strániť sa, -i, -ia nedok. (koho, čoho) vyhýbať sa niekomu al. niečomu, bočiť od niekoho, od niečoho, nechcieť sa s niekým al. s niečím stretnúť, zďaleka obchádzať niekoho, niečo: s. sa spoločnosti; s. sa ľudí; Stránili sa jeden druhého. (Kuk.) Jeden druhého sa bál, stránil sa i brat brata. (Vans.) Stránil sa ho zďaleka, aby ani blízko neprišiel k nemu. (Tim.) Celá spoločnosť stránila sa ma ako morovej rany. (Vaj.)