Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

staviť dok. dať do stávky, postaviť do hry: s. na koňa, s. sto korún;

nedok. stavať -ia -ajú

// staviť sa² uzavrieť stávku: s. sa o päťsto korún; stav sa, že mám pravdu!

nedok. stavať sa³

staviť ‑í ‑ia dok.; staviť sa

---

šťaviť sa ‑í ‑ia nedok.

---

---

---

---

---

---

---

stavať¹, -ia, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) budovať, zostrojovať akúkoľvek stavbu al. technické dielo: s. dom, palác, zámok, hrad, mestá; s. železnice, cesty, rybníky, kanály, hrádze, priehrady, píly, mosty, továrne; s. pomníky; s. šibenice; s. niekomu slávobránu; Stavajú strojovňu, sušne a baráky. (Ondr.) Deti stavajú hrady z piesku a hliny (Al.) tvoria útvary podobné hradom pri hre s pieskom a s hlinou; vtáci stavajú hniezdo; pren.: s. niekomu al. niečomu hrádze klásť prekážky; Badal, ako sa rúti, čo tak starostlivo staval (Letz) o čo sa tak namáhavo usiloval; pren. kniž. Stavia si stenu medzi seba a skutočnosť (A. Mat.) robí izolujúcu priehradu, izoluje sa.

● s. (si) vzdušné zámky oddávať sa klamlivým, neskutočným snom, predstavám; s. paláce v povetrí nereálne uvažovať o budúcnosti; s. na piesku podnikať niečo bez pevných základov; s. dom na skale robiť dielo trvalej hodnoty; Jozef mosty stavia (porek.) na Jozefa (19. marca) ešte mrzne.

2. (čo, koho) klásť, dávať na nejaké miesto, umiesťovať: s. hrnce na sporák; Vzal svoj pinč a staval si ho na hlavu. (Záb.) Staval okuliare a knižku na stôl. (Jégé) Stavala pred Bedíka poldecák. (Min.) Stavia klobúk na vešiak a palicu do kúta. (Ráz.); osídla, chlopce stavať (Taj.); Staviaš ma pred sporák, aby som piekol a varil. (Jes.) Do ťažkých medziklubových zápasov ho ani nestaval (Mor.) nezaraďoval; pren. Úšust stavia plno osídiel (Švant.) skrýva veľa nebezpečenstva; zastar. Obec ho stavala richtárom (Kuk.) volila za richtára.

● kniž. s. niekoho na čelo zverovať niekomu vedúcu úlohu; s. dakoho, dačo za vzor, za príklad vyzdvihovať ako vzor, ako príklad; expr. s. niekoho al. niečo na obdiv (sveta) veľmi chváliť; s. niekoho, niečo na pranier verejne odsudzovať; s. dakoho, dačo do dobrého (pekného) svetla chváliť, kladne oceňovať; s. dakoho, dačo do zlého svetla hovoriť o niekom, o niečom nepriaznivo; s. niekoho, niečo do nového svetla objasňovať z nových hľadísk; s. niekoho, niečo do popredia vyzdvihovať, uprednostňovať; s. dakoho, dačo do úzadia podceňovať, nepripisovať patričný význam dakomu, dačomu; zried. s. niečo (niekoho) do služieb niekoho, niečoho dávať k dispozícii niekomu, niečomu; s. niekoho pred nové úlohy ukladať niekomu nové úlohy; s. dakoho, dačo na roveň dakomu, dačomu rovnako hodnotiť; s. niečo (niekoho) nad niečo (niekoho) vyššie, viac oceňovať, ceniť; s. dakomu prekážky ap. do cesty prekážať niekomu v niečom; s. niečo do protikladu, s. niečo proti niečomu dávať do kontrastu, protikladom porovnávať; s. otázku niečoho nastoľovať problém o niečom; pýtať sa na niečo; s. niekoho k múru, k stene strieľať, odstreľovať; kniž. Staval jej do výhľadu príjemný život (Šolt.) sľuboval.

3. (čo, koho) klásť do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato; postavovať: s. snopy do krížov ukladať; s. kríže ukladať snopy na poli po 15 do podoby kríza; s. senné kopy (Vaj.) ukladať seno do kôp; s. kolky pri hre v kolkárni; Jednu ku druhej staval písmenky s vybranou starostlivosťou (Jil.) písal.

● s. dakoho na nohy a) pomáhať niekomu vstať; b) dvíhať z úpadku, pomáhať niekomu k niečomu; s. niekoho na vlastné nohy pomáhať dakomu osamostatniť sa;

4. (na koho, na čo) spoliehať sa, opierať sa: Na toho Martina možno bezpečne stavať. (Ráz.) Staval na sedliakov, vydržal a vyhral. (Žáry) Vy staviate na ich úsudok. (Vaj.) Na túto lásku staviam svoje nádeje (Tim.) v túto lásku dúfam.

● s. niečo na kocku riskovať, hazardovať; s. všetko na jednu kartu riskovať, spoliehať sa iba na jednu možnosť v kritickom polození; s. niečo na hlavu vyvracať, podvracať, prekrucovať, opačne vysvetľovať;

5. kniž. (na čom, čo na čom) brať niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: s. na prirodzených základoch, s. na skúsenosti; Treba stavať na pokrokových tradíciách. (Pláv.) Celú svoju budúcnosť stavia na jeho priazni. (Jégé)

6. zastar. (koho za čo) pokladať, mať niekoho za niečo: s. dakoho za hrdinu (Jil.); Kollár staval ruského Chomjakova za človeka vyšlého zo školy Sirotininovej. (Škult)

7. zastar. robiť stávku: Noci trávil pri bakaráte, vo dne staval pri dostihoch. (Vaj.)

8. hovor. (čo) dávať variť, klásť na varenie: Na polievku donesieme rakov, nestavaj mäsa. (Tim.);

opak. stavievať, -a, -ajú;

dok. k 3 staviť¹, k 1, 2, 3, 8 postaviť

|| stavať sa¹

1. zaujímať nejaké miesto, určitú polohu, postavovať sa: s. sa do radu, do trojstupu, do šíku; Adam sa staval na prsty nôh. (Jégé) Gonda s Môcikom vychádzajú z budovy a stavajú sa pred bránku. (Fr. Kráľ) Lišiak metal sa v polkruhu sem a ta, srna sa stavala proti nemu čelom. (Ondr.); voj. s. sa do pozoru; šport. s. sa do výhodnej pozície, do výhodného postavenia (v hre); s. sa niekomu, niečomu do cesty a) zatarasovať dakomu, dačomu cestu, znemožňovať prechod; b) pren. kniž. prekážať, hatiť, robiť prekážky; s. sa na nohy a) postavovať sa, začínať chodiť; b) pren. vzmáhať sa, silnieť; s. sa na čelo niečoho preberať velenie, vedúcu úlohu; s. sa do pózy niekoho, niečoho robiť sa niekým, niečím, predstierať niečo; s. sa na roveň dakoho, dakomu rovnako sa hodnotiť ako niekto; s. sa do zlého svetla ukazovať sa zlým

● s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa; s. sa na zadné nohy a) vzpínať sa, dvíhať sa prednými nohami do výšky, pätiť sa (o koňovi, o psovi); b) vzpierať sa, odporovať, nesúhlasiť (o človekovi); s. sa pred (na) oči (niekomu) a) ukazovať sa (niekomu) na oči, vyhľadávať niečiu blízkosť, prítomnosť; b) zjavovať sa (v predstavách);

2. (bezpredm., proti komu, proti čomu) odporovať, priečiť sa, nesúhlasiť, vzpierať sa: On sa zbytočne staval a pätil. (Švant.) Máš o tom písmo? Nemáš, Maťo. Darmo sa staviaš. (Fig.) Ona sa prieči a stavia, že nie a nie. (Šolt.); s. sa proti návrhom, názorom, plánom niekoho; Proti tvojej vôli sa nejdem stavať. (Kuk.) Staval sa oproti starej skúsenej osobe. (Tim.)

● kniž. s. sa na odpor protiviť sa, klásť odpor, byť proti;

3. (ku komu, k čomu ako) mať určitý postoj, zaujímať stanovisko: s. sa kladne k niekomu, k niečomu; s. sa odmietavo, rezervovane, záporne k niekomu, k niečomu; s. sa s nedôverou k niekomu prejavovať nedôveru, nedôverovať; Tento pán stavia sa k určitým veciam slovami: to sa nepatrí. (A. Mat.)

● s. sa bokom, chrbtom k niekomu, k niečomu odvracať sa od niekoho, od niečoho, nevšímať si niekoho al. niečo;

4. (za koho, za čo, kam) byť za niekoho, za niečo, zastávať sa niekoho, niečoho, nadŕžať niekomu, zasadzovať sa za niekoho al. za niečo: s. sa za návrh niekoho; Čoby len, — stavajú sa iní za Maroša. (Ráz.); človek stavajúci sa všade za ľudskosť (A. Mat.); Adyho verše prijíma robotnícka trieda s nadšením, stavia sa na jeho obranu. (Štítn.) Stavia sa vždy na stranu poníženého a zavrhnutého. (Švant.)

5. tváriť sa, pretvarovať sa, robiť sa niekým al. niečím: Staval sa, že nepočuje. (Tim.) Staval sa ako kamarát. (Taj.) Nie ste takí nevinní, ako sa staviate. (Vaj.) Stavia sa nepodplatným sudcom. (A. Mat.)

6. kraj. chváliť sa, chvastať sa, vystatovať sa: Azda od teba nevyhrám? — stavia sa Koza. (Ráz.) Ja platím vyše troch stovák porcií ... a čo on? — stavia sa starý sused. (Taj.);

dok. k 1-4 postaviť sa

---

stavať², -ia, -ajú (zastar. i stavovať, -uje, -ujú) nedok.

1. (čo, koho) obyč. v spojeni s. dych (komu) zastavovať, zadržiavať: Skoro mu dych stavia blaženosť z počutého tónu. (Fig.) Chce ísť preč — nemôže, ktože ho stavuje? (J. Kráľ); neos. dych mu počalo stavať začalo ho dusiť, nedalo mu dýchať; Vetrí, akoby jej stavovalo dych a vzpína sa. (Švant.)

2. kraj. (koho) dvoriť niekomu: A veď tú vari tuto farský sluha stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť²

|| stavať sa² (zastar. i stavovať sa)

1. zastavovať sa, pristavovať sa niekde: Náhodou každodenne staval sa u Lóta sused Smrčko. (Taj.) Cestou stavia sa hneď vo Zvolene. (Ráz.) Statok z celej dediny stavuje sa v ňom (vo dvore), keď ide z poľa. (Kuk.)

2. dych sa stavia, zastar. i stavuje (komu) zastavuje sa dych, (niekto) nemôže dýchať: Obom dych sa stavia. (Tim.) Milina sa rýchlo pýta a dych sa jej stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť sa¹

---

staviť sa², -í, -ia dok. (o čo, so spoj. že i bezpredm.) urobiť, uzavrieť stávku, vsadiť sa: Chlapci sa stavili o liter vína. (Tim.) Stavme sa, že ja z tej svadby budem jesť. (Dobš.) Bola by bývala hotová staviť sa. (Šolt.) A čo si sa s niekým stavila, keď sa naň tak vypytuješ? (Bedn.)

|| staviť³ (čo) dať do stávky, vsadiť: Stavím stovku proti zlatke. (Ráz.) Stavím svoje hrdlo na to. (Hviezd.)

---

staviť¹, -í, -ia dok. zried. (čo) položiť (obyč. do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato), postaviť: Prasiatko naň staví pokľakačky. (Ráz.) Kuzmi som stavila pijavice. (Kuk.) priložila. Naši synovia nevedia staviť hranicu samopaši (Kuk.) nevedia, kedy prestať v samopaši.

● s. niečo na jednu kartu, na kocku odvážne, ľahkomyseľne riskovať;

nedok. stavať¹

---

staviť², -í, -ia dok. (čo) zastaviť, zadržať: Časje na chvíľu staviť beh života. (Botto); neos. stavilo mu dych nemohol dýchať; Priklonil som sa nad stolík, roztiahol pokrčenú zmenku a — stavilo mi pravú ruku aj s perom (Taj.) zarazený prestal som písať;

nedok. stavať²

|| staviť sa¹ zastaviť sa, zdržať sa niekde na určitý čas, pristaviť sa: V Blatovciach som sa ja nestavil. Ani na minútku. (Kuk.) Stavím sa na horárni. (Ráz.) V krčme sa kdejaký-hocijaký staví, padneš do zlého kamarátstva. (Tim.);

nedok. stavať sa²

---

šťaviť sa, zried. i šťaviť, -í, -ia nedok. hovor. expr. trápiť sa, namáhať sa: Šťavíme sa tu bez teplého jediva. (Ondr.) (Kravu) nepredám, budem nejako šťaviť do jari. (Hor.)

staviť dokonavé sloveso
(ja) stavím VKdsa+; (ty) stavíš VKdsb+; (on, ona, ono) staví VKdsc+; (my) stavíme VKdpa+; (vy) stavíte VKdpb+; (oni, ony) stavia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stavil VLdsam+; (ona) stavila VLdsaf+; (ono) stavilo VLdsan+; (oni, ony) stavili VLdpah+;
(ty) stav! VMdsb+; (my) stavme! VMdpa+; (vy) stavte! VMdpb+;
(nejako) staviac VHd+;

---

šťaviť nedokonavé sloveso
(ja) šťavím VKesa+; (ty) šťavíš VKesb+; (on, ona, ono) šťaví VKesc+; (my) šťavíme VKepa+; (vy) šťavíte VKepb+; (oni, ony) šťavia VKepc+;

(ja som, ty si, on) šťavil VLesam+; (ona) šťavila VLesaf+; (ono) šťavilo VLesan+; (oni, ony) šťavili VLepah+;
(ty) šťav! VMesb+; (my) šťavme! VMepa+; (vy) šťavte! VMepb+;
(nejako) šťaviac VHe+;

staviť dk
1. koho, čo spôsobiť, aby sa niekto prestal al. niečo prestalo pohybovať, zastaviť niekoho, niečo: pany Sunyogowa, yducze z Waryna, byla robotnykuw stawila, ktery lamali to kamenij žilina 1599; tento Luba a Adam pressly tychze kompanow a ostatny tria gych stawyly ilava 1648; aňy kotwycamy neb zeleznimy máčkamy lydska moc by ge (lode) stawiť nemohla pp 1734; pren w tomto swete iste ňeňi takeho kumsstu, bi wladnulo smrt stawiti pie 18. st
2. čo prerušiť al. zastaviť tok niečoho, obmedziť činnosť niečoho: ženskau nemoc stawiti mt 17. st; (balzam záhradný) horkostj swu ma mocz ginu, sskrkawky moryty a trpkosty chrkany krwe stawyty hl 17. st; galles z bilkem wagečnim smicheg a s toho udelaj fflajster, prilož na bricho, stawit tok bricha rn 17.–18. st; kdož nemuž stolycze myty tak, že se w nom stawy kle 1740; potom mu (koňovi) krew staw rg 18. st
o actionem relinquere: žalobu neb práwo zastawiti stawiti wu 1750 práv prerušiť, skončiť súdne rokovanie; po teg stawcze, yak pan Orba Pal stawyl wssecku zlost pod birssagom in f 40 lubina 1690 sa opanoval, upustil od zloby
3. koho pred čo práv úradne predvolať niekoho: zadneho posla nemagi stawiti, lecz by byl znameniti k tomv przed prawem, od kohoz by gemv bylo poruceno žk 1473; ponewacz pan tryczyatnyk ma takowe mandaty, ze muoze dlznyka stawyty zvolen 1592
4. čo, koho práv dať, postaviť niečo, niekoho k dispozícii niekomu: kdez gistinost stawi; kdezto gednemv gistinnika stawi žk 1473; pak Waša Opatrnost ste ke mne psany uczynyly, kdy sem ga sweho czloweka ke dny stawil blatnica 1587 e; chceme a powinny budeme gmenowaneho Andrega Fignara do prawa a ku rukam Geho Urozeneg Milosty pana richtara albo radde pocztiweg bardjowskeg stawity bardejov 1683; mi, kedikolvek slawna Stolitza spiska rozkaže, Juru Gallo y z geho manželku Mariu a Mariu Teiglitsku z Janom Skokanom na rozkaz w persone stawyme mengusovce 1791
5. čo komu práv zadržať niekomu niečo s cieľom obstávky, obstaviť niečo niekomu: statek, yakowykolwek ma, ssaty, anebo czosskolwek v geho pana hospodare stawity a zadržety dotud, pokud sobe dosty y tym panom y mne nevcziny važec 1585; techdy ma se gemu remeslo stawyty dotud, dokud z pocztyvim czachom svu vecz nedokona prievidza 1613 e; y počali mezy sebu činit poriadek, že ten laz na urek wezme Šemetka. Wssak ale slissyce to pokrwnost, ohlasil sa pratel lazu toho Ondreg Poničan, a stawil prátelskim práwem očová 1784 obstavil na základe príbuzenského práva; successor pred wrchnostou toho cžasu zdegssou contradicovaty a urecžitost takowu w mene sweg manželky stawity nezamesskal s. ľupča 1787
6. koho od čoho práv obrať niekoho o niečo, zbaviť niekoho niečoho: a ma ho przed rychtarze a obzalowati o to dluzne, czoz gest gemv dluzen, aneb o ten kus, o kteryz gest geho stawil žk 1473; wssech obiwateli tegz diediny mocznie od vziwani wsseliyakeho chotaru diediny Czukalowecz z tehoz pana Babindaliho mocznie stawili trenčín 1581; pakliže bi pak niekdo chtel swrchudolozeneho pana posstamesstra, malzenku, dietki od teg lukj stawit bystričany 1704
7. čo položiť, odovzdať, ponúknuť niečo: gestli ten czlowiek prwe toho nestawil, ma gemv za robotu platiti žk 1473; wtom Laurincz dowedel, aby bill Kuczerka Mihall tu winiczu prefreimoczill, tak stawill tu wynyczu na sirotu bátovce 1589; na pana wjceysspana, kdy palenku stawili, dalo se f 2 d 60 štítnik 1682
• treba was muž ge barbier, moge hrdlo ga stawim, kety ga to newistrabim krupina 1739
8. na kom čo zakladať si na niekom: na mem Gežjssy stawjm me dufanj pop 1723–24
9. čo dať, ponúknuť, určiť niečo na spotrebu: kdi stawili w Bistrici woli na strowu s. ľupča 1663; na pana vjceysspana, kdy palenku stawily, dalo se f 2 d 60 štítnik 1682; powinowate budu tolko chlapow zo zbrogu, a kdis ne z inssim, tehda z widlamy ozbrogenich stawit a wiprawit hranovnica 1782 poskytnúť
10. koho určiť, ustanoviť, vymenovať do funkcie niekoho: styawnycka komora stawila nan spolecznich za Caspara Rhumba imper no 13 krupina 1696; pono: predstawiti, pred očj stawiti, do uradu wsaditi, postawiti wu 1750; i richtara, ktereho predtym mestečko vyvolovalo, nyni panstvo stavi v. šariš 1773 lp
11. na kom zakladať, budovať na istých vlastnostiach niekoho: na mem Gežjssy stawjm me dufanj pop 1723–24
12. čo urobiť stávku, staviť sa o niečo:
• treba was muž ge barbier, moge hrdlo ga stawim, kety ga to newistrabim krupina 1739;
-ovať [-(v)o-] ndk
1. k 1: a potom, kdj ssly naspatek pre (!) muog pytwor, nektery ze stawowal Matege Ssobage z Žylyny, aby v neho zastal (nededza) 1584; chodywaly sme wzdyczky za meg pamety horniu czestu slobodnie, any nas nykdo od toho nestawowal trenčín 1617 nebránil nám
2. k 2: zwlasstnie take lidy me budu moczy a magy skrze me neplnieni swobodnie staowati wssudy, kdez by ge nagiti a podstiehnuti mohly starhrad 1508 sčl; gestli by pak ten statek aneboli ten grunt chczel kdo stawowati a tym syrotam w tom kriwdu cžyniti, wieryme, žie to neraczyte dopusscžeti sučany 1571; yakze y w Lopassowe Guro Cibaba tu rolu staowal a zbranowal nižná 1635; ga z tichto 200 zlatich, w kterich se mug manžel sprawil na dum nass zahorsky ze želowskym p. masarom, stawugem na stranku mogu a detom polowiczu, to gest 100 zlatich záhorce 1786
3. k 3: pak ten gysty czlowek s Czremossneho ssalowal na tohoto nassieho poddaneho rychtarowy w Briesty tym spuosobem, ze chcze gynych susedow wassem pocztiwem meste stawowaty s. pravno 1569 kl; yuz ya widim, ze ye toto schosta a praktika, ked ho nikdo nestawuye a ze neyde nededza 1633
4. k 4: sanikula na prach stlučena stawuge krew, kdy z nosa teče y z ran mt 17. st; (hadí koreň) rany swaluge suchosty swu y krew stawuge hl 17. st; anys sussenj a prigati stawuge stolice, čerwenu nemocz a bilj fflus zensky rn 17.–18. st; cyprus wssetkim studenim ňemocam pomaha a čloweka klani stawuge pr 18. st; pren náb léčenj stawuge hrjchy preweliké mp 1718
5. k 5: Pobiedimssty dwuor przisudily Ssalssicz Michalowey zienie a Bohowicze zenie, a to pro tu recz, zie mu mluwila swu rzeczy, ale v prawa nikdy nebyl stawowany čachtice 1552
6. čo dočasne nepoužívať, chrániť, hájiť niečo: za horou a Kamenjan potokom hori se stavugi dotud, dokudkolwek dobre nezrastu jelšava 1739
7. koho brať do zajatia, zajímať niekoho: zwlasstie take lidy me budu moczy a magi skrze me neplnieni swobodnie staowowati wssudy, kdez by ge nagiti a podstiehnuti mohly starhrad 1508 sčl;
staviť sa dk
1. kde prerušiť cestu, zastaviť sa niekde: k czemu se tu stawiss, wssak sy nam peniez nedolozil čachtice 1552; jezli ide hore lebo dolu, u nas se staviti musi martin 1689 lp; swedek oknem toliko sa diwal a pocžuwal, kdiz instans yducze, stawil sa pod oknem Ludwicžka skalica 1729; slunce na prykaz Iosue se stawilo, na prosbu pak Ezechiasse deset stupnuw se nawratilo pp 1734; hry o penaze v čelade sa stawiti a odwratiti mohli nj 1785–88 prekaziť
2. spôsobiť prerušenie bežného priebehu, toku niečoho (nej. procesu v organizme): komu by krew z nosu tekla a stawiti se nechtiela, deg mu tuto bilynu do ust koryčany 1560; ked sa howadowy moč stawy hk 18. st
o počinagi se pohatky swetske y take lekarske wsseligakowe. W kom by se stawilo: wezmy czibuly a smaž gy w starem sadle lr1 17. st mal by zastavené vetry
• oznamila Zuffowi Ondrassowi, že sa geg stawilo a že sa obawa, ze ge tyarssena veličná 1724 nedostala menštruáciu
3. u koho, kde ustanoviť sa niekde, prísť niekam (aj na úradnú výzvu): kdiz posslete posla, nechayt se u mne stawy plaveč 1455; k czemu se tu stawiss, wssak sy nam peniez nedolozil čachtice 1552; k tomu mohla prikročiti gina potreba, že se Pawel ap. musel in persona w Geruzaleme stawiti a wsselike podezreni od sebe oddaliti sp 1696; tempore ad judicium affuit: w čas se pred práwo dostawil, práwu se stawil wu 1750
4. kde usadiť sa, usídliť sa: ale to wssak wzdy oznamugem, ze tu bylo sedlisko blatne, ze by sie tu zadny byl czlowiek tiezko kdy sie stawil žk 1482; wirozumel sem strany ukazany tim Polakom mista, kde se magi stawity a statky a dobitkj swe chowaty bytča 1613
5. komu správať sa, chovať sa: gestly by ktery s towaristwa sprawczy czechownimu a wšem bratrum odpornie se stawil, cztiry funty wosku aby zaplatil ca 1669 e;
-ať sa, -ovať sa ndk k 1: kdy Gegich Milostipani geli na swadbu do Lamkopachu a mladenczj pansstij se stawowali, strawilo se na nych v ffoyta za d 28 žilina 1586; Luther pre cardinale nekolikrat se stawowal a geg co neymrawnegj, ano k nohám padagjce, za odpusstenj prosyl sc 17. st; k 3: psani sem byl k O. W. vczynil, kdy ste se meli do Trnawy stawiat strážnica 1529; který bi se spolubratr k prawu czechowniemu na den urcžitý nestawial, ten aby swu pry tratil púchov 1638 e

---

stavovať p.
staviť

stawiť_1 stawiť_2 stawiť_3

ba stavím sa, že ≈ ba vsázím se, že
božiemu hrobu, zastavili sa ≈ božímu hrobu, stavily se
gangu a stavil na ≈ gangu a vsadil na
Meyer Lansky stavil na ≈ Meyer Lansky vsadil na
Průhoniciach som sa zastavil ≈ Průhonicích jsem se stavil
rozišiel : ženy do domov ≈ rozešel : ženy do staveni
Stavila som sa sama ≈ Vsadila jsem se sama
Stavme sa, že ja ≈ Vsaďme se, že já
...

a stavil by sa ≈ and he would wager
A stavím sa, že ≈ And I bet that
A stavím sa, že ≈ And I'll wager that
Mike by sa stavil ≈ Mike would have bet
Stavil by sa, že ≈ He would wager that
stavím sa, že ak ≈ I bet that if
Stavím sa, že Amelia ≈ I'll bet that Amelia
Stavím sa, že keď ≈ I'd bet that when
...