starovek -u m. obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku Západorímskej ríše (476);
staroveký príd.: s-é dejiny
staroveký príd. týkajúci sa staroveku, vzťahujúci sa na starovek: s-é dejiny, s-á kultúra;
starovekosť, -ti ž. zastar. starobylosť, starodávnosť: s. rodiny
(jeden) staroveký; (bez) starovekého; (k) starovekému; (vidím) starovekého; (hej) staroveký!; (o) starovekom; (so) starovekým;
(dvaja) starovekí; (bez) starovekých; (k) starovekým; (vidím) starovekých; (hej) starovekí!; (o) starovekých; (so) starovekými;
(jeden) staroveký; (bez) starovekého; (k) starovekému; (vidím) staroveký; (hej) staroveký!; (o) starovekom; (so) starovekým;
(tri) staroveké; (bez) starovekých; (k) starovekým; (vidím) staroveké; (hej) staroveké!; (o) starovekých; (so) starovekými;
(jedna) staroveká; (bez) starovekej; (k) starovekej; (vidím) starovekú; (hej) staroveká!; (o) starovekej; (so) starovekou;
(jedno) staroveké; (bez) starovekého; (k) starovekému; (vidím) staroveké; (hej) staroveké!; (o) starovekom; (so) starovekým;
(štyri) staroveké; (bez) starovekých; (k) starovekým; (vidím) staroveké; (hej) staroveké!; (o) starovekých; (so) starovekými;
staroveký príd kt. má vysoký vek, starý: senex: stary, staroweky, dáwny; priscus: dáwný, starodáwny, stary, staroweky, staroswetsky; presbyter: letny člowek, kňez, stary člowek, učitel, staroweky kňez ks 1763