Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dorásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

1. dosiahnuť zvyčajný vzrast, potrebnú veľkosť ap., vyrásť: jahňa do zimy d-ie; mládza d-la; d. na mládenca dospieť

2. vzrastom, rozvojom ap. sa vyrovnať: syn d-l otca; d. na náročné úlohy;

nedok. dorastať

---

dostať -stane -stanú dok.

1. prijať (niečo dávané, poskytované, posielané ap.): d. balík, list, d. platňu do daru; d. úlohu; d. niečo za úlohu byť poverený niečím

2. získať ako výsledok (prirodzeného) vývinu, procesu: d. smäd, chuť na niečo; lak d-e pekný lesk

3. byť postihnutý: d. chrípku, d. na zadok; d. gól, d. defekt; d. výpoveď; d-š (bitku)!

4. dosiahnuť ako výsledok úsilia, predchádzajúceho konania, dopracovať sa k niečomu, získať: d. plat, odmenu, vyznamenanie, d. dobrú známku; v obchodnom dome d. všetko možno kúpiť; d. byt mať ho pridelený

5. chytiť, dochytiť, dolapiť: ak ťa d-m, bude s tebou zle

6. expr. oklamať, ošialiť, dopáliť: ale ma d-li!

7. s úsilím priviesť, prinútiť, donútiť (premiestniť sa ap.): nemôže ho d. na prechádzku

8. spôsobiť vovedenie do istej situácie, na isté miesto al. vyvedenie z nej, z neho: d. niekoho do nešťastia, z nešťastia; d. syna na štúdiá, d. niekoho z funkcie; d. veci do auta, z auta

9. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. rozum zmúdrieť, zvážnieť; d. strach zľaknúť sa; d. chorobu ochorieť; d. mladé okotiť sa, obahniť sa ap.

● d. svoje čo si kto zaslúži; expr. d. nohy (o veci) byť ukradnutý, zmiznúť; d-l to aj s úrokmi je príliš potrestaný; d. kôš, košom byť odmietnutý; d. lekciu, príučku byť poučený, vyhrešený; expr. d. po nose byť zahriaknutý;

nedok. k 1 – 5, 7 – 9 dostávať -a

// dostať sa

1. pohybom, úsilím sa premiestniť: ako sa d-me do centra, z centra? d. sa na kopec, z kopca; domov sa d-me vlakom; d. sa za riaditeľa, do vysokej funkcie

2. ocitnúť sa v istom položení: d. sa do väzenia; d. sa do rozpakov, do sporu s niekým, d. sa do krízy, z krízy

3. mať možnosť začať (istú činnosť): mužstvo sa ned-lo k streľbe, do plynulej akcie

4. získať, nadobudnúť: d. sa k peniazom, d. sa k moci

5. expr. oklamať sa: veď sa on d-e!

6. pripadnúť, ujsť sa, zvýšiť sa: d-l sa mi posledný kúsok; ned-lo sa mu mäsa; neos. naňho sa už ned-lo

7. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. sa do styku začať sa stýkať; d. sa do pohybu pohnúť sa; d. sa do úpadku upadnúť

● d. sa k slovu môcť prehovoriť; d. sa na koreň niečomu pochopiť podstatu; ten sa (ne)d-e ďaleko (ne)bude úspešný; d. sa na pretras stať sa predmetom diskusie; d. sa z dažďa pod odkvap, z blata do kaluže nepolepšiť si; d. sa na svetlo ukázať sa; d. sa do rečí stať sa predmetom klebiet;

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

---

drístať -a nedok. hrub. tárať: nemá rád, keď niekto d-a

---

chľastať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc nedok.

1. (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch) hlučne, hltavo piť, chleptať, chlípať: ošípané ch-ú pomyje

2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, slopať, opíjať sa: ch-e od rána, prestal ch.

---

chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi; ch-l sa, že vyhrá;

opak. chvastávať sa -a

---

chystať nedok. pripravovať (význ. 1), hotoviť, strojiť: ch. večeru, prekvapenie, ch. svadbu;

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa prísť hodlať; neos. ch-á sa na dážď; ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

dochystať ‑á ‑ajú dok.

---

dorastať ‑á ‑ajú nedok.

---

dostať ‑stane ‑stanú dok.; dostať sa

---

chľastať ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú ‑ci/‑taj! ‑tal ‑cúc/‑tajúc nedok.

---

chvastať sa ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú ‑ci/‑taj! ‑tal nedok.

---

chystať ‑á ‑ajú nedok.; chystať sa

---

---

---

dochystať, -á, -ajú dok. zried. (čo) dohotoviť, celkom prichystať: d. obed

---

dorásť, -rastie, -rastú dok.

1. dosiahnuť patričnú veľkosť, patričný vzrast, vyrásť, dospieť: d. na mládenca, na dievku; ďatelina dorástla; Keď dorástol, spríkril sa mu jeho vlastný domov. (Kuk.)

2. zried. dosiahnuť istý stupeň vo vývoji, dospieť vo vývoji na istý stupeň: Škola Bernolákova na drámu nedorástla. (Vlč.);

nedok. dorastať, -á, -ajú: deti nám dorastajú

---

chľastať, -tá/-ce, -tajú/-cú, rozk. -taj/-ci nedok. (čo i bezpredm.)

1. (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch) hlučne, hltavo piť, chleptať: svine chľastajú (chlascú) pomyje;

2. niž. hovor. nemierne piť alkoholické nápoje, byť pijanom, opíjať sa: chľastá ohnivú pálenku (Karv.); Deti nemá, chľastá. (Rys.);

dok. k 1 vychľastať

---

chrústať, -a, -ajú nedok. expr. (čo i bezpredm.) jesť, žrať niečo chrumkavé, chrúmať, chrúpať: Zajace chrústajú ovos s krajanými zemiakmi. (Ráz.) A či budem ten jarec holý chrústať? (Fr. Kráľ);

dok. schrústať

---

chvastať sa, -ce/-tá, -cú/-tajú, -tajúci, rozk. -ci/-taj nedok. pejor. (čím, kým i bezpredm.) vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa majetkom, postavením; Zunovalo sa jej už to chvastanie sestrino. (Kuk.);

opak. chvastávať sa, -a, -ajú

---

chystať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť prípravy na niečo, strojiť, hotoviť: ch. obed, chystaná kniha; niečo sa chystá;

opak. chystávať, -a, -ajú;

dok. prichystať, nachystať

|| chystať sa robiť prípravy, pripravovať sa, strojiť sa, hotoviť sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa na učiteľské povolanie; ch. sa do práce, do mesta; ch. sa odcestovať; chystáme sa k vám prídeme vás navštíviť; neos. chystá sa na dážď je pred dažďom; ch. sa na niekoho mať v úmysle niekomu niečo zlého urobiť, vyviesť;

opak. chystávať sa;

dok. prichystať sa, vychystať sa

dorastať nedokonavé sloveso
(ja) dorastám VKesa+; (ty) dorastáš VKesb+; (on, ona, ono) dorastá VKesc+; (my) dorastáme VKepa+; (vy) dorastáte VKepb+; (oni, ony) dorastajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dorastal VLesam+; (ona) dorastala VLesaf+; (ono) dorastalo VLesan+; (oni, ony) dorastali VLepah+;
(ty) dorastaj! VMesb+; (my) dorastajme! VMepa+; (vy) dorastajte! VMepb+;
(nejako) dorastajúc VHe+;

---

dostať dokonavé sloveso
(ja) dostanem VKdsa+; (ty) dostaneš VKdsb+; (on, ona, ono) dostane VKdsc+; (my) dostaneme VKdpa+; (vy) dostanete VKdpb+; (oni, ony) dostanú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dostal VLdsam+; (ona) dostala VLdsaf+; (ono) dostalo VLdsan+; (oni, ony) dostali VLdpah+;
(ty) dostaň! VMdsb+; (my) dostaňme! VMdpa+; (vy) dostaňte! VMdpb+;
(nejako) dostanúc VHd+;

---

drístať nedokonavé sloveso
(ja) drístam VKesa+; (ty) drístaš VKesb+; (on, ona, ono) drísta VKesc+; (my) drístame VKepa+; (vy) drístate VKepb+; (oni, ony) drístajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) drístal VLesam+; (ona) drístala VLesaf+; (ono) drístalo VLesan+; (oni, ony) drístali VLepah+;
(ty) drístaj! VMesb+; (my) drístajme! VMepa+; (vy) drístajte! VMepb+;
(nejako) drístajúc VHe+;

---

chlastať nedokonavé sloveso
(ja) chlascem, chlastám VKesa+; (ty) chlasceš, chlastáš VKesb+; (on, ona, ono) chlasce, chlastá VKesc+; (my) chlasceme, chlastáme VKepa+; (vy) chlastáte, chlascete VKepb+; (oni, ony) chlascú, chlastajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chlastal VLesam+; (ona) chlastala VLesaf+; (ono) chlastalo VLesan+; (oni, ony) chlastali VLepah+;
(ty) chlasci, chlastaj! VMesb+; (my) chlascime, chlastajme! VMepa+; (vy) chlascite, chlastajte! VMepb+;
(nejako) chlascúc, chlastajúc VHe+;

---

chľastať nedokonavé sloveso
(ja) chľastám, chľascem VKesa+; (ty) chľastáš, chľasceš VKesb+; (on, ona, ono) chľasce, chľastá VKesc+; (my) chľasceme, chľastáme VKepa+; (vy) chľastáte, chľascete VKepb+; (oni, ony) chľastajú, chľascú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chľastal VLesam+; (ona) chľastala VLesaf+; (ono) chľastalo VLesan+; (oni, ony) chľastali VLepah+;
(ty) chľasci, chľastaj! VMesb+; (my) chľastajme, chľascime! VMepa+; (vy) chľascite, chľastajte! VMepb+;
(nejako) chľastajúc, chľascúc VHe+;

---

chvastať nedokonavé sloveso
(ja) chvastám, chvascem VKesa+; (ty) chvastáš, chvasceš VKesb+; (on, ona, ono) chvasce, chvastá VKesc+; (my) chvasceme, chvastáme VKepa+; (vy) chvastáte, chvascete VKepb+; (oni, ony) chvastajú, chvascú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chvastal VLesam+; (ona) chvastala VLesaf+; (ono) chvastalo VLesan+; (oni, ony) chvastali VLepah+;
(ty) chvasci, chvastaj! VMesb+; (my) chvastajme, chvascime! VMepa+; (vy) chvascite, chvastajte! VMepb+;
(nejako) chvastajúc, chvascúc VHe+;

---

chystať nedokonavé sloveso
(ja) chystám VKesa+; (ty) chystáš VKesb+; (on, ona, ono) chystá VKesc+; (my) chystáme VKepa+; (vy) chystáte VKepb+; (oni, ony) chystajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chystal VLesam+; (ona) chystala VLesaf+; (ono) chystalo VLesan+; (oni, ony) chystali VLepah+;
(ty) chystaj! VMesb+; (my) chystajme! VMepa+; (vy) chystajte! VMepb+;
(nejako) chystajúc VHe+;

---

nachystať dokonavé sloveso
(ja) nachystám VKdsa+; (ty) nachystáš VKdsb+; (on, ona, ono) nachystá VKdsc+; (my) nachystáme VKdpa+; (vy) nachystáte VKdpb+; (oni, ony) nachystajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nachystal VLdsam+; (ona) nachystala VLdsaf+; (ono) nachystalo VLdsan+; (oni, ony) nachystali VLdpah+;
(ty) nachystaj! VMdsb+; (my) nachystajme! VMdpa+; (vy) nachystajte! VMdpb+;
(nejako) nachystajúc VHd+;

rozrásť [-rá-, -ro-] dk
1. zväčšiť sa, rozmnožiť sa, vyrásť: (Židia) krw predrahu Krysta P. wylilj a geho zamordowalj, odtud gegich reputatio, radegi disreputatio rozrostla sp 1696
2. čo prerásť niečo: zrno padlo w trnj y rozrostlo trnj a udusilo geg vp 1764;
rozrastať ndk k 1: wjno roste we winicy, kdežto winne kmeni rozrastagj a z lykámj na koliky priwazowane býwagj op 1685; augesco: rozmáhám se, pribywám, rozrostám; grandescere facio: rozrostám ks 1763;
rozrásť sa dk vyrásť, narásť: gak se w tobe trni hrychuw rozrostlo w hognosti gš 1758;
rozrastať sa ndk: cresco: rostnem, rozrostám se ks 1763; haluska se rozrasta, rozbugnuge káz 18. st; doklada text, že se (horčičné zrno) tak rozrosta, že ptacy nebesstj sobe hnizda delagi na ratolestech geho cs 18. st

---

schystať dk čo pripraviť, prichystať niečo: trebat nam swetla schystaty, neb tma bywa w nocy pop 1723–24; mecitim host poručil schistat wečeru pep 1771; gistímu malárowi sťestj nechcelo slúžiťi, wšecki gakéhokolik spúsobu obrazi, ktere on schistal, od každého bili zapowrhuwané bu 1795;
-ávať ndk: kdiss hospodu obetugú, hrob zagiste schistáwagu pep 1771; wsudi kment po dwakrát farbeny, z diwnú yassnostu zchistáwagú pt 1778;
schystať sa dk pripraviť sa, vystrojiť sa: meczitim Petr w tem spúsobe zetrwáwal gak prwemu udereny se byl schistal temer za dobru sstwrthodiny pep 1770; k dokazany a k odpowedy protiwneg se schistal a pristrogil nj 1785–88;
-ávať sa ndk: zeme potrebnym teplem slnka ku hognému plodeny lybežnég chuti pokrmúw gse zchistáwagj; sčesty neschistawá se z násilym pt 1778

---

spoluzrastať [-ro-] ndk
1. dohromady zrastať, spájať sa: concresco: zrostám, spolúzrostám, zléwám, prirostám ks 1763
2. rásť, vyrastať: congerminasco: spolúzrostám, nebo dohromadi zrostám; coaleo: spolúzrostám, spolúgidem ks 1763

---

spustatieť, spustatiť, spustatnieť, spustatnúť, spustotnúť, spustovatieť dk čo (o veci) stať sa pustým, opusteným, zanedbaným; stať sa prázdnym: dom otczowsky wsseczek Žoffia bude užiwat, ktery aby nespustatel, wedle možnosty powinna bude poprawowatj datj záborie 1667 e; kdy se lowil horny ribnik a dolny bil sa take nasadil ssestnaste putnama sscukowim drobczem, ktery wihinul a spustowatyel skalica 1687; k sweg potrebe obracagj (páni dôchody pre chrámy), domum Páňe pak spustatnut dopusstágj sk 1697; odnato bude od was kralowstwy Bozi a dano bude narodu, činicimu skutki geho, eghle, spustotne wam dum wass spr 1783; jiste puste grunty, ktere obzvlašte skrz ohen obyvateluv svych do chudoby upadnutych, spustateli detva 1787 lp; gestli by w některých mjstech asnad domi zhoreli aneb skrz giné nesstěstj spustatněli so 1785;
spustaťovať ndk: skrze těžke nemoce kraginy spustatugu, remesla a kunssty vmenssené býwagu a sedlácy smutní gsu škd 1775;
spustatieť sa spustnúť: druhu krywdu sobe pretendugem tuto, ze se pyla spustatela okolo patnaczty rokou turiec 1669

---

spustatiť dk
1. koho (o človeku) zbaviť prostriedkov, zbedačiť niekoho: wladary zeme wiplanily, k tomu čo wice y poddanich neb chudobu nassu spustatily a zmizeruwaly preseľany 1741; pervertere aliqvem: ňekoho ze wsseckého spústatiti ks 1763
2. čo (krajinu, zem, pole) spustošiť, zničiť, zdevastovať: skrz mlina tež slissal swedok, že dokoncza ona mlinček neda za žiwobitj, nebot bj ho spustatil pukanec 1732; proterere: zpustatiti, pohubiti, zkazyti, wywratiti wu 1750; wniweč sem obrátil pohanú a rozházali sa úhli geych, spústatil sem cesti geych kb 1756; diverxare agros: pole wypásti, spústatiti; depascere possessionem alienam: cuzy chotar wypasti, spústatiti; bello infersare regionem: z wognu spústatiti kraginu ks 1763;
spustaťovať [-ťo-, -co-],
spustovať ndk k 1: mor nakazliwj narodj nakazuge a spustatuge kob 1666; depopulo: spústaťugem; exinanio: ponjžugem, spustaťugem; expopulor: spústacugem, opústacugem, wyhubugem; solo: spustaťugem, opustaťugem ks 1763; skrze těžké nemoce kraginy spustatugu, remesla a kunssty vmenssené býwagu a sedlácy smutní gsu škd 1775; k 2: mor nakazliwj narodj nakazuge a spustatuge kob 1666; wygel ten, ktery spústaťowat bude pred tebú, ktery opatrowat bude obleženi kb 1756; divexo: trápjm, hubjm, spústaťugem; pilo: wylupugem, opústacugem, spústacugem; devasto: spústaťugem, opústaťugem, wniweč obracám, hubjm; vastam urbem: spústaťugem ks 1763;
spustatiť sa, spústať sa dk
1. stať sa pustým, prázdnym, spustnúť: spustatili sa mesta geych, kdiž nezostal w něm muž, any žádny obywatel kb 1756; vineam habebat derelictui: opússťená bywala, spustati sa ks 1763
2. náb opustiť sa, prestať veriť v Boha: wčil sa spústatjss, dcéro zbógnycká, obléhli nás, prutem bit budu twár sudca yzrahélského kb 1756; a potom bez poctiwosti zemrú y w pohanéňú budú mezy mrtwyma naweky, nebo rozpukne tych, který sa naduli bez hlasu a pohne gjch od grúntúw y až do samého wrchu spustaťá sa y wzdychať počnú a památka gegjh zahyne kb 1757 budú spustošení, zatratení, nebudú spasení;
spustaťovať sa [-co-] ndk k 2: efferor: spustacugem, zdiwočugem sa ks 1763 opúšťam sa, morálne upadám

---

spustaťovač [-to-] m kto ničí, pustoší: vastator: hubec, spústatowač ks 1763;
-ka ž: vastatrix: zhubitelkyňa, spustatowačka ks 1763

dochistať chistať_1 chistať_2 chlastať chwístať

dostať: ^{→speex →vorbis}

---

chystať: ^{→speex →vorbis}

---

narastať: ^{→speex →vorbis}

---

nastať: ^{→speex →vorbis}

---

nedostať: ^{→speex →vorbis}

---

nechystať: ^{→speex →vorbis}

---

nenastať: ^{→speex →vorbis}

---

neostať: ^{→speex →vorbis}

chlasce,“ a nakoniec sa ≈ chlastá, “ a nakonec se
chlastáte, ale pro tu ≈ chlastáte, ale pro tu
Najradšej sa chvastal ženami ≈ Nejraději se chvástal ženami
Tak už zase chlasce,“ ≈ Tak už zase chlastá, “
Tak už zase chlasce ≈ Tak už zase chlastá
už zase chlasce,“ a ≈ už zase chlastá, “ a
zase chlasce,“ a nakoniec ≈ zase chlastá, “ a nakonec
že tady chlastáte, ale ≈ že tady chlastáte, ale
...

by som sa chvastal ≈ I would be bragging
desať a chystal sa ≈ ten and prepared to
Frank sa chvastal, že ≈ Frank was boasting about
chlap sa chvastal, že ≈ guy was boasting he
chvastal, že ťa zhodil ≈ boasting about throwing you
sa chvastal, že dokáže ≈ was boasting he could
sa chystá niečo podozrivé ≈ was something suspicious afoot
v tejto súvislosti chystá ≈ in this context, envisage
...