Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ssj ma subst un

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

starý, 2. st. starší príd.

1. majúci mnoho rokov, vysoký vek (op. mladý): s. človek, s-á žena; starší pán, staršia pani o ľuďoch pokročilého veku; s. kôň, s. strom, s-á hora; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia niektorého z rodičov; s. ako svet veľmi

mladý-starý, mladí-starí, mladé-staré všetci ľudia bez rozdielu veku; mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; starý, ale jarý (úsl.) o staršom, ale sviežom človeku; mladý na roky, s. na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi; hovor. iron. s. kocúr o záletnom mužovi;

2. vlastný človeku (zried. i živočíchovi) vysokého veku, prezrádzajúci starca, starecký: s-é oči, s. zrak, s. hlas, s. krok, s-é nohy

na s-é kolená, na s-é dni v starobe;

3. majúci relatívne väčší počet rokov: najstarší syn; Slečny neboli ani také staré. (Jégé) Emila sa vedľa neho necíti starou. (Laz.) Pre Ernu bol manžel starý. (Jaš.); s-á dievka, s-á panna slobodná staršia žena; s. mládenec slobodný starší muž; zostať s-ou dievkou nevydať sa; zostať s-ým mládencom neoženiť sa

je na to už s. nie je vhodné, aby to robil;

spodst. starý, -ého m. a) expr. fam. manžel: môj s.; b) niž. hovor. nadriadený, vedúci, riaditeľ: Som rád, že ťa dal starý do kuchyne. (Zúb.);

stará, -ej ž. expr. fam. manželka: Moja stará kričí, akoby ju párali. (Min.)

4. majúci istý počet rokov: tri roky s. chlapec, päťdesiat rokov s. strom;

5. existujúci istú dobu, nie čerstvý (op. nový): s. sneh, s-á slama, s-é zemiaky, s-á fazuľa, s. chlieb; s-é hnevy (Tat.); s-é nezhody (Žáry); s-é rodinné nezrovnalosti (Hviezd.);

6. pochádzajúci z minulosti, dávno vzniknutý, dávno trvajúci, dávny (op. nový): s. hrad, s-é mesto, s-á rodina, s. rod, s-é pokolenie; s. zvyk, s-é priateľstvo; s. známy;

geogr. v miestnych al. iných zemepisných názvoch: Spišská Stará Ves, Starý Smokovec, Stará Turá; zastar. Starý svet pomenovanie Európy z hľadiska Američanov; bibl. Starý zákon prvá časť biblie

poznať niekoho, niečo ako s. peniaz veľmi dobre; s-á láska nehrdzavie (prísl.) trvá stále, nikdy neprestáva; hovor. expr. stojí to za starú belu nie je to nič hodné;

7. dávnoveký, staroveký, dávny: s-é časy; s-í Slovania, s-í Gréci; s-á pravda; s-é obchodné cesty (Jil.);

8. predošlý, bývalý, niekdajší (op. nový): s. spoločenský poriadok; Niekde nás len zavezú, a to iste bude naše staré miesto. (Tomašč.); s. rok ktorý uplynul, minulý;

9. opotrebovaný, dlho používaný, nenový (op. nový): s-é šaty, s-é topánky, s-á trať;

10. odložený, nepotrebný: s-é papiere, s-é železo

hovor. hádzať niečo do s-ého železa pokladať to za nepotrebné;

11. zastaraný, nepoužívaný (op. nový): s-á móda, šaty s-ého strihu;

12. obvyklý, normálny: položiť niečo na s-é miesto; Nepriberal sa do starej roboty. (Švant.)

Všetko prišlo do starých koľají vrátilo sa do pôvodného stavu.

13. dávno známy, otrepaný: s. história

hovor. s-á pesnička známa vec;

14. dávno niečo konajúci, skúsený: s. odborník. s. komunista; slang. s. mazák (Sev.) vojak a) väzeň, ktorý už má vo svojom prostredí isté skúsenosti;

po starom i pri starom ako kedysi, ako predtým, ako dosiaľ: žiť, pracovať po s.; všetko ide po s.; všetko ostane pri s.;

staro prísl. k 1: vyzerať s.

Morfologický analyzátor

starý podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (o) starom; (so) starým;

(dvaja) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (o) starých; (so) starými;


starý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (o) starom; (so) starým;

(dvaja) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (o) starých; (so) starými;


(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršieho; (o) staršom; (so) starším;

(dvaja) starší; (bez) starších; (k) starším; (vidím) starších; (o) starších; (so) staršími;


(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršieho; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(traja) najstarší; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstarších; (o) najstarších; (s) najstaršími;


mužský rod, neživotné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starý; (o) starom; (so) starým;

(dva) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) starší; (o) staršom; (so) starším;

(tri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstarší; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(tri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;


ženský rod

(jedna) stará; (bez) starej; (k) starej; (vidím) starú; (o) starej; (so) starou;

(tri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jedna) staršia; (bez) staršej; (k) staršej; (vidím) staršiu; (o) staršej; (so) staršou;

(štyri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jedna) najstaršia; (bez) najstaršej; (k) najstaršej; (vidím) najstaršiu; (o) najstaršej; (s) najstaršou;

(štyri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;


stredný rod

(jedno) staré; (bez) starého; (k) starému; (vidím) staré; (o) starom; (so) starým;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jedno) staršie; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršie; (o) staršom; (so) starším;

(dve) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jedno) najstaršie; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršie; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(tri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;

starý
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) starý
G (bez) starého
D (k) starému
A (vidím) starého
L (o) starom
I (so) starým
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (traja) starí
G (bez) starých
D (k) starým
A (vidím) starých
L (o) starých
I (so) starými

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum PRI STAROM LETISKU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
VAJNORY (BRATISLAVA)
Urbanonymum PRI STAROM MÝTE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor