vystač! VMdsb+; (my) vystačme! VMdpa+; (vy) vystačte! VMdpb+;
(nejako) vystačiac VHd+;

dostačiť_1 dostačiť_2 nepostačiť postačiť stačiť wistačiť

nestačiť: ^{→speex →vorbis}

---

postačiť: ^{→speex →vorbis}

---

stačiť: ^{→speex →vorbis}

---

vystačiť: ^{→speex →vorbis}

a ten prášok dostačí ≈ a ten prášek dostačí
dostačí, aby zmiatol ich ≈ dostačí, aby zmátl jejich
dostatočne varoval : tu nepostačí ≈ dostatečně varoval : tady nepostačí
mozgu, vie : tu nepostačí ≈ mozku, ví : tady nepostačí
prášok dostačí, aby zmiatol ≈ prášek dostačí, aby zmátl
ten prášok dostačí, aby ≈ ten prášek dostačí, aby
varoval : tu nepostačí sila ≈ varoval : tady nepostačí síla
vie : tu nepostačí sila ≈ ví : tady nepostačí síla
...

ale nestačilo by to ≈ but it would n't
ale nestačilo by to ≈ but would be insufficient
ale nestačilo to na ≈ but not enough to
nestačia na boj proti ≈ is inadequate to combat
nestačili na pokrytie nákladov ≈ insufficient to cover costs
nestačilo na boj proti ≈ enough to fight the
teta, ale to nestačí ≈ Aunt, but not enough
vo všeobecnosti nestačili na ≈ were generally insufficient to
...