stráž -e ž.
1. stráženie, hliadka: stáť na s-i; byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý
2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.; závodná s.; telesná, čestná s.; výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností
□ mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť
hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sad • hovor. expr. vartovať: vartuje hrozno • dohliadať • dozerať • chrániť: dohliada na zver v lese, chráni ju • držať stráž • mať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revíre • hovor. hájničiť (byť hájnikom)
2. p. brániť 1, stáť1 4
hliadka osoba al. skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne • patrola: policajná hliadka, patrola • stráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž
chrániť poskytovať ochranu • ochraňovať • brať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazom • strážiť • byť na stráži • držať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územie • brániť • obraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalmi • nár. verestovať: verestuje rodinu • hájiť • obhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabších • kniž. zried. štítiť (Kukučín) • kryť: zákopy kryjú vojakov • hovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom
p. aj šetriť 3
strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)
strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí
p. aj chrániť
stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)
2. p. strážca
stráž (bás. i stráža), -e, -í ž.
1. (ozbrojená) osoba al. skupina (ozbrojených) osôb určená strážiť, chrániť niekoho al. niečo: ozbrojená s., vojenská s.; nočná s.; väzenská, finančná, policajná s.; vnútorná s. určená na poriadkovú službu, na ochranu štátneho majetku, strategicky dôležitých miest, komunikačných uzlov ap.; závodná s. v závode; voj. predné s-e vysunuté hliadky bojovej jednotky; poľná s. zaisťujúca predné stráže; čestná, telesná s. na ochranu význačných vojenských i štátnych osobností; postaviť s., s-e, posilniť s-e, výmena s-í;
2. činnosť vykonávaná strážou, strážna služba, stráženie: byť, stáť na s-i, mať, držať, stáť s. vykonávať strážnu službu, pren- bdieť, dávať pozor, byť v strehu, byť ostražitý, pren. bás. (o vrchoch) týčiť sa, vypínať sa: Sirec polnočný so svojím menším bratom Maginhradom stoja na stráži nad svojím pokladom. (Botto) A za našimi chrbtami vrch Tarkö drží stráž nad krajom. (Štítn.); držať niečo, niekoho pod s-ou pod dozorom, pod zámkou
(jedna) stráž; (bez) stráže; (k) stráži; (vidím) stráž; (hej) stráž!; (o) stráži; (so) strážou;
(tri) stráže; (bez) stráží; (k) strážam; (vidím) stráže; (hej) stráže!; (o) strážach; (so) strážami;
stráž m, stráža ž 1. (ozbrojená) osoba al. skupina osôb určená strážiť, chrániť niekoho al. niečo, strážca: z neho (Apolonia) stráž jáblek učinili rl 1571; kdi bez spuosobu počzali drewa predawati, techdi pani, chtegice to protrhnuti, tak straž potom osadila sklabiňa 1644; straž a warta aby podle obyczege y we dne y w nocy w kasstiely biwala trenčín 1649; on hned velkim latym swedka z czakanom bil, potom gemu zwazal ruky y tak zwazaneho pri konj hnal a az blizko strazy ho rozwazal veselé 1747; nesčasná stráža krále swewolne wezna (!) pt 1778; do zkritího ze všech bokuv voza vložená a mezi vojenskú strážú do prvního svitu vezená jsem br 1785 • položil sem ustam swym strážu, kdiž se postawil naproty mne hrjssnjk blr 18. st mlčal som 2. činnosť vykonávaná strážou, stráženie: wás tedy prosýme, božý angele, nám daný k strážý cc 1655; kdi pani do straže chodili, dano wina fl 1 d 8 zvolen 1658; (Jozef) Krysta pilne opatrowal, pro tu geho straža a opatrnost nadewsseckich ginych swatych gest wiwisseny ms 1758; prewisoké weže ti z ozbrogenyma, ktery na stráži gsu, widitedlné bily pt 1778; wogak wí swú stráže hoďinu bn 1790; na még stráži stát budem blr 18. st • šikovať pod s-ou eskortovať: do swe wlasty gsme pod strazu wogensku ssikowany bily ružomberok 1776; držať pod s-ou väzniť: kade more zeme obmywá, držan gsem bil pod strážu w weži zawreny pt 1778; dať, vziať pod s. uväzniť: nas do aresstu dowgedly a pod straž wogensku daly ružomberok 1776; tohoto (človeka Narbal) hnedkj pod straž wzjti rozkazal pt 1796; vziať pod svoju s. čo postarať sa o niečo: cerko ma, čin tak, jak rozkáži, co nám vyleží (koza) doma, vem je na svú stráži asl 1603–04; úskosti priechodúw wezmete pod swú stráss pt 1778; držať s. nad kým, čím dávať na niekoho, na niečo pozor: na dceru nestidatu drž straš le 1730; kde si kolvek (Jánošik) lehol v horách pod bučinku, stráž nad ním držali asl 1781; (Boh) pastusskom ukazal se bdjcym, kdy straž drželj nad stadem swjm cs 18. st • prigmiž mne tuto noc pod plasst straži swe pred wsselikým nebezpečenstwjm zp 1716 ochráň ma P tpn Strase 1439, Ztrasa 1511 stráža pri žiline vso; Straso 1393, Strasow 1395, Strazow 1402 strážov pri žiline vso