Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dostihnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho, čo) dobehnúť, dohoniť; vyrovnať sa s niekým v niečom: d. niekoho behom, kratšou cestou; d. niekoho vo vývoji, vo výkone;
2. (čo) priblížiť sa, prísť k niečomu, niekam, dosiahnuť: Dostihli kraj lesa. (Gráf) Dostihli okraj doliny. (Pláv.)
3. (koho, čo) pristihnúť, prichytiť, dolapiť pri čine: Čo keby ju potom s ním dostihol? (Kuk.);
nedok. k 1, 2 dostihovať, -uje, -ujú
postihnúť, -ne, -nú, -hol, postihnutý dok.
1. (koho, čo) zachvátiť, stihnúť, zastihnúť: postihlo ho nešťastie, sklamanie, postihla ho choroba, škoda, postihol ho trest; chorobou postihnuté miesta; osoba postihnutá duševnou chorobou; vojnou postihnuté štáty; Čudný osud postihol meno toho vojvodcu. (Bedn.) Ľudia obchádzajú náš dom, akoby bol morom postihnutý. (Al.) Rudopoľskému vyhýbali ako postihnutému morovou nákazou. (Vaj.)
2. (čo) zrakom al. inými zmyslami al. rozumom vypozorovať, vybadať, vystihnúť, zachytiť, postrehnúť, pochopiť: p. zvuk; p. zmysel, význam niečoho; Eva hľadí na posteľ, či nepostihne nejakého pohybu. (Kuk.) Terézia nestačila postihnúť jej slová. (Podj.) Jediným pohľadom postihne Drak situáciu. (Chrob.) Nepostihneš hodín, keď večer líha si pomaly. (Pláv.); p. jadro a váhu práce (Mráz);
3. zastar. (koho) zastihnúť, prichytiť, prekvapiť pri niečom, pristihnúť: Čo by si oči vyočil, nepostihne mládenca pri stínaní májov. (Kuk.) keby ho mohol postihnúť na ďalekej ceste (J. Kráľ); Teraz ho postihli pri takom zločine! (Záb.); keď kohokoľvek z tvojich spojencov v akejkoľvek rebélii postihnem (Kal.);
nedok. postihovať, -uje, -ujú
predstihnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho) predbehnúť: Bombura predstihol hajdúcha na belušovi. (Ráz.)
2. (koho, čo) vyniknúť nad niekoho, prevýšiť, prekonať, predbehnúť v nejakej činnosti: Pracoval tak, že predstihol i samého majstra. (Zúb.) Moje činy ďaleko predstihnú činy, čo oni vykonali. (Fel.);
nedok. predstihovať, -uje, -ujú
|| predstihovať sa predbiehať sa navzájom: Predstihovali sa, aby mu spravili radosť. (Šteinh.)
pristihnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho, čo) prekvapiť, prichytiť pri nejakom, obyč. nedovolenom čine: p. niekoho pri krádeži, pri falšovaní peňazí, na zakázanom mieste; Neraz som pristihol Adelku s frajerom. (Kuk.) Pristihol som Sponíka zamilovane pozerať na vdovicu Filipovie. (Tim.) Málokedy ich pristihneš pri robote (Kuk.) nájdeš, vidíš. On pristihol jej oko na sebe (Kuk.) spozoroval, že sa naňho díva. Nemusí sa báť ženinho preľaknutého pohľadu, ktorý zavše pristihol na sebe. (Barč) Každý, koho pristihol zrakom, sklonil hlavu (Heč.) na koho sa pozrel.
2. zried. (koho) znenazdajky zasiahnuť, postihnúť: I pocestného, keď ho choroba pristihne, treba prichýliť. (Kuk.);
nedok. k 1 pristihovať, -uje, -ujú;
opak. pristihúvať, -a, -ajú
stíhať, -a, -ajú nedok.
1. (koho) prenasledovať, naháňať, snažiť sa dochytiť, dolapiť: Nebuzardar stíhal perzských špehúnov. (Fig.) Prichádza do Liptova, stíhajúc Rákocziho. (Kal.) Obzerá sa všade dookola, akoby ju niekto stíhal. (Tim.); šport. s. vedúcu skupinu (napr. cyklistov) doháňať;
2. (koho, čo, koho za čo) trestať: Porobil, čo nemal, za čo ho súd stíhal. (Tim.) Stíha lenivých, odmeňuje horlivých. (Sev.) Mojou povinnosťou je stíhať zradu. (Vans.) Trestné právo nestíha protiprávne zmýšľanie. (Luby); práv. disciplinárne, trestné stíhanie; s. podľa zákona;
3. (koho) postihovať, zasahovať, prenasledovať (o pohromách, nešťastí, zlom osude, kliatbe ap.): Nás stíhajú všelijaké starosti a trampoty dňa. (Vans.) Nech ma s kliatba stíha, keď nepoviem pravdu. (Vaj.) Hrozný Jehovah, ty bez milosrdenstva, čo pomstou stíhaš mnohé pokolenia. (Kras.)
4. expr. (čo) striedať rýchlo jedno za druhým; nasledovať bezprostredne jedno za druhým: Porada stíhala poradu. (Jes.) Vlna tepla stíha vlnu. (Gráf) Jedno nešťastie stíha druhé.
5. hosp. (o koňovi) šliapať si pri behu zadnou nohou na prednú, byť stíhavý;
dok. k 2 stihnúť
stihnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. mať čas, dostatok času, stačiť časove: Keď stihneš, pohľadaj ma v meste. (Škult.) A kedykoľvek len stihne, rozbehne sa do Veľkej doliny. (Ondr.) Vyšetrite ho sami, ja by som už nestihol. (Král.)
2. (čo i s neurč.) byť schopný urobiť niečo, mať silu, schopnosť vykonať dačo, vystačiť: S rukou na sekere dotvŕdza pohybom, čo nestihne rečou. (Pláv.) Ako len stihnú ľudia toľko myslieť na svoje nahútané bôle! (Vaj.) Stihli sa už akotak postaviť na nohy. (Min.) Stihne niečo dopočuť — tylom ti jazyk vytiahne (Kuk.) ak sa niečo dozvie.
3. (koho) postihnúť, zasiahnuť, prikvačiť dakoho (pri abstraktnom podmete, napr. osud, nešťastie, trest ap.): stihlo ho nešťastie, stihol ho zlý osud, zaslúžený trest, stihla ho smrť, núdza, nehoda, zaslúžená odplata; Preto posmech, čo stihol teraz Anču, páli i jeho. (Tim.)
4. (koho, čo) dôjsť, prísť včas niekam, dostihnúť, zachytiť: Janko bol by ju stihol nažive, keby ho neboli zdržali v Berlíne. (Tat.) Len-len že som stihol loď v prístave. (Tat.) Salaš som stihol až v nočnej chvíli. (Smrek) Ani parom ho nestihne (Smrek) expr. nik ho nedohoní.
5. môcť, mať príležitosť, možnosť: Karčino a Fero sa hodia, kde stihnú, či konča postele, či pod prípecok. (Laz.) Bozkával ju po tvári, krku, pleciach, kde ju stihol. (Jégé);
nedok. k 3 stíhať
vystihnúť, -ne, -nú, -nol dok.
1. zistiť, vysledovať, vypozorovať, vybadať, postrehnúť, postihnúť: v. situáciu; v. úmysel niekoho; v. nebezpečenstvo; v. vhodnú, správnu chvíľu; v. slabinu niekoho al. niečoho; Jeho činy bolo ťažko vystihnúť. (Jégé) Vedel vystihnúť každú dieru štátneho plánovania. (Tat.)
2. vyjadriť slovami, zvukom, farbou ap., znázorniť, zobraziť: Básne sú pokusmi vystihnúť básnickými prostriedkami obrazy nového človeka. (Top.) Hlas redaktora snažil sa vystihnúť zvuk strieborných zvončekov. (Jil.);
nedok. vystihovať, -uje, -ujú, zried. i vystíhať2, -a, -ajú
zastihnúť, ne, -nú, -hol, zastihnutý dok.
1. (koho, čo) nájsť, zastať, dostihnúť niekoho niekde: Baču som zastihol pri robote. (Švant.) Kosierku zastihla zpráva v najvzdialenejšom kúte okresu. (Min.)
2. (koho, čo) postihnúť: zastihlo ho nešťastie; zastihla ho nehoda; zastihol ho trest; Hybaj, kým ťa pomsta moja nezastihne. (Kal.)
3. (koho, čo) prekvapiť, prichytiť pri nejakom, obyč. nedovolenom čine; pristihnúť: (Tenczer) v byte zastihol Horoviča so svojou ženou. (Urb.);
nedok. k 3 zastihovať, -uje, -ujú