Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

stihnúť -e -ú -hol dok.

1. časovo stačiť, mať čas: ak s-š, príď; pred búrkou sa s-li vrátiť

2. prísť včas, zastihnúť, dostihnúť, zachytiť: s. vlak, začiatok predstavenia; otca nes-l doma

3. (nepríjemne) postihnúť: s-lo ich nešťastie, s-l ho trest

4. mať možnosť, príležitosť, môcť: informoval sa, kde s-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.

nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3


zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stíhať, -a, -ajú nedok.

1. (koho) prenasledovať, naháňať, snažiť sa dochytiť, dolapiť: Nebuzardar stíhal perzských špehúnov. (Fig.) Prichádza do Liptova, stíhajúc Rákocziho. (Kal.) Obzerá sa všade dookola, akoby ju niekto stíhal. (Tim.); šport. s. vedúcu skupinu (napr. cyklistov) doháňať;

2. (koho, čo, koho za čo) trestať: Porobil, čo nemal, za čo ho súd stíhal. (Tim.) Stíha lenivých, odmeňuje horlivých. (Sev.) Mojou povinnosťou je stíhať zradu. (Vans.) Trestné právo nestíha protiprávne zmýšľanie. (Luby); práv. disciplinárne, trestné stíhanie; s. podľa zákona;

3. (koho) postihovať, zasahovať, prenasledovať (o pohromách, nešťastí, zlom osude, kliatbe ap.): Nás stíhajú všelijaké starosti a trampoty dňa. (Vans.) Nech ma s kliatba stíha, keď nepoviem pravdu. (Vaj.) Hrozný Jehovah, ty bez milosrdenstva, čo pomstou stíhaš mnohé pokolenia. (Kras.)

4. expr. (čo) striedať rýchlo jedno za druhým; nasledovať bezprostredne jedno za druhým: Porada stíhala poradu. (Jes.) Vlna tepla stíha vlnu. (Gráf) Jedno nešťastie stíha druhé.

5. hosp. (o koňovi) šliapať si pri behu zadnou nohou na prednú, byť stíhavý;

dok. k 2 stihnúť


stihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. mať čas, dostatok času, stačiť časove: Keď stihneš, pohľadaj ma v meste. (Škult.) A kedykoľvek len stihne, rozbehne sa do Veľkej doliny. (Ondr.) Vyšetrite ho sami, ja by som už nestihol. (Král.)

2. (čo i s neurč.) byť schopný urobiť niečo, mať silu, schopnosť vykonať dačo, vystačiť: S rukou na sekere dotvŕdza pohybom, čo nestihne rečou. (Pláv.) Ako len stihnú ľudia toľko myslieť na svoje nahútané bôle! (Vaj.) Stihli sa už akotak postaviť na nohy. (Min.) Stihne niečo dopočuť — tylom ti jazyk vytiahne (Kuk.) ak sa niečo dozvie.

3. (koho) postihnúť, zasiahnuť, prikvačiť dakoho (pri abstraktnom podmete, napr. osud, nešťastie, trest ap.): stihlo ho nešťastie, stihol ho zlý osud, zaslúžený trest, stihla ho smrť, núdza, nehoda, zaslúžená odplata; Preto posmech, čo stihol teraz Anču, páli i jeho. (Tim.)

4. (koho, čo) dôjsť, prísť včas niekam, dostihnúť, zachytiť: Janko bol by ju stihol nažive, keby ho neboli zdržali v Berlíne. (Tat.) Len-len že som stihol loď v prístave. (Tat.) Salaš som stihol až v nočnej chvíli. (Smrek) Ani parom ho nestihne (Smrek) expr. nik ho nedohoní.

5. môcť, mať príležitosť, možnosť: Karčino a Fero sa hodia, kde stihnú, či konča postele, či pod prípecok. (Laz.) Bozkával ju po tvári, krku, pleciach, kde ju stihol. (Jégé);

nedok. k 3 stíhať

Morfologický analyzátor

stihnúť dokonavé sloveso
(ja) stihnem VKdsa+; (ty) stihneš VKdsb+; (on, ona, ono) stihne VKdsc+; (my) stihneme VKdpa+; (vy) stihnete VKdpb+; (oni, ony) stihnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stihol VLdsam+; (ona) stihla VLdsaf+; (ono) stihlo VLdsan+; (oni, ony) stihli VLdpah+;
(ty) stihni! VMdsb+; (my) stihnime! VMdpa+; (vy) stihnite! VMdpb+;
(nejako) stihnúc VHd+;

stihnúť dk
1. časovo stačiť, mať čas: posel ten bil v matky teho haydusa, ale ona nakracze nestichne odeyti kláštor p. z. 1605; pani Kerhatka teras nestihla pisat radvaň 1714; když se gedenkrat examen lekcye dokonal, nech se opet začne druhjkrat, y tretjkrat, gak se bude včyťelowi ljbiti a gak stihne bz 1749; 40 fl od pana Kewiczky Paulusa nigakim spusobom dostatj nemužem, nibrs mna wsseligakimy wihowory, že lebo nestihne, lebo že gine nakladky a trowy ma, odbawuge pukanec 1798
2. koho dohoniť, stretnúť, dostihnúť, niekoho: pospichal (faraón) techdy s mnostwim wogáku za nima, y stichnul geich (Izraelských) stwrtý den pri Cerweném mory prw 1780; mne moc dali (Gyarmekovci), abi sem ga kedikolwek stihnuti budem, aldomassem potwrdil pukanec 18. st
3. uvedomiť si pomocou rozumu, zmyslov, pochopiť: pro tu pričinu klekam na kolena swa pred Otcem Pana naseho Gežise Krista, aby w lasce wkoreneny a založenj gsuce, mohlj stihnuty se wssechnemj swatimy, keraka by bila sirokost a dluhost a hlubokost a wysokost le 1730; ga toto wssecko, co se predklada o Panu Bohu, rozumem swjm ztihnuti nemohau lka 1736

st'ihnúť st'ihnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

stihnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor