Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

stavať -ia -ajú nedok.

1. zostrojovať stavbu, tech. dielo, budovať: s. dom, priehradu, železnicu; vtáci s-jú hniezda

2. umiestňovať (význ. 1), klásť, dávať (obyč. tak, aby to stálo): s. riad na stôl, s. kolky; žel. s. výhybky nastavovať; s. rebrík k stromu; s. snopy (do krížov)

3. brať za základ, opierať, budovať: s. na získaných vedomostiach, na skúsenosti

4. uvádzať do istej situácie: s. niekoho pred hotovú vec

5. kniž. určovať (význ. 1), vytyčovať, formulovať: s. (si) za cieľ

6. zaraďovať (význ. 1): s. hráčov (do mužstva); to ho s-ia do úlohy diváka

7. nedok. k staviť: s. na koňa, s. sto korún

s. (si) vzdušné, veterné zámky mať nereálne zámery; s. (dom) na piesku podnikať bez reálnych predpokladov; s. za vzor, za príklad dávať

// stavať sa

1. zaujímať (stojačky) isté miesto, (vzpriamenú) polohu: s. sa do radu, na špičky; s. sa pred oči ukazovať sa; s. sa na zadné (nohy) (o niekt. zvieratách) i fraz. priečiť sa

2. zaujímať (kladné) stanovisko, zasadzovať sa: s. sa za návrh, s. sa kladne k úlohám, s. sa na obranu niekoho

3. odporovať (význ. 1), priečiť sa, nesúhlasiť: syn sa s-ia proti rodičom; darmo sa s-ia, musí poslúchnuť

4. robiť sa niekým, nejakým, tváriť sa, predstierať: s. sa nevedomým; s-ia sa, že nepočuje

5. nedok. k staviť sa2: s. sa o peniaze

kniž. s. sa na odpor odporovať

s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa; s. sa k niekomu, niečomu chrbtom odmietať, ignorovať; s. sa do pózy (urazeného atď.) dokazovať urážku atď.


staviť dok. dať do stávky, postaviť do hry: s. na koňa, s. sto korún;

nedok. stavať -ia -ajú

// staviť sa2 uzavrieť stávku: s. sa o päťsto korún; stav sa, že mám pravdu!

nedok. stavať sa3

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stavať ‑ia ‑ajú nedok. (budovať); stavať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriťorganizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemyselzakladaťzriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školykonštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudízakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôverevychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu


chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačovzavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvopranierovať (verejne): pranierovanie administratívyfraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na praniersúdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdiexpr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných!vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosťexpr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabostipren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerovhovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadlepejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)


namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


podceňovať nedostatočne oceňovať skutočnú hodnotu (op. preceňovať) • zaznávať: podceňoval, zaznával jej orientačný zmyselstavať do úzadia (niekoho, niečo): mladšieho syna stavia vždy do úzadianeuznávať: neuznáva organizačné schopnosti inéhozneuznávať: jeho maliarske dielo zneuznávali dlhé rokydegradovať: degradovať význam sviatkuzried. máliť (Jesenský)zried. malicherniť: malicherní každý mužov činfraz.: pozerať (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, niečo)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stavať1, -ia, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) budovať, zostrojovať akúkoľvek stavbu al. technické dielo: s. dom, palác, zámok, hrad, mestá; s. železnice, cesty, rybníky, kanály, hrádze, priehrady, píly, mosty, továrne; s. pomníky; s. šibenice; s. niekomu slávobránu; Stavajú strojovňu, sušne a baráky. (Ondr.) Deti stavajú hrady z piesku a hliny (Al.) tvoria útvary podobné hradom pri hre s pieskom a s hlinou; vtáci stavajú hniezdo; pren.: s. niekomu al. niečomu hrádze klásť prekážky; Badal, ako sa rúti, čo tak starostlivo staval (Letz) o čo sa tak namáhavo usiloval; pren. kniž. Stavia si stenu medzi seba a skutočnosť (A. Mat.) robí izolujúcu priehradu, izoluje sa.

s. (si) vzdušné zámky oddávať sa klamlivým, neskutočným snom, predstavám; s. paláce v povetrí nereálne uvažovať o budúcnosti; s. na piesku podnikať niečo bez pevných základov; s. dom na skale robiť dielo trvalej hodnoty; Jozef mosty stavia (porek.) na Jozefa (19. marca) ešte mrzne.

2. (čo, koho) klásť, dávať na nejaké miesto, umiesťovať: s. hrnce na sporák; Vzal svoj pinč a staval si ho na hlavu. (Záb.) Staval okuliare a knižku na stôl. (Jégé) Stavala pred Bedíka poldecák. (Min.) Stavia klobúk na vešiak a palicu do kúta. (Ráz.); osídla, chlopce stavať (Taj.); Staviaš ma pred sporák, aby som piekol a varil. (Jes.) Do ťažkých medziklubových zápasov ho ani nestaval (Mor.) nezaraďoval; pren. Úšust stavia plno osídiel (Švant.) skrýva veľa nebezpečenstva; zastar. Obec ho stavala richtárom (Kuk.) volila za richtára.

kniž. s. niekoho na čelo zverovať niekomu vedúcu úlohu; s. dakoho, dačo za vzor, za príklad vyzdvihovať ako vzor, ako príklad; expr. s. niekoho al. niečo na obdiv (sveta) veľmi chváliť; s. niekoho, niečo na pranier verejne odsudzovať; s. dakoho, dačo do dobrého (pekného) svetla chváliť, kladne oceňovať; s. dakoho, dačo do zlého svetla hovoriť o niekom, o niečom nepriaznivo; s. niekoho, niečo do nového svetla objasňovať z nových hľadísk; s. niekoho, niečo do popredia vyzdvihovať, uprednostňovať; s. dakoho, dačo do úzadia podceňovať, nepripisovať patričný význam dakomu, dačomu; zried. s. niečo (niekoho) do služieb niekoho, niečoho dávať k dispozícii niekomu, niečomu; s. niekoho pred nové úlohy ukladať niekomu nové úlohy; s. dakoho, dačo na roveň dakomu, dačomu rovnako hodnotiť; s. niečo (niekoho) nad niečo (niekoho) vyššie, viac oceňovať, ceniť; s. dakomu prekážky ap. do cesty prekážať niekomu v niečom; s. niečo do protikladu, s. niečo proti niečomu dávať do kontrastu, protikladom porovnávať; s. otázku niečoho nastoľovať problém o niečom; pýtať sa na niečo; s. niekoho k múru, k stene strieľať, odstreľovať; kniž. Staval jej do výhľadu príjemný život (Šolt.) sľuboval.

3. (čo, koho) klásť do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato; postavovať: s. snopy do krížov ukladať; s. kríže ukladať snopy na poli po 15 do podoby kríza; s. senné kopy (Vaj.) ukladať seno do kôp; s. kolky pri hre v kolkárni; Jednu ku druhej staval písmenky s vybranou starostlivosťou (Jil.) písal.

s. dakoho na nohy a) pomáhať niekomu vstať; b) dvíhať z úpadku, pomáhať niekomu k niečomu; s. niekoho na vlastné nohy pomáhať dakomu osamostatniť sa;

4. (na koho, na čo) spoliehať sa, opierať sa: Na toho Martina možno bezpečne stavať. (Ráz.) Staval na sedliakov, vydržal a vyhral. (Žáry) Vy staviate na ich úsudok. (Vaj.) Na túto lásku staviam svoje nádeje (Tim.) v túto lásku dúfam.

s. niečo na kocku riskovať, hazardovať; s. všetko na jednu kartu riskovať, spoliehať sa iba na jednu možnosť v kritickom polození; s. niečo na hlavu vyvracať, podvracať, prekrucovať, opačne vysvetľovať;

5. kniž. (na čom, čo na čom) brať niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: s. na prirodzených základoch, s. na skúsenosti; Treba stavať na pokrokových tradíciách. (Pláv.) Celú svoju budúcnosť stavia na jeho priazni. (Jégé)

6. zastar. (koho za čo) pokladať, mať niekoho za niečo: s. dakoho za hrdinu (Jil.); Kollár staval ruského Chomjakova za človeka vyšlého zo školy Sirotininovej. (Škult)

7. zastar. robiť stávku: Noci trávil pri bakaráte, vo dne staval pri dostihoch. (Vaj.)

8. hovor. (čo) dávať variť, klásť na varenie: Na polievku donesieme rakov, nestavaj mäsa. (Tim.);

opak. stavievať, -a, -ajú;

dok. k 3 staviť1, k 1, 2, 3, 8 postaviť

|| stavať sa1

1. zaujímať nejaké miesto, určitú polohu, postavovať sa: s. sa do radu, do trojstupu, do šíku; Adam sa staval na prsty nôh. (Jégé) Gonda s Môcikom vychádzajú z budovy a stavajú sa pred bránku. (Fr. Kráľ) Lišiak metal sa v polkruhu sem a ta, srna sa stavala proti nemu čelom. (Ondr.); voj. s. sa do pozoru; šport. s. sa do výhodnej pozície, do výhodného postavenia (v hre); s. sa niekomu, niečomu do cesty a) zatarasovať dakomu, dačomu cestu, znemožňovať prechod; b) pren. kniž. prekážať, hatiť, robiť prekážky; s. sa na nohy a) postavovať sa, začínať chodiť; b) pren. vzmáhať sa, silnieť; s. sa na čelo niečoho preberať velenie, vedúcu úlohu; s. sa do pózy niekoho, niečoho robiť sa niekým, niečím, predstierať niečo; s. sa na roveň dakoho, dakomu rovnako sa hodnotiť ako niekto; s. sa do zlého svetla ukazovať sa zlým

s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa; s. sa na zadné nohy a) vzpínať sa, dvíhať sa prednými nohami do výšky, pätiť sa (o koňovi, o psovi); b) vzpierať sa, odporovať, nesúhlasiť (o človekovi); s. sa pred (na) oči (niekomu) a) ukazovať sa (niekomu) na oči, vyhľadávať niečiu blízkosť, prítomnosť; b) zjavovať sa (v predstavách);

2. (bezpredm., proti komu, proti čomu) odporovať, priečiť sa, nesúhlasiť, vzpierať sa: On sa zbytočne staval a pätil. (Švant.) Máš o tom písmo? Nemáš, Maťo. Darmo sa staviaš. (Fig.) Ona sa prieči a stavia, že nie a nie. (Šolt.); s. sa proti návrhom, názorom, plánom niekoho; Proti tvojej vôli sa nejdem stavať. (Kuk.) Staval sa oproti starej skúsenej osobe. (Tim.)

kniž. s. sa na odpor protiviť sa, klásť odpor, byť proti;

3. (ku komu, k čomu ako) mať určitý postoj, zaujímať stanovisko: s. sa kladne k niekomu, k niečomu; s. sa odmietavo, rezervovane, záporne k niekomu, k niečomu; s. sa s nedôverou k niekomu prejavovať nedôveru, nedôverovať; Tento pán stavia sa k určitým veciam slovami: to sa nepatrí. (A. Mat.)

s. sa bokom, chrbtom k niekomu, k niečomu odvracať sa od niekoho, od niečoho, nevšímať si niekoho al. niečo;

4. (za koho, za čo, kam) byť za niekoho, za niečo, zastávať sa niekoho, niečoho, nadŕžať niekomu, zasadzovať sa za niekoho al. za niečo: s. sa za návrh niekoho; Čoby len, — stavajú sa iní za Maroša. (Ráz.); človek stavajúci sa všade za ľudskosť (A. Mat.); Adyho verše prijíma robotnícka trieda s nadšením, stavia sa na jeho obranu. (Štítn.) Stavia sa vždy na stranu poníženého a zavrhnutého. (Švant.)

5. tváriť sa, pretvarovať sa, robiť sa niekým al. niečím: Staval sa, že nepočuje. (Tim.) Staval sa ako kamarát. (Taj.) Nie ste takí nevinní, ako sa staviate. (Vaj.) Stavia sa nepodplatným sudcom. (A. Mat.)

6. kraj. chváliť sa, chvastať sa, vystatovať sa: Azda od teba nevyhrám? — stavia sa Koza. (Ráz.) Ja platím vyše troch stovák porcií ... a čo on? — stavia sa starý sused. (Taj.);

dok. k 1-4 postaviť sa


stavať2, -ia, -ajú (zastar. i stavovať, -uje, -ujú) nedok.

1. (čo, koho) obyč. v spojeni s. dych (komu) zastavovať, zadržiavať: Skoro mu dych stavia blaženosť z počutého tónu. (Fig.) Chce ísť preč — nemôže, ktože ho stavuje? (J. Kráľ); neos. dych mu počalo stavať začalo ho dusiť, nedalo mu dýchať; Vetrí, akoby jej stavovalo dych a vzpína sa. (Švant.)

2. kraj. (koho) dvoriť niekomu: A veďvari tuto farský sluha stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť2

|| stavať sa2 (zastar. i stavovať sa)

1. zastavovať sa, pristavovať sa niekde: Náhodou každodenne staval sa u Lóta sused Smrčko. (Taj.) Cestou stavia sa hneď vo Zvolene. (Ráz.) Statok z celej dediny stavuje sa v ňom (vo dvore), keď ide z poľa. (Kuk.)

2. dych sa stavia, zastar. i stavuje (komu) zastavuje sa dych, (niekto) nemôže dýchať: Obom dych sa stavia. (Tim.) Milina sa rýchlo pýta a dych sa jej stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť sa1


staviť1, -í, -ia dok. zried. (čo) položiť (obyč. do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato), postaviť: Prasiatko naň staví pokľakačky. (Ráz.) Kuzmi som stavila pijavice. (Kuk.) priložila. Naši synovia nevedia staviť hranicu samopaši (Kuk.) nevedia, kedy prestať v samopaši.

s. niečo na jednu kartu, na kocku odvážne, ľahkomyseľne riskovať;

nedok. stavať1


staviť2, -í, -ia dok. (čo) zastaviť, zadržať: Časje na chvíľu staviť beh života. (Botto); neos. stavilo mu dych nemohol dýchať; Priklonil som sa nad stolík, roztiahol pokrčenú zmenku a — stavilo mi pravú ruku aj s perom (Taj.) zarazený prestal som písať;

nedok. stavať2

|| staviť sa1 zastaviť sa, zdržať sa niekde na určitý čas, pristaviť sa: V Blatovciach som sa ja nestavil. Ani na minútku. (Kuk.) Stavím sa na horárni. (Ráz.) V krčme sa kdejaký-hocijaký staví, padneš do zlého kamarátstva. (Tim.);

nedok. stavať sa2


stavovať, stavovať sa p. stavať2, stavať sa2

Morfologický analyzátor

stavať nedokonavé sloveso
(ja) staviam VKesa+; (ty) staviaš VKesb+; (on, ona, ono) stavia VKesc+; (my) staviame VKepa+; (vy) staviate VKepb+; (oni, ony) stavajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) staval VLesam+; (ona) stavala VLesaf+; (ono) stavalo VLesan+; (oni, ony) stavali VLepah+;
(ty) stavaj! VMesb+; (my) stavajme! VMepa+; (vy) stavajte! VMepb+;
(nejako) stavajúc VHe+;

stavať ndk
1. čo budovať, tvoriť, zostrojovať nej. stavbu, dielo: ten, czo duom da stawaty p. bystrica 1506; dali sme za piwo alcžjm, kdj staweli chalupu žilina 1585; musyl potom Šafarowi ustupiti, kdi stawel hradná 1632; cymrman stawya z pomocy tesarou; za ratuzom žalar se ma obyčeg stawety kob 1666; netoliko mlin predgmenowany stawety nedopustila, ale wetssy častku mista toho spustateneho mlina zaugala senica 1680; (svedok) dobre wy, ze pany Eva Lehoczka zadni swetniczu dala stawat, kteru ten p. Fano stawjal skalica 1685; mlyn a pylu pan Pallugyay Boldysár stawya palúdzka 1743; cintery wen z mesta aneb z obcy stawjat, lesy w celosty hranit spiš 1785–96
o z fundamentu až do vrchu, zgruntu s. od základu: to gest mlin nowy z gruntu stawety ca 1698; ponewačs sa stawalo od fundamentu az do wrchu z noweho drewa podvažie 1743
2. čo na čo, pred čo klásť, umiestňovať, dávať na nej. miesto niečo: dokudkoli na stole truhlice otewrena gest, žadny nema klobuka na hlawu staweti ca 1590 e; wesela hra zamotane činenj hru (:hry:) pred očy stawya kob 1666; restituo: nawracám, wracám, na mjsto stawám; suppono: na mjsto kladem, stawám ks 1763; každý člowěk neyprwe dobré wjno stawá le 18. st ponúka; pren zanedbale swědomy zawisti, lsti, falsse, omluwy, utrhanj plody y sidla stawa, swe marny a cyze uchwacuge pripravuje osídla; wsselike krestianske i cirkewny historij swedectwy widawagj, že zlost hrichu smrtedlneho y uklady narodu lidskemu stawa sk 1697 pripravuje ho na hriech; śe do teg sétzi vlovis zloho, chtoru on stavjá pod insoho 1752
o s. gineho nicz newie, krome kdy wrssky stawel na Turczy, slissel sskrek turiec 1677 zakladal vrše na ryby; sepono: odkladám, na stranu kladem, stawám, odstawugem ks 1763 neberiem do úvahy; s. banky, bankami med prikladať banky: (lazobník aby) umel y bankamy stawaty p. bystrica 1506; ket geg banki stawali, dala som gej d 40 nitra 1760; s. tenatá, sídla, síla klásť osídla, pasce: theda poddany panow Smreczenskych a z Trsteneho po timy horamy bydliczy mohu syla stawety l. ján 1480 sčl; retia tendo: stawam tenata ks 1763; sydla na hornye ptaky daleg stawat nemaly ružomberok 1777; kďiž wlastný geho služebníci gemu sídlá stawali bn 1790 robili úklady
• ach, ubozy lide, což to opet za obranu mate, spraweny sobe peknych wecy pred očy stawite za 1676 náb (o farizejstve)
3. čo, koho umiestňovať do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato niečo, postavovať niečo, niekoho niekam: rezbar drewenj obraz wirezuwa, maluge a na podstawu stawya kob 1666; slupj staval pri dome panskom hranovnica 1779–80; pren tito zle wěcy uwody na člowěka zlost hrichu smrtedlneho, tito prekažky stawa k dobrému umriti sk 1697
o obiicere clypeos ad tela: pawezy proti strilkam staveti ld 18. st chrániť sa nimi
4. čo, koho práv dávať k dispozícii niečo, niekoho: dali sme giey po trzetie do trzetieho dne den, aby wzdi stawala syna sweho przed prawa žk 1454; a budu zyadaty od nych, aby ge ku prawu sprawedlywemu stawely (ostrihom) 1594
o ryad, ktery gest hotowy, dam hore stawat, asnad dotud z Orawy ostatny pryspege bytča 1613 pripravím; s. svedka, svedomie práv vydávať svedectvo osobami prítomnými pri čine al. oboznámenými s istou vecou: nema to rychtarowi oswiedssiti ani za to swiedomi stawieti, nez ma se na to boziti samtrzeti žk 1473; potom to prawo wedle uprimneho swedomy, ktere tam obedwe strany stawely, tem ortel nasslo a wydalo p. ľupča 1549; nema zde žadneho sudcze poradneho, pred kterim by se sudity neb swedky stawety mel ružomberok 1576; ktereg weczy na doswecženy stawia swedkou p. ľupča 1692
5. koho, čo uvádzať do istej situácie niekoho, niečo: coopto: prigjmám, za wlásnyho berem, stawám, sporáďam ks 1763; opyly se učy chodit, ňewi stawať nohi, nema syli aňi wlady w tele swem, ubohi gp 1782
o ssarhowei, czo frayunk stawela y snala zvolen 1635 vyvesovaním naznačovala začiatok al. koniec trhu; do kostola sem dal na swiecze, kdy pana richtara stavely, d 31 zvolen 1624 uvádzali do funkcie
6. (na) koho, o čo, čo na čom brať niekoho, niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: kdyby kral Ssalamun nebyl nestawal o maudrost, nebyl by tu od Boha dostal sp 1696; jak smétze na toho sztávátz? Koho ja pomázál na krályóvsztvo i jomu znál krályovszku palyitzu dátz 1752; y požehnány budú tj, ktery Teba stawat budú kb 1757; a fundament k tomu we cwičenj báznj Božj a krestianskeg pobožnosti zakládá a stawga žu 1760
7. koho za čo pokladať, mať za niekoho, za nejakého, za niečo: oppono: naproty kladem, naprotiwá stawám, kladem, odporugem ňekomu, wičitugem, na oči nawrhám ks 1763; posthabeo: malo wažiti, pozadu stawěti ap 1769
8. čo určovať, vytyčovať, formulovať niečo: grammatik spusoby rečy poradne stawya kob 1666; až posavad slavny vidiek žadne nestavel kontribucie boca 1771–72 lp
9. čo, koho zaraďovať, usporadúvať niečo, niekoho niekam: colloco: ukládám, na mjsto kladem, do radu stawám, po porádku kladem; castra metor, pono, loco, habeo: wógsko stawám ks 1763; a stromy na ssest krokow od gedna druheho do radu stawati sn 1772
o aciem restituere: wogsko do porádku nawrátiti, zase stawiti wu 1750 pripraviť k boju
10. koho od čoho vylučovať niekoho od niečoho, brániť niekomu v niečom: nassla som Wasseg Welkomoznosty lyst w Pruzyne w sobotu, wyrozumyce, že mna račte stawat od satga magerskeho a ze by som nedala orat (pružina) 18. st;
stavávať, -ievať frekv k 2: slichal (svedok) od nekdy pana stricza sweho otcza, swedka in ordine prwniho, kdy sidla stawiewaly w horach doloženich sklabiňa 1723; ze takowe sydla messky horara stawawaly ružomberok 1777


stavať sa ndk
1. pred koho dostavovať sa, ustanovovať sa niekam: protoz tet chudy poddany muoy stawy se przed wamy strečno 1548; abi ste se we tym dnem stawely hlohovec 1562; on to sebe za malo vznawal byti, aby se byl pred swu wrchnost zatym zase stawal s. ľupča 1603; pren náb pokritec ukazuge mudrost zgewnimj skutky, stavj se na oko svetu ss 18. st vystatuje sa; y mi tehdj geho w tom nasledowat mame, ponewadž nam se on tu ku prikladu stawia cs 18. st
o pokaždé se weďelo, kdo se naproti nemu stawěl a proti takowému učení kázal ia 1708 mu odporoval
• do očí si se stavela, jak bys’ mne milovala pv 18. st navidomoči si tvrdila
2. budovať, stavať si dom, príbytok: Kapálova, na kterej se počali stavet: Jan Gallus na 1/4, Macek Galus na 1/4, Macek Krička 1/4, Štefan Kapala 1/4 orava 1625 u2; wtom mne pan mug silil, abych se na swem miste otnjm stawal nižná 1635; gestli by sa prihodilo, ze by sa trety brat na Dawidouszkom stawal, magu bratga dwa tretgemu pomahat robotou l. ondrej 1704; plac, na kterem se hnedky sin starssý Ferencz stavga tri dvory 1777
3. zastavovať sa: w kratkom cžase, to gest dne 17. mesice mage po smrti geho stawela se s kapitolu po wssem panstwy geho ružomberok 1609

stawať_1 stawať stawať_2 stawať stawať_3 stawať stawať_4 stawať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor