Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stojatý príd.

1. postavený v zvislej polohe: s-é písmo; s. golier

2. kt. nehybne stojí, nehybný: s-á voda (napr. v bazéne)

● s-é vody nečinnosť, stagnácia (napr. v spoloč. živote);

na stojato → nastojato;

stojato prísl.

nastojato, pís. i na stojato prísl. ▶ vo zvislej polohe, v polohe kolmej na vodorovnú os; stojac (obyč. užšou plochou dolu), na výšku; op. naležato: uložiť knihy na poličku n.; dosky sú poukladané n.; zhotoviť fotografiu n. na výšku; počítač sa dá položiť n. i naležato; Ak sa rozhodnete fľaše v pivnici uskladniť nastojato, musia mať plastový uzáver. [PB 2007]

stojatý príd.

1. položený do zvislej polohy, stojaci zvislo, hore koncom, stojací: s-á hora, s. les nevyrúbaná (-ý); s-é písmo, s-é číslice; s. golier; tech. s-é motory ktoré majú valce vo zvislej polohe; s. kotol dlhšou osou vertikálne postavený; s-é potrubie, s. hriadeľ, s. ventil, s-é píly; krajč. s-é plisovanie, s-é záhyby;

2. nemeniaci svoje miesto, polohu, nehybne stojaci, nehybný: s-á voda bez odtoku (obyč. v močiaroch, v rybníkoch, v jazerách ap.); s. močiar, s. rybník, s-é jazero; s-é vody i pren. nečinnosť, stagnácia, bezživotnosť (napr. v literatúre, v národnom živote); fyz. s-á kvapalina, s-é magnetické pole, s-é vlnenie, s-é vodiče; film. s-é obrazy, obrázky;

(na) stojato prísl. zvisle, hore koncom: uložiť, stavať niečo na s.; les. odkôrňovať stromy na s. na koreni;

stojatosť, -ti ž. nehybnosť, zotrvávanie na jednom mieste;

pren. nečinnosť, strnulosť, bezživotnosť