Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

dostihnúť -e -ú -hol dok.

1. pohybom dosiahnuť (cieľ), dobehnúť, dohoniť, dohnať: d. utekajúcich kamarátov, d. autobus

2. vyrovnať sa niekomu (význ. 6), dobehnúť, dohoniť, dohnať: d. spolužiaka vo vedomostiach, vo výkone

3. pristihnúť (pri čine), prichytiť, dolapiť: d-l ich spolu;

nedok. k 1, 2 dostihovať


postihnúť -e -ú -hol dok.

1. nepriaznivo zasiahnuť, zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: p-lo ho nešťastie, mrazy veľmi p-li oziminy, oblasť p-tá zemetrasením

2. kniž. postrehnúť, pochopiť, vystihnúť: p. podstatu javu, p. niečí úmysel;

nedok. postihovať


predstihnúť -e -ú -hol dok.

1. rýchlejším postupom sa dostať pred niekoho, predbehnúť: bežal rýchlejšie, takže nás p-l

2. urobiť skôr ako iný, predbehnúť, predísť: v učení som ho vždy p-l; p. svoju dobu

3. vyššou úrovňou, výsledkom prekonať, prevýšiť, predbehnúť: p. predvojnovú výrobu;

nedok. predstihovať


pristihnúť -e -ú -hol dok. chytiť obyč. pri nedovolenom čine, prichytiť, dochytiť: p. niekoho pri krádeži; p-la ho, ako si ju obzerá; p-l sa, že na to spomína;

nedok. pristihovať


stihnúť -e -ú -hol dok.

1. časovo stačiť, mať čas: ak s-š, príď; pred búrkou sa s-li vrátiť

2. prísť včas, zastihnúť, dostihnúť, zachytiť: s. vlak, začiatok predstavenia; otca nes-l doma

3. (nepríjemne) postihnúť: s-lo ich nešťastie, s-l ho trest

4. mať možnosť, príležitosť, môcť: informoval sa, kde s-l


vystihnúť -e -ú -hol dok.

1. rozumovo al. zmyslami zistiť, postrehnúť, vypozorovať: v. situáciu, pravú chvíľu, v. niečí úmysel

2. slovami al. ináč náležite vyjadriť: dobre v. myšlienku, podstatu diela, atmosféru okolia;

nedok. vystihovať


zastihnúť -e -ú -hol dok.

1. nájsť niekde, dostihnúť, stihnúť: otca doma nez-l, z-l ho až pri bráne; správa ho z-la v cudzine

2. pristihnúť, prichytiť; zaskočiť (význ. 5): z. chlapca pri klamstve; písomná skúška ich z-la nepripravených; z-la ho noc

3. postihnúť (význ. 1), stihnúť: z-lo ho nešťastie, z-l ju trest

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dostihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
postihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
predstihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
pristihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
stihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
vystihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
zastihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

4. p. oklamať 3


dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiťpristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádežidostaťdostihnúťdolapiťzastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na útekulapiťzlapaťpolapiťexpr.: drapnúťzdrapiťdochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dveramihovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákomdostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločincanár. dopáčiť (Dobšinský)subšt.: čapnúť • načapať

2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3


dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsťprísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniudosiahnuťdocieliťdostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľdopracovať sasubšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkomkniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieťdozrieť: dospel, vyspel, dozrel na mužakniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelovyrásťdorásťnarásť: už vyrástolfraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

3. p. dostať sa 1


dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


dostihnúť 1. behom al. dopravným prostriedkom dosiahnuť cieľ • dobehnúť: dostihol, dobehol sprievod na námestídohoniťdohnaťdochytiť: dohonil, dohnal vlak automhovor. chytiť: ešte chytila posledný spojnadbehnúť (kratšou cestou al. rýchlejšie): taxíkom nadbehol autobus

2. vyrovnať sa niekomu v niečom • dobehnúťdohoniťdohnať: dostihol, dobehol kolegov v práci; v zručnosti ho nikto nedohoní, nedoženiehovor. dotiahnuť: dotiahol náskok súpera

3. p. prichytiť 3, dochytiť 1


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dostihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (koho, čo) dobehnúť, dohoniť; vyrovnať sa s niekým v niečom: d. niekoho behom, kratšou cestou; d. niekoho vo vývoji, vo výkone;

2. (čo) priblížiť sa, prísť k niečomu, niekam, dosiahnuť: Dostihli kraj lesa. (Gráf) Dostihli okraj doliny. (Pláv.)

3. (koho, čo) pristihnúť, prichytiť, dolapiť pri čine: Čo keby ju potom s ním dostihol? (Kuk.);

nedok. k 1, 2 dostihovať, -uje, -ujú


postihnúť, -ne, -nú, -hol, postihnutý dok.

1. (koho, čo) zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: postihlo ho nešťastie, sklamanie, postihla ho choroba, škoda, postihol ho trest; chorobou postihnuté miesta; osoba postihnutá duševnou chorobou; vojnou postihnuté štáty; Čudný osud postihol meno toho vojvodcu. (Bedn.) Ľudia obchádzajú náš dom, akoby bol morom postihnutý. (Al.) Rudopoľskému vyhýbali ako postihnutému morovou nákazou. (Vaj.)

2. (čo) zrakom al. inými zmyslami al. rozumom vypozorovať, vybadať, vystihnúť, zachytiť, postrehnúť, pochopiť: p. zvuk; p. zmysel, význam niečoho; Eva hľadí na posteľ, či nepostihne nejakého pohybu. (Kuk.) Terézia nestačila postihnúť jej slová. (Podj.) Jediným pohľadom postihne Drak situáciu. (Chrob.) Nepostihneš hodín, keď večer líha si pomaly. (Pláv.); p. jadro a váhu práce (Mráz);

3. zastar. (koho) zastihnúť, prichytiť, prekvapiť pri niečom, pristihnúť: Čo by si oči vyočil, nepostihne mládenca pri stínaní májov. (Kuk.) keby ho mohol postihnúť na ďalekej ceste (J. Kráľ); Teraz ho postihli pri takom zločine! (Záb.); keď kohokoľvek z tvojich spojencov v akejkoľvek rebélii postihnem (Kal.);

nedok. postihovať, -uje, -ujú


predstihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (koho) predbehnúť: Bombura predstihol hajdúcha na belušovi. (Ráz.)

2. (koho, čo) vyniknúť nad niekoho, prevýšiť, prekonať, predbehnúť v nejakej činnosti: Pracoval tak, že predstihol i samého majstra. (Zúb.) Moje činy ďaleko predstihnú činy, čo oni vykonali. (Fel.);

nedok. predstihovať, -uje, -ujú

|| predstihovať sa predbiehať sa navzájom: Predstihovali sa, aby mu spravili radosť. (Šteinh.)


pristihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (koho, čo) prekvapiť, prichytiť pri nejakom, obyč. nedovolenom čine: p. niekoho pri krádeži, pri falšovaní peňazí, na zakázanom mieste; Neraz som pristihol Adelku s frajerom. (Kuk.) Pristihol som Sponíka zamilovane pozerať na vdovicu Filipovie. (Tim.) Málokedy ich pristihneš pri robote (Kuk.) nájdeš, vidíš. On pristihol jej oko na sebe (Kuk.) spozoroval, že sa naňho díva. Nemusí sa báť ženinho preľaknutého pohľadu, ktorý zavše pristihol na sebe. (Barč) Každý, koho pristihol zrakom, sklonil hlavu (Heč.) na koho sa pozrel.

2. zried. (koho) znenazdajky zasiahnuť, postihnúť: I pocestného, keď ho choroba pristihne, treba prichýliť. (Kuk.);

nedok. k 1 pristihovať, -uje, -ujú;

opak. pristihúvať, -a, -ajú


stíhať, -a, -ajú nedok.

1. (koho) prenasledovať, naháňať, snažiť sa dochytiť, dolapiť: Nebuzardar stíhal perzských špehúnov. (Fig.) Prichádza do Liptova, stíhajúc Rákocziho. (Kal.) Obzerá sa všade dookola, akoby ju niekto stíhal. (Tim.); šport. s. vedúcu skupinu (napr. cyklistov) doháňať;

2. (koho, čo, koho za čo) trestať: Porobil, čo nemal, za čo ho súd stíhal. (Tim.) Stíha lenivých, odmeňuje horlivých. (Sev.) Mojou povinnosťou je stíhať zradu. (Vans.) Trestné právo nestíha protiprávne zmýšľanie. (Luby); práv. disciplinárne, trestné stíhanie; s. podľa zákona;

3. (koho) postihovať, zasahovať, prenasledovať (o pohromách, nešťastí, zlom osude, kliatbe ap.): Nás stíhajú všelijaké starosti a trampoty dňa. (Vans.) Nech ma s kliatba stíha, keď nepoviem pravdu. (Vaj.) Hrozný Jehovah, ty bez milosrdenstva, čo pomstou stíhaš mnohé pokolenia. (Kras.)

4. expr. (čo) striedať rýchlo jedno za druhým; nasledovať bezprostredne jedno za druhým: Porada stíhala poradu. (Jes.) Vlna tepla stíha vlnu. (Gráf) Jedno nešťastie stíha druhé.

5. hosp. (o koňovi) šliapať si pri behu zadnou nohou na prednú, byť stíhavý;

dok. k 2 stihnúť


stihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. mať čas, dostatok času, stačiť časove: Keď stihneš, pohľadaj ma v meste. (Škult.) A kedykoľvek len stihne, rozbehne sa do Veľkej doliny. (Ondr.) Vyšetrite ho sami, ja by som už nestihol. (Král.)

2. (čo i s neurč.) byť schopný urobiť niečo, mať silu, schopnosť vykonať dačo, vystačiť: S rukou na sekere dotvŕdza pohybom, čo nestihne rečou. (Pláv.) Ako len stihnú ľudia toľko myslieť na svoje nahútané bôle! (Vaj.) Stihli sa už akotak postaviť na nohy. (Min.) Stihne niečo dopočuť — tylom ti jazyk vytiahne (Kuk.) ak sa niečo dozvie.

3. (koho) postihnúť, zasiahnuť, prikvačiť dakoho (pri abstraktnom podmete, napr. osud, nešťastie, trest ap.): stihlo ho nešťastie, stihol ho zlý osud, zaslúžený trest, stihla ho smrť, núdza, nehoda, zaslúžená odplata; Preto posmech, čo stihol teraz Anču, páli i jeho. (Tim.)

4. (koho, čo) dôjsť, prísť včas niekam, dostihnúť, zachytiť: Janko bol by ju stihol nažive, keby ho neboli zdržali v Berlíne. (Tat.) Len-len že som stihol loď v prístave. (Tat.) Salaš som stihol až v nočnej chvíli. (Smrek) Ani parom ho nestihne (Smrek) expr. nik ho nedohoní.

5. môcť, mať príležitosť, možnosť: Karčino a Fero sa hodia, kde stihnú, či konča postele, či pod prípecok. (Laz.) Bozkával ju po tvári, krku, pleciach, kde ju stihol. (Jégé);

nedok. k 3 stíhať


vystihnúť, -ne, -nú, -nol dok.

1. zistiť, vysledovať, vypozorovať, vybadať, postrehnúť, postihnúť: v. situáciu; v. úmysel niekoho; v. nebezpečenstvo; v. vhodnú, správnu chvíľu; v. slabinu niekoho al. niečoho; Jeho činy bolo ťažko vystihnúť. (Jégé) Vedel vystihnúť každú dieru štátneho plánovania. (Tat.)

2. vyjadriť slovami, zvukom, farbou ap., znázorniť, zobraziť: Básne sú pokusmi vystihnúť básnickými prostriedkami obrazy nového človeka. (Top.) Hlas redaktora snažil sa vystihnúť zvuk strieborných zvončekov. (Jil.);

nedok. vystihovať, -uje, -ujú, zried. i vystíhať2, -a, -ajú


zastihnúť, ne, -nú, -hol, zastihnutý dok.

1. (koho, čo) nájsť, zastať, dostihnúť niekoho niekde: Baču som zastihol pri robote. (Švant.) Kosierku zastihla zpráva v najvzdialenejšom kúte okresu. (Min.)

2. (koho, čo) postihnúť: zastihlo ho nešťastie; zastihla ho nehoda; zastihol ho trest; Hybaj, kým ťa pomsta moja nezastihne. (Kal.)

3. (koho, čo) prekvapiť, prichytiť pri nejakom, obyč. nedovolenom čine; pristihnúť: (Tenczer) v byte zastihol Horoviča so svojou ženou. (Urb.);

nedok. k 3 zastihovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dostihnúť dokonavé sloveso
(ja) dostihnem VKdsa+; (ty) dostihneš VKdsb+; (on, ona, ono) dostihne VKdsc+; (my) dostihneme VKdpa+; (vy) dostihnete VKdpb+; (oni, ony) dostihnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dostihol VLdsam+; (ona) dostihla VLdsaf+; (ono) dostihlo VLdsan+; (oni, ony) dostihli VLdpah+;
(ty) dostihni! VMdsb+; (my) dostihnime! VMdpa+; (vy) dostihnite! VMdpb+;
(nejako) dostihnúc VHd+;

nedostihnúť dokonavé sloveso
(ja) nedostihnem VKdsa-; (ty) nedostihneš VKdsb-; (on, ona, ono) nedostihne VKdsc-; (my) nedostihneme VKdpa-; (vy) nedostihnete VKdpb-; (oni, ony) nedostihnú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedostihol VLdsam-; (ona) nedostihla VLdsaf-; (ono) nedostihlo VLdsan-; (oni, ony) nedostihli VLdpah-;
(ty) nedostihni! VMdsb-; (my) nedostihnime! VMdpa-; (vy) nedostihnite! VMdpb-;
(nejako) nedostihnúc VHd-;

nepostihnúť dokonavé sloveso
(ja) nepostihnem VKdsa-; (ty) nepostihneš VKdsb-; (on, ona, ono) nepostihne VKdsc-; (my) nepostihneme VKdpa-; (vy) nepostihnete VKdpb-; (oni, ony) nepostihnú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepostihol VLdsam-; (ona) nepostihla VLdsaf-; (ono) nepostihlo VLdsan-; (oni, ony) nepostihli VLdpah-;
(ty) nepostihni! VMdsb-; (my) nepostihnime! VMdpa-; (vy) nepostihnite! VMdpb-;
(nejako) nepostihnúc VHd-;

nepredstihnúť dokonavé sloveso
(ja) nepredstihnem VKdsa-; (ty) nepredstihneš VKdsb-; (on, ona, ono) nepredstihne VKdsc-; (my) nepredstihneme VKdpa-; (vy) nepredstihnete VKdpb-; (oni, ony) nepredstihnú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepredstihol VLdsam-; (ona) nepredstihla VLdsaf-; (ono) nepredstihlo VLdsan-; (oni, ony) nepredstihli VLdpah-;
(ty) nepredstihni! VMdsb-; (my) nepredstihnime! VMdpa-; (vy) nepredstihnite! VMdpb-;
(nejako) nepredstihnúc VHd-;

nepristihnúť dokonavé sloveso
(ja) nepristihnem VKdsa-; (ty) nepristihneš VKdsb-; (on, ona, ono) nepristihne VKdsc-; (my) nepristihneme VKdpa-; (vy) nepristihnete VKdpb-; (oni, ony) nepristihnú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepristihol VLdsam-; (ona) nepristihla VLdsaf-; (ono) nepristihlo VLdsan-; (oni, ony) nepristihli VLdpah-;
(ty) nepristihni! VMdsb-; (my) nepristihnime! VMdpa-; (vy) nepristihnite! VMdpb-;
(nejako) nepristihnúc VHd-;

nestihnúť dokonavé sloveso
(ja) nestihnem VKdsa-; (ty) nestihneš VKdsb-; (on, ona, ono) nestihne VKdsc-; (my) nestihneme VKdpa-; (vy) nestihnete VKdpb-; (oni, ony) nestihnú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nestihol VLdsam-; (ona) nestihla VLdsaf-; (ono) nestihlo VLdsan-; (oni, ony) nestihli VLdpah-;
(ty) nestihni! VMdsb-; (my) nestihnime! VMdpa-; (vy) nestihnite! VMdpb-;
(nejako) nestihnúc VHd-;

nevystihnúť dokonavé sloveso
(ja) nevystihnem VKdsa-; (ty) nevystihneš VKdsb-; (on, ona, ono) nevystihne VKdsc-; (my) nevystihneme VKdpa-; (vy) nevystihnete VKdpb-; (oni, ony) nevystihnú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevystihol VLdsam-; (ona) nevystihla VLdsaf-; (ono) nevystihlo VLdsan-; (oni, ony) nevystihli VLdpah-;
(ty) nevystihni! VMdsb-; (my) nevystihnime! VMdpa-; (vy) nevystihnite! VMdpb-;
(nejako) nevystihnúc VHd-;

nezastihnúť dokonavé sloveso
(ja) nezastihnem VKdsa-; (ty) nezastihneš VKdsb-; (on, ona, ono) nezastihne VKdsc-; (my) nezastihneme VKdpa-; (vy) nezastihnete VKdpb-; (oni, ony) nezastihnú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezastihol VLdsam-; (ona) nezastihla VLdsaf-; (ono) nezastihlo VLdsan-; (oni, ony) nezastihli VLdpah-;
(ty) nezastihni! VMdsb-; (my) nezastihnime! VMdpa-; (vy) nezastihnite! VMdpb-;
(nejako) nezastihnúc VHd-;

stihnúť dk
1. časovo stačiť, mať čas: posel ten bil v matky teho haydusa, ale ona nakracze nestichne odeyti kláštor p. z. 1605; pani Kerhatka teras nestihla pisat radvaň 1714; když se gedenkrat examen lekcye dokonal, nech se opet začne druhjkrat, y tretjkrat, gak se bude včyťelowi ljbiti a gak stihne bz 1749; 40 fl od pana Kewiczky Paulusa nigakim spusobom dostatj nemužem, nibrs mna wsseligakimy wihowory, že lebo nestihne, lebo že gine nakladky a trowy ma, odbawuge pukanec 1798
2. koho dohoniť, stretnúť, dostihnúť, niekoho: pospichal (faraón) techdy s mnostwim wogáku za nima, y stichnul geich (Izraelských) stwrtý den pri Cerweném mory prw 1780; mne moc dali (Gyarmekovci), abi sem ga kedikolwek stihnuti budem, aldomassem potwrdil pukanec 18. st
3. uvedomiť si pomocou rozumu, zmyslov, pochopiť: pro tu pričinu klekam na kolena swa pred Otcem Pana naseho Gežise Krista, aby w lasce wkoreneny a založenj gsuce, mohlj stihnuty se wssechnemj swatimy, keraka by bila sirokost a dluhost a hlubokost a wysokost le 1730; ga toto wssecko, co se predklada o Panu Bohu, rozumem swjm ztihnuti nemohau lka 1736

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

post'ihnúť_1 post'ihnúť post'ihnúť_2 post'ihnúť st'ihnúť st'ihnúť wíst'ihnúť wíst'ihnúť zastihnúť zastihnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

nestihnúť: →speex →vorbis
postihnúť: →speex →vorbis
predstihnúť: →speex →vorbis
stihnúť: →speex →vorbis
vystihnúť: →speex →vorbis
zastihnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor