strážiť, -i, -ia nedok.
1. (čo, koho i bezpredm.) byť na stráži, držať stráž nad niekým, nad niečím, dávať pozor na niekoho, na niečo, ochraňovať, chrániť — s. dom, mesto, s. most; s. ovocie, ovocnú záhradu; s. továreň; Stavania strážia psi. (Fig.) Strážili ma celé popoludnie ani drak zajatú princeznú. (Vám.) V noci treba repu strážiť. (Jil.) Strážili aby nás nikto neprekvapil. (Jégé) Kde-tu prešiel strážnik, ktorý zavolal na kamaráta, čo strážil neďaleko. (Hor.)
● s. niekoho, niečo ako oko v hlave ochraňovať niekoho, niečo veľmi pozorne, starostlivo; posmeš. al. žart. s. žene sukne byť stále doma, stále sedieť doma;
2. expr. (nad kým, nad čím) bdieť, bedliť: To je ľúbosť! Stráži nad tým, koho si vyvolila. (Kuk.) Pokoj boží ponad ním tu stráži. (Botto); pren. Bežal v túžbe za vrchmi a horami, ktoré strážia nad jeho rodiskom (Kuk.) vypínajú sa;
opak. strážievať, -a, -ajú