Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prastarý príd.

1. veľmi starý: p-é časy, p-á budova

2. (v príbuzenských názvoch) o generáciu starší ako starý: p-í rodičia rodičia starých rodičov; p. otec, p-á matka

---

starý

I. príd.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom; s-é roky; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia rodičov; s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva; hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: sú rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier; s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy; s. známy; s. Rím, s-í Slovania; S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa; S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt; s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik; expr. s. luhár, hriešnik

● s. ako Matuzalem veľmi; iron. s. hríb starý chlap; mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec; na s-é kolená v starobe; za s-ch čias, časov kedysi; expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný; s., ale jarý je ešte svieži; mladý môže, s. musí t. j. zomrieť; s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

starosť² -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

stará ž.

1. hovor. expr. manželka: moja s.

2. (o živočíchoch, najmä vtákoch) samička: s. učí mladé lietať;

starí m. hovor. expr. rodičia v pomere k ženatým a vydatým deťom: mladí bývajú u s-ch

prastarý

---

starý ‑ého príd. i m.; staro prísl.

---

Starý Hrádok ‑ého ‑dku L ‑om ‑u m.; Starohrádočan ‑a mn. ‑ia m.; Starohrádočanka ‑y ‑niek ž.; starohrádocký

---

Starý Smokovec ‑ého ‑vca m.; Starosmokovčan ‑a mn. ‑ia m.; Starosmokovčanka ‑y ‑niek ž.; starosmokovecký i starosmokovský

---

Starý Tekov ‑ého ‑a m.; Starotekovčan ‑a mn. ‑ia m.; Starotekovčanka ‑y ‑niek ž.; starotekovský

---

---

---

---

---

---

nestarý príd. nie veľmi starý, pomerne mladý: Nestará je budova. (Taj.)

● nestarý-nemladý ani nie starý, ani nie mladý, stredných rokov

---

prastarý príd. veľmi starý: p-é časy, p. otec, p-á budova; p-á jedľa (Gab.)

---

prestarý príd. expr. zried. veľmi starý, prastarý: p-á starenôčka (Jes-á); p. obraz (Mih.)

---

pristarý príd. príliš, veľmi starý: Jedna je primladá a druhá zase pristará. (Čaj.)

---

starý, 2. st. starší príd.

1. majúci mnoho rokov, vysoký vek (op. mladý): s. človek, s-á žena; starší pán, staršia pani o ľuďoch pokročilého veku; s. kôň, s. strom, s-á hora; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia niektorého z rodičov; s. ako svet veľmi

● mladý-starý, mladí-starí, mladé-staré všetci ľudia bez rozdielu veku; mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; starý, ale jarý (úsl.) o staršom, ale sviežom človeku; mladý na roky, s. na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi; hovor. iron. s. kocúr o záletnom mužovi;

2. vlastný človeku (zried. i živočíchovi) vysokého veku, prezrádzajúci starca, starecký: s-é oči, s. zrak, s. hlas, s. krok, s-é nohy

● na s-é kolená, na s-é dni v starobe;

3. majúci relatívne väčší počet rokov: najstarší syn; Slečny neboli ani také staré. (Jégé) Emila sa vedľa neho necíti starou. (Laz.) Pre Ernu bol manžel starý. (Jaš.); s-á dievka, s-á panna slobodná staršia žena; s. mládenec slobodný starší muž; zostať s-ou dievkou nevydať sa; zostať s-ým mládencom neoženiť sa

● je na to už s. nie je vhodné, aby to robil;

spodst. starý, -ého m. a) expr. fam. manžel: môj s.; b) niž. hovor. nadriadený, vedúci, riaditeľ: Som rád, že ťa dal starý do kuchyne. (Zúb.);

stará, -ej ž. expr. fam. manželka: Moja stará kričí, akoby ju párali. (Min.)

4. majúci istý počet rokov: tri roky s. chlapec, päťdesiat rokov s. strom;

5. existujúci istú dobu, nie čerstvý (op. nový): s. sneh, s-á slama, s-é zemiaky, s-á fazuľa, s. chlieb; s-é hnevy (Tat.); s-é nezhody (Žáry); s-é rodinné nezrovnalosti (Hviezd.);

6. pochádzajúci z minulosti, dávno vzniknutý, dávno trvajúci, dávny (op. nový): s. hrad, s-é mesto, s-á rodina, s. rod, s-é pokolenie; s. zvyk, s-é priateľstvo; s. známy;

geogr. v miestnych al. iných zemepisných názvoch: Spišská Stará Ves, Starý Smokovec, Stará Turá; zastar. Starý svet pomenovanie Európy z hľadiska Američanov; bibl. Starý zákon prvá časť biblie

● poznať niekoho, niečo ako s. peniaz veľmi dobre; s-á láska nehrdzavie (prísl.) trvá stále, nikdy neprestáva; hovor. expr. stojí to za starú belu nie je to nič hodné;

7. dávnoveký, staroveký, dávny: s-é časy; s-í Slovania, s-í Gréci; s-á pravda; s-é obchodné cesty (Jil.);

8. predošlý, bývalý, niekdajší (op. nový): s. spoločenský poriadok; Niekde nás len zavezú, a to iste bude naše staré miesto. (Tomašč.); s. rok ktorý uplynul, minulý;

9. opotrebovaný, dlho používaný, nenový (op. nový): s-é šaty, s-é topánky, s-á trať;

10. odložený, nepotrebný: s-é papiere, s-é železo

● hovor. hádzať niečo do s-ého železa pokladať to za nepotrebné;

11. zastaraný, nepoužívaný (op. nový): s-á móda, šaty s-ého strihu;

12. obvyklý, normálny: položiť niečo na s-é miesto; Nepriberal sa do starej roboty. (Švant.)

● Všetko prišlo do starých koľají vrátilo sa do pôvodného stavu.

13. dávno známy, otrepaný: s. história

● hovor. s-á pesnička známa vec;

14. dávno niečo konajúci, skúsený: s. odborník. s. komunista; slang. s. mazák (Sev.) vojak a) väzeň, ktorý už má vo svojom prostredí isté skúsenosti;

po starom i pri starom ako kedysi, ako predtým, ako dosiaľ: žiť, pracovať po s.; všetko ide po s.; všetko ostane pri s.;

staro prísl. k 1: vyzerať s.

---

vekostarý príd. bás. zried. starý od vekov, veľmi starý, večitý. po vekostarej noci (Hviezd.)

prastarý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarého; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(dvaja) prastarí; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastarých; (hej) prastarí!; (o) prastarých; (s) prastarými;

mužský rod, neživotné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarý; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

ženský rod

(jedna) prastará; (bez) prastarej; (k) prastarej; (vidím) prastarú; (hej) prastará!; (o) prastarej; (s) prastarou;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

stredný rod

(jedno) prastaré; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

---

prastarý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarého; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(štyria) prastarí; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastarých; (hej) prastarí!; (o) prastarých; (s) prastarými;

mužský rod, neživotné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarý; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

ženský rod

(jedna) prastará; (bez) prastarej; (k) prastarej; (vidím) prastarú; (hej) prastará!; (o) prastarej; (s) prastarou;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

stredný rod

(jedno) prastaré; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(dve) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

---

prastarý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarého; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(traja) prastarí; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastarých; (hej) prastarí!; (o) prastarých; (s) prastarými;

mužský rod, neživotné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarý; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(dva) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

ženský rod

(jedna) prastará; (bez) prastarej; (k) prastarej; (vidím) prastarú; (hej) prastará!; (o) prastarej; (s) prastarou;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

stredný rod

(jedno) prastaré; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(dve) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

---

prastarý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarého; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(traja) prastarí; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastarých; (hej) prastarí!; (o) prastarých; (s) prastarými;

mužský rod, neživotné

(jeden) prastarý; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastarý; (hej) prastarý!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

ženský rod

(jedna) prastará; (bez) prastarej; (k) prastarej; (vidím) prastarú; (hej) prastará!; (o) prastarej; (s) prastarou;

(dve) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

stredný rod

(jedno) prastaré; (bez) prastarého; (k) prastarému; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarom; (s) prastarým;

(štyri) prastaré; (bez) prastarých; (k) prastarým; (vidím) prastaré; (hej) prastaré!; (o) prastarých; (s) prastarými;

---

stará podstatné meno, ženský rod

(jedna) stará; (bez) starej; (k) starej; (vidím) starú; (hej) stará!; (o) starej; (so) starou;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starých; (so) starými;

---

starý podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (hej) starý!; (o) starom; (so) starým;

(dvaja) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (hej) starí!; (o) starých; (so) starými;

---

starý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (hej) starý!; (o) starom; (so) starým;

(dvaja) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (hej) starí!; (o) starých; (so) starými;

(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršieho; (hej) starší!; (o) staršom; (so) starším;

(dvaja) starší; (bez) starších; (k) starším; (vidím) starších; (hej) starší!; (o) starších; (so) staršími;

(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršieho; (hej) najstarší!; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(traja) najstarší; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstarších; (hej) najstarší!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

mužský rod, neživotné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starý; (hej) starý!; (o) starom; (so) starým;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starých; (so) starými;

(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) starší; (hej) starší!; (o) staršom; (so) starším;

(dva) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) starších; (so) staršími;

(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstarší; (hej) najstarší!; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(štyri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

ženský rod

(jedna) stará; (bez) starej; (k) starej; (vidím) starú; (hej) stará!; (o) starej; (so) starou;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starých; (so) starými;

(jedna) staršia; (bez) staršej; (k) staršej; (vidím) staršiu; (hej) staršia!; (o) staršej; (so) staršou;

(tri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) starších; (so) staršími;

(jedna) najstaršia; (bez) najstaršej; (k) najstaršej; (vidím) najstaršiu; (hej) najstaršia!; (o) najstaršej; (s) najstaršou;

(štyri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

stredný rod

(jedno) staré; (bez) starého; (k) starému; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starom; (so) starým;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starých; (so) starými;

(jedno) staršie; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) staršom; (so) starším;

(tri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) starších; (so) staršími;

(jedno) najstaršie; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(dve) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

---

starý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (hej) starý!; (o) starom; (so) starým;

(traja) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (hej) starí!; (o) starých; (so) starými;

(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršieho; (hej) starší!; (o) staršom; (so) starším;

(dvaja) starší; (bez) starších; (k) starším; (vidím) starších; (hej) starší!; (o) starších; (so) staršími;

(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršieho; (hej) najstarší!; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(štyria) najstarší; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstarších; (hej) najstarší!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

mužský rod, neživotné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starý; (hej) starý!; (o) starom; (so) starým;

(dva) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starých; (so) starými;

(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) starší; (hej) starší!; (o) staršom; (so) starším;

(štyri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) starších; (so) staršími;

(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstarší; (hej) najstarší!; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(tri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

ženský rod

(jedna) stará; (bez) starej; (k) starej; (vidím) starú; (hej) stará!; (o) starej; (so) starou;

(dve) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starých; (so) starými;

(jedna) staršia; (bez) staršej; (k) staršej; (vidím) staršiu; (hej) staršia!; (o) staršej; (so) staršou;

(štyri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) starších; (so) staršími;

(jedna) najstaršia; (bez) najstaršej; (k) najstaršej; (vidím) najstaršiu; (hej) najstaršia!; (o) najstaršej; (s) najstaršou;

(tri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

stredný rod

(jedno) staré; (bez) starého; (k) starému; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starom; (so) starým;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (hej) staré!; (o) starých; (so) starými;

(jedno) staršie; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) staršom; (so) starším;

(dve) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (hej) staršie!; (o) starších; (so) staršími;

(jedno) najstaršie; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(dve) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (hej) najstaršie!; (o) najstarších; (s) najstaršími;

stará p.
starý

---

staro p.
starý

---

starý príd
1. majúci veľa rokov, vysoký vek, op mladý: my Petr Polak, foyt, y wssechna rada miesta Zyline dolepsana, yakozto Michal Prchala, Martin Massar, Propheta stary, Matieg Mandel žk 1459; dotikuge se gedneho welikeho stareho duba podle cesty stogiciho zvolen 1567; mnoho rokou magjcy baba stara biwa bezzuba kob 1666; swine stare dwe a mladych čtworo turiec 1736; pren aby geho staru hlawu cztil, to mu prikazuge mošovce 1578 ako dospelú osobu
o pretoze geho stary otiecz k teg puol cztwrtine nemal zadneho prawa a moczy prodawaty p. ľupča 1582 otec otca al. matky, dedo; tamten (:mladoženjch:) sweho družbu, pitacža neb stareho swata ma kob 1666 starosvata; ad consuetudinem redire: k staré zwyklosti se nawrátiti wu 1750 k tradíciám; s-á mať, matka, mater matka otca al. matky, babka: zadagicz od Girika Mrwy a Martyna dwa juncze, kere gemu stara matka na testamente porucžyla sliače 1580; gakozto stara mati tu polowicy Durykowi, wnuku swemu, gak kopanice, lazy odewzdawa očová 1640; pustily sme nasseg časzky materinskeg z nebosstižky nasseg stareg matera (!) urozeneg nekdy Anny Almassy v. kubín 1686; s. vek, s-é dni, letá staroba: ze Sophia Drgowa, bywssy w swich starich letiech, swobodnim trhom sprodala dwa kwentiny na obidwa polie p. ľupča 1585; uznawagicze sama w sobe, gsauce w mem starem weku postawena, ze sme wssickny smrtedlny krupina 1647; na moge starge dny mna z djtkamj zhana (z úžitku) liptov 1754; s. kalendár, s-é kalendárium juliánsky kalendár: dan (list) z Nemiecz w den swateho Martina wedle stareho calendaru roku Pane 1585 nemce 1585; letha Pane 1587 posledniho dne mesicze mage, podle stareho calendarium w dome richtarskem stala se gest zmluwa dubnica n. v. 1587; s. človek (ľudia), s-á osoba dospelý človek: tento lekwar gest dobry od wsselikeho gedu w čas mornj, stareg sobe za geden lieskowy orech, mlademu neco meneg; nech se da staremu čloweku co dukat odwažj w spusobneg wodce; pre mlade y stare lidy, ktery pretrhlinu pupkowu nagi rt 17. st
• mladost – radost, stary človek – nemoc, bolest, žalost rl 1578; ale potreba gest take, abychom my zložiwsse z sebe toho stareho Adama, (:to gest:) zbawiwsse se hřychow swych, obliekli na sebe toho noweho Adama, (:to gest:) Syna Božyho, Pana G. K. bag 1585 náb o žití bez evanjelia Ježiša Krista; hamba ti tu ležat a walati se yako stareg krawe krupina 1643 o nepotrebnosti; staremu kmetowy pekna panna se narody pg 1656 o šťastí; z starú paniú mussý gjsti, dlaň ljzati sin 1678 o pochlebovaní; sekass s tim gazikom gako stara trlicza krupina 1734 o nadávaní; tesska wec gest starym noham po pisku choditi, ale težssa pokognemu z gazyčnicu žiti gv 1755 o náročnosti
2. majúci istý vek, väčší počet rokov al. dní: ted pro swedecztwi posylame swaka tiech detek y bratrza s tiech syrotek starsseho martin 1561; ponewadž pak z gruntu wyplaczen gest naystarssy bratr Martin turany 1621; a wezmy slepe ščencze, ktere 4 lebo 5 dny stare su rn 17.–18. st; bimensis: dwogmesyčny, dwúch mesycúw stary ks 1763; hle, kteriss syn bil starssi od matki sweg? gk 1779; nech nebude semeno kapusne wisse 5 neb 6 rokow stare pr 18. st
o ten stary dyabel w gakowem spusobu ge anebo fforme a w parsume? Ako stary mladenecz krupina 1675 slobodný starší muž; Anna N., stara diewka, ze zebranim se ziwy prešov 1784 slobodná staršia žena; s-é trávy, sená, seče ktoré sa kosia nepravidelne: na stareg trawe wissny tal blatnica 1675; kdy se luky na stare sena hagily; po skosenj starjch traw tež (stádo) wzdičky pasaly turiec 1721; toho toku zasek sme slavne panstwi nasleduvali o te stare seče, aby nam do pasinku uš boly pustene naháč 1786 lp
3. (o veciach, javoch) už použitý, opotrebovaný; nie čerstvý, op nový: dwe jalowicze, dwe swine, dwe kolesa starymy ssiny okowane p. ľupča 1558; strany Wasseho wina stareho, ktere W. W. piti raczila holíč 1607; czkel nowych y starych lietava 1633; kapusti stareg konom na nohi, d 5 žilina 1710 e; nedawa se nowe wino do starych sudkuw, gako mluwi Krystus gk 1779
4. pochádzajúci z blízkej, nedávnej minulosti, vzniknutý prednedávnom, niekdajší, dávny, minulý, op nový, starší; pôvodný: giz rozumieyte o starem pokogi, kteryzto czysarska moc potwrdila gest žk 1473; o stawy, syla w horach at pany Swetoganssczy stary zwyk zachowagy l. ján 1480 sčl; aby geden druheho ssanovaly, predne pana tatika, potom take pani matku y starssych tovaryssov, a ktery by toho neučžinil, bude trestan staru pokutu, to jest s korbačzom ca 1556 e; za gegi žiwota nachazelo se gako na dwa fl starich penezij zvolen 1633; striebra stareho, co nazbyeral z hrobuw mrtwych krupina (1684); yarek do stareho žrjedla, kade predtjm tjekawal, za zahradu opet naprawity dulice 1726
o že dobre pamatuge za starich panow, panow Wiskelethy Thomassa a ginssich, kedy odbiraly od Mlinarowiczow becžki s. l. 17. st predchádzajúcich; antiqvarius: milownjk starych wec ks 1763 starožitník; kde starje polja zarostli a znovu jich vyrobili tisovec 18. st prv obrábané; vedľa s-ej obyčaje, s-o obyčaja, podľa s-ch zvykov práv na základe starých právnych predpisov, noriem a tradícií: tiech sto zlattych panu Krysstoffowi Kubinskemu ukladali sme y podle prawa nassyho a starych zwykow nassych geho zdrziwali sme p. ľupča 1564; a na toto nadoussecko wedle stareg običagj a wedle meskiho prawa od každeho zlatiho peniz Hans Pok dolu položil bátovce 1628; wino dano panom messtanom wedle stareho obycege na kazdy dom per sext 2 zvolen 1635
5. kt. trvá, pretrváva, je neliečený, zastaraný: pryskyryce (zmiešaná) z octem tielo čysty, pyta stary kassel hogy; lysty geho stare rany hogy hl 17. st; flayster, ktery gest osožnj k starym y nowym rankam rt 17. st; pro stare rany flastr tt 1745
6. dávno známy, dávnoveký; overený, skúsený: lekary stary tyto weczy w gedne mocy y spusobu byty položyly su hl 17. st zo starých čias; annales: kronika, poznamenanj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwnych wu 1750; stara lest a chitralost pekelného hada gest prjliss podwodná vp 1764; gestli Jannes, Jambres mohli znati čáry, pročež by y ginných nevčil had starý? stn 1785
o aby ste se naucžili a napomenuli a wediely, yako Pysmo Swate, tak Noweho, yako y Stareho zakona, mluwy o stawu swatom manželskom bag 1585 bibl prvá časť Svätého Písma; (v nadávkach) bezcharakterný: zlodey dokonaly, pes stary nepocztliwy turiec 1589; aha, nicžomnycza stara krupina 1692; Duch ten, kterjz otcum starjm predpowedel o vtrpenjch Kristowjch wo 1670 náb duchovným správcom, kňazom; že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali necpaly 1749; zlá zwiklost a lstiwost starého hada mne očj zaslepili vp 1764 náb diabla; veterator: stary ssybal ap 1769 prešibaný človek; s. jarmok, trh známy, chýrny svojím trvaním a svojou pravidelnosťou: marnomluwenj abys na stari trch winassel, potrebne nebylo duh 1723; plac, na kterem i predešle jarmoky držane byli, když i starje jarmoky prestali, predce však obvatele mestečka Tisoltza slobodne a bez všeho platu užiwali tisovec 18. st
• stara to piseň známa vec, nič nové; člowek stareho sweta, t. g. sprosty, tichy sin 1678; nebo obyčag žiwota starého nebywal, aby dedictwi ženi mezy muzskym pohlawjm losowali blr 18. st niekedy, v starých časoch to nebolo zvykom
7. kt. sa minul al. skončil pôsobnosť, službu, predošlý, bývalý, niekdajší, op nový: my zwrchupsany foyt y wssechna rada nyne swrchumenowana wyzwamy (!), ze gest opatrny muz Martin Polacowycz, nass miessczenyn, puostawyl staru radu, menem Nycussie, stareho foyta; ze gest przistupyla przed nas, plnu radu stara rada y wysnala pred namy žk 1459; 1464; potom take meczy nymy mesto nasslo, aby rychtare stareho po Nowem rocze yakekolwek dawffky (!) zassly l. trnovec 1576; wssak pro pokutu, že nieco Duro proti starimu richtarowy preriekol, mestu do 2 tydnow fl 2 ma položitj; rowas richtarsky winy stariho pana richtare pre mesto rozličnim spusobem s. ľupča 1603; 1666; exconsul: pudmjstr stary, ktery byl za pudmjstra ks 1763; že swetkow esste otgecz od wolakeho pana, ktereho starim doctorom zo Stiawnice wolaly n. ves 1776
o veteranus: stary wogak vtl 1679 vyradený z evidencie, vyslúžilec; hle guss pressli dni, mesice ay hodini stareho roku ms 1758 minulého; zawirka stareho roku aneb podekowani Bohu za prigate dobrodenj le 1730 náb omša na tento účel
• nigdy staru cestu pro nowu, negistu neopussteg pv 1652 drž sa toho, čo poznáš; gestli comunicant na to wssecko hned zapomina a na stare chodniky se oddawa, pri tem čloweku absolutio gest daremna sp 1696 robiť si po svojom
8. kt. slúži, vykonáva niečo dlhší čas, dlhodobý: Mikulass piwowarcžy, Wassy milosti stary služebnik lipník 1569 kl; pritele stareho oddawna znameho pro noweho nenechass bv 1652
9. náb kt. je hriešny, nekoná podľa evanjelia:
• ktery (Kristus) prigde w čase swogem, stary swet obnowi gš 1758 zvíťazí Kristovo evanjelium; každú swú wúlu neb pohledáwanj wysleč, celého čloweka starého wysleč blr 18. st obnov sa, premeň svoje konanie; subst
s. m
1. starý človek, starec: gak nám nassj starý rozpráwali p. ľupča 1566 e; starim, dussnim a kasslawim na noc zrezaty z omannem a z zazworem smyssety, smisity a zapity (dať) hl 17. st; gest to prirozenj nemoc, ktera gak na starjch, tak y na mladych pripade ht 1760; gerusia: zhromážďenj aneb zebránj starych, sspital starych ks 1763
• yako stari spywagj, tak mladj prywykagj sin 1678 starší majú byť príkladom; stary swogu radu cžiny mladim zwadu, neb se gim blaznowstwj zda pv 1652 ich rada je podnetom k hádkam; protož na to pomňy každý, budto starý, nebo mladý, w čem tobe Krystus poslúžil cc 1655 náb človek každého veku; wssecj, ktery z rodičuw swich nagprw se zrodilj, starj y mladj, w gednu noc zemrelj kt 1753 náb bez rozdielu; a bar sa (jablko) nadaleg odkotuly, preca ze stupku swogu obraty sa k stromu, nebo gako stary spywagu, tak mlady po nich hwyzdagu, gako stary kračagu, tak mlady skakagu ská 18. st starší sú vzorom; obkličily mužy mesta wůkol dum geho od mladence až do stareho, wssecek lyd spolu mc 18. st všetci; bohactwo starych negsu ssediwe wlasy, ale pilnost mladosty mc 18. st o múdrosti
2. (pra)dávny človek, predok: starj na tabličkach powoskowanjch, aby se zetryety mohlo, listy pisawaly kob 1666; baxeae: čzrewjki starych; chalcus: maly penjz meďénny u starych ks 1763
3. obyč. v pl otec a matka, rodičia: rozdil ma se včinity mezi ditkamy a starimj za 1676; pren a yak smutňe mladý wrabec osamelý narýka, že su ho starý odleťeli cc 1655
• korúna starych synowé synúw a sláwa synúw otcowé geych kb 1757 o pokračovaní života rodu
4. expr manžel: tu wecz oznamila sem hnedky mogemu staremu tri dvory 18. st;
s-á ž
1. stará žena: teg stareg pak swedek powedel, aby se nekam odpratala y skowala pukanec 1787; vezmem staru, o dva zuby, bude perdzec na dva truby pv 1798
2. expr manželka: Wassu uprimnu pani manželku pozdrawugem, y moga stara ružomberok 1764
P tpn Stara 1273, Ystara 1279 obec staré v zemplíne vso; Stara 1352 obec starina v šariši vso

Hrádok p. Červený Hrádok, Liptovský Hrádok, Starý Hrádok, Tekovský Hr ádok

---

1056 Košická Belá KS/KI abov./ spiš. 1967 pričl. o. Košické Hámre (1944 pričl. o. Malý Folkmar [spiš.]); 1969 pričl. o. Ružín.
1773, 1786 Bella, 1808 Bela, Bella, 1863–1873 Béla, 1877–1913 Kassabéla, 1920– Košická Belá
Košické Hámre: 1773 Hamor, 1786 Hammer, 1808 Hámor, Hammer, 1863 Hámor, 1873–1913 Kassahámor, 1920–1948 Košické Hámry, 1948–1967 Košické Hámre
Malý Folkmar: 1863–1902 Kisfolkmár, 1907–1913 Kissolymár, 1920 Malý Folkmár, 1927–1944 Malý Folkmar
Ružín: 1773, 1786 Ruzin, 1808 Ó-Rusin, Starý Russín, 1863–1913 Óruzsin, 1920 Oružín, Starý Ružín, 1927–1968 Ružín

---

1360 Majere KK/PV spiš.
1863–1913 Ómajor, 1920 Vyšné Šváby, Starý Majer, 1927–1948 Vyšné Šváby, Alte-Meierei, 1948– Majere

---

Smokovec p. Starý Smokovec

---

2228 Starý Hrádok LV/NI tekov.
1773 Ovár, Owarky, 1786 Owár, Owarky, 1808 Óvár, Owárky, 1863–1902 Óvár, 1907–1913, 1938–1945 Kisóvár, 1920–1938, 1945–1948 Ovárky, Kis-Óvár, 1948– Starý Hrádok

---

2229 Starý Smokovec PP/PV spiš. 1960 rozčl. o. Vysoké Tatry (1947 vyčl. z o. Batizovce, Gerlachov, Huncovce, Javorina, Kežmarok, Malý Slavkov, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Rakúsy, Spišská Belá, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Štôla, Štrba, Važec, Veľká Lomnica, Veľký Slavkov, Žakovce, Ždiar,) na o. Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Ždiar; 1990 pričl. o. Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica.
1960– Starý Smokovec
Vysoké Tatry: 1947–1960 Vysoké Tatry
Štrbské Pleso: 1960–1990 Štrbské Pleso
Tatranská Lomnica: 1960–1990 Tatranská Lomnica

---

Tekov p. Nový Tekov, Starý Tekov

Priezvisko STARÝCH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
MIKŠOVÁ (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 3×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 2×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
ZÁVADA POD ČIERNYM VRCHOM (obec KŠINNÁ), okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;

---

Priezvisko STARÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 86×, celkový počet lokalít: 34, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZÁHORSKÁ BYSTRICA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
ŠUĽANY (obec HORNÝ BAR), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 5×;
HORNÉ OTROKOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 5×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
POPUDINSKÉ MOČIDĽANY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
BANSKÁ BELÁ, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 3×;
LEVICE, okr. LEVICE – 3×;
...

---

V obci STARÝ HRÁDOK (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVÁČ 8×; MOLNÁR 7×; ZOMBORSKÝ 6×; ERFAŇUCH 5×; GÖDÖLLEI 5×; MLADONICKÁ 4×; GÖDÖLLEY 4×; MOLNÁROVÁ 4×; VARGA 3×; FIGECKÁ 3×; KISS 3×; ZOMBORSKÁ 3×; BELUŠOVÁ 3×; LAKATOŠ 3×; MÉSZÁROS 3×; KURUC 3×; MLADONICKÝ 3×; VARGOVÁ 3×; KAMENSZKÁ 3×; PÓLYOVÁ 3×; KAMENSZKI 3×; GARAIOVÁ 3×; GÖDÖLLEIOVÁ 3×; KURUCOVÁ 2×; TURCSÁN 2×; SZILVÁŠ 2×; KISSOVÁ 2×; ŠIMKO 2×; GŐDŐLLEYOVÁ 2×; GAJDÁCS 2×; HOREČNÝ 2×; NAGYOVÁ 2×; SZABÓOVÁ 2×; KOVÁČOVÁ 2×; KRESZTYANKÓOVÁ 2×; ILKUV 2×; MÉSZÁROSOVÁ 2×; HUDECOVÁ 2×; ŠIMKOVÁ 2×; BAKOS 2×; BELUŠ 2×; CHLADNÝ 2×; HUDEC 2×; HURTOŠ 2×; PAGÁČOVÁ 2×; KOŠICKÁ 2×; NÁDASDI 2×; HUSÁROVÁ 2×; NAGY 2×; TURCSÁNOVÁ 2×; GABULYA 1×; TÚRCSANOVÁ 1×; KOHÚTIK 1×; KULCSÁROVÁ 1×; RÓZSA 1×; FIGECKÝ 1×; LACZJÁKOVÁ 1×; HURTOŠOVÁ 1×; VELKI 1×; ERFANÚCHOVÁ 1×; HOMOLA 1×; BENČ 1×; ERFAŇUCHOVÁ 1×; BAREC 1×; HUSÁR 1×; FIACSAN 1×; ZELENYÁNSZKÁ 1×; BÍRÓOVÁ 1×; LEVÁKOVÁ 1×; SZILVÁS 1×; APPELOVÁ 1×; RAJNOHA 1×; BÁLINT 1×; BÁLINTOVÁ 1×; MESÁROŠOVÁ 1×; KOSTOLECKÁ 1×; GABULYOVÁ 1×; SZILVÁSOVÁ 1×; SÝKOROVÁ 1×; GYURJÁN 1×; KULČÁROVÁ 1×; GAJDÁCSOVÁ 1×; SEMANOVÁ 1×; CHLADNÁ 1×; SZIKORA 1×; SÝKORA 1×; SEMAN 1×; LACZJÁK 1×; BÓNOVÁ 1×; FIGECZKI 1×; HAJDÚ 1×; BÉRESOVÁ 1×; RAUSZOVÁ 1×; ZOMBORSZKÁ 1×; PÓLYA 1×; KIŠŠ 1×; GARAI 1×; APPEL 1×; SZABÓ 1×; KRESZTYANKO 1×; PALENČÁROVÁ 1×; KULZSÁR 1×; PALENČÁR 1×; BÍRÓ 1×; ŠUBA 1×; HAJDÚOVÁ 1×; GABULYAOVÁ 1×; PECKOVÁ 1×; FRANCZEL 1×; BAKOŠOVÁ 1×; KOŠICKÝ 1×; DÁNIEL 1×; HOMOLOVÁ 1×; KRIŠTOFOVÁ 1×; FIGECZKÁ 1×; TÓTH 1×; KOHÚTIKOVÁ 1×; KIŠOVÁ 1×; LEVÁK 1×; BARTOŠOVÁ 1×; NADASDIOVÁ 1×; KURUCZOVÁ 1×; KIŠŠOVÁ 1×; KOVÁCS 1×; KAMENSZKA 1×; KRESZTYANKÓ 1×; LAKATOŠOVÁ 1×; ZOMBORSZKY 1×, ...

---

V obci STARÝ SMOKOVEC (okr. POPRAD) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: RUSNÁK 18×; RUSNÁKOVÁ 16×; ŠIMKOVÁ 9×; GLATZ 9×; PAVLÍK 8×; ANDRÁŠ 7×; KOVÁČOVÁ 7×; PITOŇÁK 7×; DZUGASOVÁ 7×; BUDZÁKOVÁ 7×; PITOŇÁKOVÁ 7×; ANDRÁŠOVÁ 7×; ŠIMEKOVÁ 7×; GLATZOVÁ 7×; LEHOTSKÝ 7×; FÁBRYOVÁ 7×; KOVÁČ 6×; NAVRÁTIL 6×; BUDZÁK 6×; FIALA 6×; SULÍROVÁ 6×; OLEKŠÁKOVÁ 6×; RÁKOCZY 6×; PAVLÍKOVÁ 6×; LEHOTSKÁ 6×; DZUGAS 6×; HADIDOMOVÁ 5×; PAVLIKOVÁ 5×; ŠRAMKOVÁ 5×; DOLINKA 5×; MAREČÁKOVÁ 5×; BARTOŠOVÁ 5×; DZIAK 5×; JAMNICKÁ 5×; GÁNOVSKÝ 5×; MATEJOV 5×; VALOS 5×; FÁBRY 5×; OLEKŠÁK 5×; TURČEK 5×; ŠIMKO 5×; NOVOTNÝ 5×; REITMAYER 5×; KRUČAY 5×; STOSIL 5×; AUGUSTÍN 5×; KOSTOLNÍK 5×; FIALOVÁ 5×; MAREČÁK 5×; BALIŠOVÁ 5×; KLEMPA 5×; KURŇAVA 4×; STRACHAN 4×; MATOŠOVÁ 4×; KOSMÁK 4×; DOLINKOVÁ 4×; VALOSOVÁ 4×; MAČÁK 4×; HLINKOVÁ 4×; ZENÍKOVÁ 4×; ROTHOVÁ 4×; KRUČAYOVÁ 4×; LIŠKA 4×; HOMZOVÁ 4×; GÁJOVÁ 4×; ZEMAN 4×; MIKOVÁ 4×; GÁNOVSKÁ 4×; VARHOLÁK 4×; REITMAYEROVÁ 4×; KOVALČÍK 4×; ŠTOFAŇÁK 4×; BÁNYÁSZ 4×; KROLÁKOVÁ 4×; NAVRÁTILOVÁ 4×; MIŠKOVIČOVÁ 4×; HLINKA 4×; JASEŇÁKOVÁ 4×; KONTRÍK 4×; DACH 4×; HOMZA 4×; REPKOVÁ 4×; FRISOVÁ 4×; VÝROSTEK 4×; VALLOVÁ 4×; KOVALČÍKOVÁ 4×; FRÁKOVÁ 4×; PAPP 4×; BLIZMAN 4×; KLOUDOVÁ 4×; MALOVCOVÁ 4×; DZIAKOVÁ 4×; LIPTAJOVÁ 4×; MAJERČÁK 4×; DECKÝ 4×; MAŠLEJ 4×; PAPPOVÁ 4×; PACIGA 4×; HOMOLIAK 4×; ŠRAMKO 4×; LEGUTKÝ 4×; KOLLEGA 4×; ANDERKO 4×; LENGVARSKÁ 4×; BÁNYÁSZOVÁ 4×; JURČOVÁ 4×; KORENKOVÁ 4×; JARČUŠKA 4×; TURČANOVÁ 4×; KONEČNÁ 4×; GÁJ 4×; BĚLOHLÁVEK 3×; ANDERKOVÁ 3×; ČIŽMÁROVÁ 3×; NEMEŠÁNYOVÁ 3×; ZEMKO 3×; URBANOVIČOVÁ 3×; MUSZELA 3×; ROGOVSKÝ 3×; PACIGOVÁ 3×; VESELKA 3×; SEMAN 3×; GALLIKOVÁ 3×; TOMAŠKO 3×; MATEJOVÁ 3×; JEZERČÁKOVÁ 3×; GABAJ 3×; KRAUS 3×, ...

---

V obci STARÝ TEKOV (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HAJKOVÁ 63×; HAJKO 55×; BÁTOVSKÁ 37×; BÁTOVSKÝ 37×; KÚDELOVÁ 31×; ŠUMERAJ 29×; ŠUMERAJOVÁ 28×; KOSORÍNOVÁ 27×; SOLMOŠI 26×; SOLMOŠIOVÁ 26×; HORNIAK 26×; KÚDELA 25×; FABIAN 25×; FABIANOVÁ 25×; LECKÁ 24×; LECKÝ 24×; SENCIOVÁ 23×; HORNIAKOVÁ 23×; KÚDEĽA 20×; KOSORÍN 20×; JANČO 19×; JANČOVÁ 19×; SENCI 18×; JENESOVÁ 17×; KÚDEĽOVÁ 15×; HOSTINSKÁ 14×; ŠEBOVÁ 14×; KOSORIN 12×; HANCKOVÁ 12×; BÉREŠ 12×; BÔŽIK 11×; BÉREŠOVÁ 11×; HRÍBIK 10×; HANCKO 10×; KUPČOVÁ 10×; ŠEBO 10×; KOVÁČ 9×; KUPČA 9×; NESPEŠNÁ 9×; HOSTINSKÝ 9×; ŠTIPKA 8×; BÔŽIKOVÁ 8×; JENES 8×; NICHTOVÁ 8×; ŠVARALOVÁ 8×; KOVÁČOVÁ 8×; PACALA 8×; NESPEŠNÝ 8×; HRÍBIKOVÁ 7×; HRÚZ 7×; NICHTA 7×; HALABUK 7×; HALABUKOVÁ 7×; MARTINKOVÁ 7×; ŠVARAL 7×; IZÁKOVÁ 7×; SLUŠNÁ 7×; PACALOVÁ 7×; HRÚZOVÁ 7×; TRPÍŠKOVÁ 6×; HAVRANOVÁ 6×; PÁLENÍKOVÁ 6×; TRENČIANSKA 6×; KOSORINOVÁ 5×; IŽOLDOVÁ 5×; KOTORA 5×; TRPÍŠKA 5×; ČÍKOŠ 5×; KOTOROVÁ 5×; GRMANOVÁ 5×; ĎUROVSKÁ 5×; RAJECKÁ 5×; BEDNÁRIK 5×; KINČOKOVÁ 5×; GRMAN 5×; GUĽA 5×; TARIŠKOVÁ 4×; MAĎAR 4×; PRADID 4×; ANGLETOVÁ 4×; TANYASI 4×; DÓCI 4×; BEDNÁRIKOVÁ 4×; BÁNSKY 4×; HOMOLA 4×; SVOREŇOVÁ 4×; MARTINKA 4×; POLOVKOVÁ 4×; VASARÁB 4×; KUČERKOVÁ 4×; PRADIDOVÁ 4×; ČÍKOŠOVÁ 4×; MÉSZÁROS 4×; ĎUROVSKÝ 4×; ANGLETA 4×; POLOVKA 4×; BREZINA 4×; SLUŠNÝ 4×; GOCIAN 4×; LELOVSKÝ 4×; BAČÍKOVÁ 4×; HAVRAN 4×; DOROTOVIČ 4×; BAČÍK 4×; DÓKA 4×; SENEŠI 3×; BARANEC 3×; POTOČOVÁ 3×; PALENČÁROVÁ 3×; SENEŠIOVÁ 3×; ZOMBORSKÁ 3×; JELENKOVÁ 3×; KRAJČÍK 3×; PÁLENÍK 3×; POTOČ 3×; MESÁROŠ 3×; HUTTA 3×; POPRACOVÁ 3×; ČÍK 3×; RAUSOVÁ 3×; PRASLIČKOVÁ 3×; GOCIANOVÁ 3×; MÁČAJOVÁ 3×; TIVADAROVÁ 3×; PAPCUN 3×; ŠTIPKOVÁ 3×; MARČOK 3×; TAKÁČOVÁ 3×, ...

Urbanonymum STARÝ BLICH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BARDEJOV

---

Urbanonymum STARÝ HÁJ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
KRUPINA; MOSTOVÁ; TOMÁŠIKOVO

---

Urbanonymum STARÝ JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SPIŠSKÉ PODHRADIE

---

Urbanonymum STARÝ MOST v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEREĎ

---

Urbanonymum STARÝ PARTIZÁN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SLIAČ-KÚPELE (SLIAČ)

---

Urbanonymum STARÝ RAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MOŠOVCE

---

Urbanonymum STARÝ TRH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK

---

Urbanonymum STARÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
GBELCE

starý: ^{→speex →vorbis}

dôstojníckych sluhov je prastarého ≈ důstojnických sluhů je prastarého
neznámom prastarom jazyku a ≈ neznámém prastarém jazyce a
ovinutých prastarými a na ≈ ovinutých prastarými a na
prastarého slovenského rodu Huntovcov ≈ prastarého slovenského rodu Hunt
Prastaré obetisko medzi prvými ≈ Prastaré obětiště mezi prvními
prastarom Sherwoodskom lese a ≈ prastarém Sherwoodském lese a
prastarý bielovlasý muž v ≈ prastarý bělovlasý muž v
prastarý zvyk z feudálnych ≈ prastarý zvyk z feudálních
...

a môj prastarý otec ≈ and my great - grandfather
Jeho prastarý otec bojoval ≈ His great - granddaddy fought
mal svojich prastarých rodičov ≈ had my great - grandparents
prastarí rodičia a takmer ≈ great - grandparents and almost
prastarých dubov a za ≈ ancient oaks, and beyond
prastarých dubov a za ≈ ancient oaks, and beyond
prastarých rodičov a ich ≈ great - grandparents and their
prastarý otec bol barón ≈ great - grandfather was Baron
...