strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik; s. zákona; náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;
strážkyňa -e -kyň ž.;
strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)
strážca, -u, mn. č. -ovia m. kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje, kto bdie nad niekým. al. niečím, ochranca: nočný s., železničný s.; s. majáka, tunela; telesný s. osobná stráž; s. čistoty jazyka (Vlč.); s. mesta (Šteinh.); Budem ti vďačne strážcom domu i decka. (Taj.) Strážcovia poriadku zamkli ho do bystrickej veže. (Ráz.); šport. slang. s. svätyne brankár; náb. anjel s. anjel, ktorého má podľa náboženských predstáv každý človek ako svojho ochrancu;
pren. hovor. verný ochranca, sprievodca niekoho;
strážkyňa, -ne, -kyň ž.
(jeden) strážca; (bez) strážcu; (k) strážcovi; (vidím) strážcu; (hej) strážca!; (o) strážcovi; (so) strážcom;
(traja) strážcovia; (bez) strážcov; (k) strážcom; (vidím) strážcov; (hej) strážcovia!; (o) strážcoch; (so) strážcami;
strážca m kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje, bdie nad niekým al. niečím, ochranca: aby (Boh) nemluwniatek y wssech siruótek a nemocznych strazcze a ochrancze byti racžyl bag 1585; wywolenj sú y vtwrzenj kostolnjcy, strascy měských sprawedliwostj ružomberok 1598; (anjeli) pripogugj se z rozkazu božjho pobožnjm hned od narozenj gako strazcowe kob 1666; (panny) swatých angeluw z nebe za strázcuw domečka swého, tela y dusse sweg prigali sk 1697; kdo strazcem gest pana sweho, oslawen bude ms 1758; Kain se wjmluwal, že on neni strasce bratra sweho cs 18. st; apud regem in latrocinio fuisti: strascem byl sy u krale ld 18. st o náb anjel s. anjel, ktorého má podľa náboženských predstáv každý človek za svojho ochrancu: otče múg, ga nehodne stworeny twe uprimnim srdcem tobe offerugem skrze ruce panny Marie, angela strasce sk 1697; pros twého angela strážce, aby wsseliké ďábelské wyobrazenj we spánj prekazyl mps 1777; Petr Perény strážcem koruny včiněny byl sh 1786 mal na starosti korunovačné klenoty