Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst obce un

stráž -e ž.

1. stráženie, hliadka: stáť na s-i; byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý

2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.; závodná s.; telesná, čestná s.; výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností

mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stráž ‑e ‑í ž.

hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sadhovor. expr. vartovať: vartuje hroznodohliadaťdozeraťchrániť: dohliada na zver v lese, chráni judržať strážmať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revírehovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť1 4


hliadka osoba al. skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne • patrola: policajná hliadka, patrolastráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž


chrániť poskytovať ochranu • ochraňovaťbrať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazomstrážiťbyť na strážidržať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územiebrániťobraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalminár. verestovať: verestuje rodinuhájiťobhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabšíchkniž. zried. štítiť (Kukučín)kryť: zákopy kryjú vojakovhovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3


strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážcastráž (ozbrojený strážca): výmena strážívoj. strážnystrážnik: strážnik na stavbeochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadkuhlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartášvartár: nočný vartáš, vartárzastar.: vachtár (Stodola)vachman (Tajovský)hovor. zastar. vartahist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)


strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozormať strážbyť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje vecivarovaťhovor.: vartovaťmerkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušlidozeraťdohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na choréhozastaráv. striehnuťkniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetokbdieťbedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

p. aj chrániť


stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať strážhliadka: ísť na hliadkuhovor. varta: stáť na vartedozor: mať dozorgarda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)

2. p. strážca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stráž (bás. i stráža), -e, -í ž.

1. (ozbrojená) osoba al. skupina (ozbrojených) osôb určená strážiť, chrániť niekoho al. niečo: ozbrojená s., vojenská s.; nočná s.; väzenská, finančná, policajná s.; vnútorná s. určená na poriadkovú službu, na ochranu štátneho majetku, strategicky dôležitých miest, komunikačných uzlov ap.; závodná s. v závode; voj. predné s-e vysunuté hliadky bojovej jednotky; poľná s. zaisťujúca predné stráže; čestná, telesná s. na ochranu význačných vojenských i štátnych osobností; postaviť s., s-e, posilniť s-e, výmena s-í;

2. činnosť vykonávaná strážou, strážna služba, stráženie: byť, stáť na s-i, mať, držať, stáť s. vykonávať strážnu službu, pren- bdieť, dávať pozor, byť v strehu, byť ostražitý, pren. bás. (o vrchoch) týčiť sa, vypínať sa: Sirec polnočný so svojím menším bratom Maginhradom stoja na stráži nad svojím pokladom. (Botto) A za našimi chrbtami vrch Tarkö drží stráž nad krajom. (Štítn.); držať niečo, niekoho pod s-ou pod dozorom, pod zámkou

Morfologický analyzátor

strážiť nedokonavé sloveso
(ja) strážim VKesa+; (ty) strážiš VKesb+; (on, ona, ono) stráži VKesc+; (my) strážime VKepa+; (vy) strážite VKepb+; (oni, ony) strážia VKepc+;

(ja som, ty si, on) strážil VLesam+; (ona) strážila VLesaf+; (ono) strážilo VLesan+; (oni, ony) strážili VLepah+;
(ty) stráž! VMesb+; (my) strážme! VMepa+; (vy) strážte! VMepb+;
(nejako) strážiac VHe+;

stráž podstatné meno, ženský rod

(jedna) stráž; (bez) stráže; (k) stráži; (vidím) stráž; (o) stráži; (so) strážou;

(tri) stráže; (bez) stráží; (k) strážam; (vidím) stráže; (o) strážach; (so) strážami;

stráž m,
stráža ž
1. (ozbrojená) osoba al. skupina osôb určená strážiť, chrániť niekoho al. niečo, strážca: z neho (Apolonia) stráž jáblek učinili rl 1571; kdi bez spuosobu počzali drewa predawati, techdi pani, chtegice to protrhnuti, tak straž potom osadila sklabiňa 1644; straž a warta aby podle obyczege y we dne y w nocy w kasstiely biwala trenčín 1649; on hned velkim latym swedka z czakanom bil, potom gemu zwazal ruky y tak zwazaneho pri konj hnal a az blizko strazy ho rozwazal veselé 1747; nesčasná stráža krále swewolne wezna (!) pt 1778; do zkritího ze všech bokuv voza vložená a mezi vojenskú strážú do prvního svitu vezená jsem br 1785
• položil sem ustam swym strážu, kdiž se postawil naproty mne hrjssnjk blr 18. st mlčal som
2. činnosť vykonávaná strážou, stráženie: wás tedy prosýme, božý angele, nám daný k strážý cc 1655; kdi pani do straže chodili, dano wina fl 1 d 8 zvolen 1658; (Jozef) Krysta pilne opatrowal, pro tu geho straža a opatrnost nadewsseckich ginych swatych gest wiwisseny ms 1758; prewisoké weže ti z ozbrogenyma, ktery na stráži gsu, widitedlné bily pt 1778; wogak wí swú stráže hoďinu bn 1790; na még stráži stát budem blr 18. st
šikovať pod s-ou eskortovať: do swe wlasty gsme pod strazu wogensku ssikowany bily ružomberok 1776; držať pod s-ou väzniť: kade more zeme obmywá, držan gsem bil pod strážu w weži zawreny pt 1778; dať, vziať pod s. uväzniť: nas do aresstu dowgedly a pod straž wogensku daly ružomberok 1776; tohoto (človeka Narbal) hnedkj pod straž wzjti rozkazal pt 1796; vziať pod svoju s. čo postarať sa o niečo: cerko ma, čin tak, jak rozkáži, co nám vyleží (koza) doma, vem je na svú stráži asl 1603–04; úskosti priechodúw wezmete pod swú stráss pt 1778; držať s. nad kým, čím dávať na niekoho, na niečo pozor: na dceru nestidatu drž straš le 1730; kde si kolvek (Jánošik) lehol v horách pod bučinku, stráž nad ním držali asl 1781; (Boh) pastusskom ukazal se bdjcym, kdy straž drželj nad stadem swjm cs 18. st
• prigmiž mne tuto noc pod plasst straži swe pred wsselikým nebezpečenstwjm zp 1716 ochráň ma
P tpn Strase 1439, Ztrasa 1511 stráža pri žiline vso; Straso 1393, Strasow 1395, Strazow 1402 strážov pri žiline vso

Stráž_1 Stráž Stráž_2 Stráž
stráž
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) stráž
G (bez) stráže
D (k) stráži
A (vidím) stráž
L (o) stráži
I (so) strážou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) stráže
G (bez) stráží
D (k) strážam
A (vidím) stráže
L (o) strážach
I (so) strážami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1017 Komárno KN/NI komárn. 1979 pričl. o. Nová Stráž.
1773 Comaromium, Komárom, Kommorn, Komarno, 1786 Komorn, Comaromium, Komárom, Komárno, 1808 Comaromium, Komárom, Komorn, Komárno, 18631913, 19381945 Komárom, 19201938, 1945– Komárno
Nová Stráž: 1773 Uj-Falu, 1786 Ujfalu, Neudorf, 1808 Újfalu, Neudörfel, 1863 Újfalu, 18731907 Dunaújfalu, 19131920, 19381945 Örsújfalu, 19271938, 19451948 Nová Stráž, Örs-Újfalu, 19481978 Nová Stráž

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum STRÁŽ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZVOLEN

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor