stopnúť, -ne, -nú, -pol dok. (čo)
1. hovor. zmerať dobu trvania, priebehu niečoho na stopkách al. na hodinkách: Stopol som jej výkon na minútniku hodiniek. (Mňač.); šport. s. čas niekomu (pri športovom výkone);
2. šport. slang. s. (si) loptu zastaviť, stlmiť nohou (obyč. pri futbale);
nedok. stopovať2, uje, -ujú
stopovať1, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) nepozorovane sledovať niekoho, ísť za niekým s úmyslom chytiť ho, sliediť za niekým, hľadať, pátrať po niekom: Chlap blúdil týždeň neznámymi horami, stopovaný nepriateľom ani líška. (Švant.) Vojenské úrady stopovali ho bezvýsledne. (Fig.) Návšteva z Čiech na slovenskej pôde bola detektívmi stopovaná ako politicky nebezpečná (Greg.); poľov. s. zver hľadať zver a sledovať ju podľa jej stôp;
2. trochu zastar. (koho, čo) pozorovať, hľadieť na niekoho, na niečo, sledovať (očami), sprevádzať pohľadom: Katica ho stopuje svojím vďačným pohľadom. (Kuk.) Stopovali sme priebeh domácej škriepky. (Kuk.) Chlapec zblízka stopoval hlučné kortešovanie a reštaurácie so všetkým zaujímavým príslušenstvom- (Vlč.)
3. kniž. zastar. (čo) skúmať, sledovať, študovať (s vedeckým záujmom): Začal stopovať vznik tohto náboženského pohybu. (Vans.) Ani nestopujem príčiny veľkého úpadku protestantizmu. (Hurb.) Básnik pozorne stopoval i súčasný život verejný. (Votr.) Dobre padlo stopovať život. (Kuk.)
stopovať2 p. stopnúť