stránka1, -y, -nok ž.
1. vnútorná zložka, vlastnosť, rys, črta určitej osoby, veci al. javu, ako sa javí z určitého hľadiska: dobrá, zlá, pozitívna, negatívna, kladná, záporná s.; materiálna s., príjemná, boľavá s.; umelecká, výchovná s., technická s., politická s.; jedna, druhá s. (veci); významová s. (slova); Vec má naozaj i svoju žartovnú stránku. (Chrob.) Myslela som iba na veselšiu stránku života. (Bedn.) Tomáš sa sústreďoval na vnímanie zvukovej stránky predstavenia. (Zúb.)
● zo stránky, po stránke (napr. organizačnej, pravopisnej) čo sa týka, ohľadne (organizácie, pravopisu);
2. jednotlivec al. viac osôb vstupujúci (vstupujúcich) ako celok do určitého právneho pomeru s inou osobou al. s viacerými osobami, skupinami ako celkom (pri kúpe, spore, zmluve ap.): Kupujúca stránka je povinná platiť všetky trovy. (Al.) Rozhovor stane sa obom stránkam mukou. (Kuk.) Obe stránky v základnej veci boli zajedno. (Tat.) Láska vraj príde, keď sa o to obe stránky usilujú. (Švant.);
práv. právny subjekt, ktorému sa prisluhuje právo;
3. trochu zastar. prívrženec, stúpenec niekoho al. niečoho, skupina ľudí s rovnakým (obyč. politickým) zmýšľaním: Pri volebnom súboji Rudopoľský vydržiaval celú svoju stránku za pol roka na svojom dvore sytom i bytom. (Vaj.) Voliči mu verili a hlasovali na jeho stránku (Jégé) za neho.
● chytať, lapať, chytiť, lapiť niekomu s-u zastávať niekoho, zastať sa niekoho, byť s niekým rovnakého náhľadu, byť s niekým zajedno proti inému, proti iným, nadŕžať niekomu, byť na strane niekoho;
stránkový príd. k 2: s. deň v ktorom sa prijímajú stránky
stránka2, -y, -nok ž. plocha listu v knihe ap., strana: titulné stránky starých zožltlých novín (Letz); stránky zaprášených foliantov (Vám.); V úzkosti som písal stránky prózy. (Tat.) Pozorne prerezával penálikom stránky nového spisku (Vaj.) listy.