starostlivý príd.
1. prejavujúci starosť o niekoho al. o niečo, starajúci sa o niekoho al. o niečo: s. otec, s-á matka, s-í rodičia, s-á žena, s. priateľ;
2. prejavujúci starosť, vyjadrujúci starosť, ustarostený: s-é oči, s. pohľad, zrak; s. tón (Tim.);
3. pozorný, bedlivý: starostlivá opatera (Urb.); starostlivá príprava (Mňač.); starostlivý dozor (Gab.);
4. zastar. plný starostí: ťažký, starostlivý život (Jégé);
5. zastar. (o čo) dbajúci o niečo, dbanlivý: Buď o svoj život trošku starostlivý. (J. Kráľ) Niekoľko hodín strávených v temnici ho urobilo veľmi starostlivým o svoju kožku. (Jégé);
starostlivo prísl.: s. niečo urobiť; strojí sa veľmi starostlivo (Tim.)