Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastráchaný príd. expr. nastrašený, naľakaný, prestrašený, preľaknutý: prišiel celý n., n-á tvár;

nastráchane, nastráchano prísl.


nastráchať sa -a dok. expr.

1. naľakať sa, prestrašiť sa, preľaknúť sa, nastrachovať sa: čo mu je? – n-l sa otec

2. nastrachovať sa (význ. 2): čo sa n-li o dieťa!


nastrachovať sa dok.

1. naľakať sa, nastráchať sa: n-l sa a ušiel

2. veľa sa strachovať, nastráchať sa: čo sa n-l, že príde o majetok


postrach -u m. kto, čo budí strach: partizáni boli p-om fašistov; fyzika je pre nich p.


stráchať sa -a nedok. expr. strachovať sa: s-li sme sa o vás


strach

I. -u m.

1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.; nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!

2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť

mať s. báť sa; dostať s. nastrašiť sa

s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; ide z neho s. je strašný; expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť; až s. veľmi; veľmi mnoho; žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať

II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho; bolo s. pomyslieť na to

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Astrachán ‑u m.; Astrachánčan ‑a mn. ‑ia m.; Astrachánčanka ‑y ‑niek ž.; astrachánsky
nastráchaný; nastráchane, nastráchano prísl.
nastráchať sa ‑a ‑ajú, nastrachovať sa ‑uje ‑ujú dok.

astrachanit, astrakanit -u m. ‹VM› miner. jednoklonný nerast rozličnej farby, vodnatý síran sodíka a horčíka (podľa rus. mesta Astrachán);

astrachanitový, astrakanitový príd.


astrachán -u m. ‹VM›

1. veľmi jemná hnedá al. čierna jahňacia kožušina, používaná na dámske kožuchy (podľa rus. mesta Astrachán)

2. text. osnovný plyš so skučeraveným mohérovým vlasom, napodobnenina tejto kožušiny;

astrachánový príd.: a. golier, kožuch

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


nastráchaný p. naľakaný


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

astrachánka, -y, -nok ž. hovor. baranica z astrachánu


astrachán, -u m. druh veľmi jemnej čiernej kožušiny z jahniat; plyšová napodobnenina tejto kožušiny;

astrachánový príd.: a-á čiapka


nastráchaný príd. nastrašený, preľaknutý, zľaknutý, prejavujúci strach: n. človek, n. pohľad, n-é oči;

nastrachane/-o prísl.


nastráchať sa, -a, -ajú dok. naľakať sa, preľaknúť sa, zľaknúť sa: „Čo ti je, Hanička moja?“ nastráchala sa mať. (Janč.)

|| nastráchať (koho) naľakať, nastrašiť

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

astra podstatné meno, ženský rod

(jedna) astra; (bez) astry; (k) astre; (vidím) astru; (o) astre; (s) astrou;

(štyri) astry; (bez) astier; (k) astrám; (vidím) astry; (o) astrách; (s) astrami;


bistro podstatné meno, stredný rod

(jedno) bistro; (bez) bistra; (k) bistru; (vidím) bistro; (o) bistre; (s) bistrom;

(tri) bistrá; (bez) bistier; (k) bistrám; (vidím) bistrá; (o) bistrách; (s) bistrami;


kanistra podstatné meno, ženský rod

(jedna) kanistra; (bez) kanistry; (ku) kanistre; (vidím) kanistru; (o) kanistre; (s) kanistrou;

(tri) kanistry; (bez) kanistier; (ku) kanistrám; (vidím) kanistry; (o) kanistrách; (s) kanistrami;


kostra podstatné meno, ženský rod

(jedna) kostra; (bez) kostry; (ku) kostre; (vidím) kostru; (o) kostre; (s) kostrou;

(štyri) kostry; (bez) kostier; (ku) kostrám; (vidím) kostry; (o) kostrách; (s) kostrami;


lajstro podstatné meno, stredný rod

(jedno) lajstro; (bez) lajstra; (k) lajstru; (vidím) lajstro; (o) lajstre; (s) lajstrom;

(dve) lajstrá; (bez) lajstier; (k) lajstrám; (vidím) lajstrá; (o) lajstrách; (s) lajstrami;


magistra podstatné meno, ženský rod

(jedna) magistra; (bez) magistry; (k) magistre; (vidím) magistru; (o) magistre; (s) magistrou;

(štyri) magistry; (bez) magistier; (k) magistrám; (vidím) magistry; (o) magistrách; (s) magistrami;


monštrum podstatné meno, stredný rod

(jedno) monštrum; (bez) monštra; (k) monštru; (vidím) monštrum; (o) monštre; (s) monštrom;

(tri) monštrá; (bez) monštier; (k) monštrám; (vidím) monštrá; (o) monštrách; (s) monštrami;


mustra podstatné meno, ženský rod

(jedna) mustra; (bez) mustry; (k) mustre; (vidím) mustru; (o) mustre; (s) mustrou;

(tri) mustry; (bez) mustier; (k) mustrám; (vidím) mustry; (o) mustrách; (s) mustrami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

strach
I. m
1. stiesnený duševný stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, bátie: lide temer wyc strachem, nežli hladem zemdléwali p. ľupča 1570; nesmelj na každj hrmot po ženskj se strachem trase kob 1666; času nočniho prišli husari na šance, kterychžto rozšafnost veliky strach jak našim domacim, tak i lidem prišlym spusobili omšenie 17. st lp; Andreas od welkiho strachu nyewedyel, čuo robity krupina 1722; pry krádežy smely bywa, potom w strachu žige gv 1755; strach smrti mnohým častokráte za gednu noc ssediwe wlasy spúsobil žs 1764 obava o život
• od strachu až popustil sin 1678 veľmi sa bál; (ľudia) naplnili sa strachem a diwem s toho, čo se gemu bylo stalo kb 1756 vyľakali sa; wihoď wssecek strach ze srdce prestaň sa báť; strach a hruza z neho gide je strašný, treba sa ho báť 1758; rigent comae terrore: pre strach powstáwagú wlasy ks 1763 veľmi sa bojí; Hadixa na každé i listu stromu pohnuťí strachem mrela veľmi sa bála; sám strach i proťi vúli jazik tvúj zavázal nedokázal si prehovoriť br 1785; ga bi som umrela od strachu, kdíbí tu u nás bolo traseňí zemi ds 1795 veľmi by som sa bála; negednomu zuby od strachu hrkagj, když okolo vssj gule mu frkagj brv 1799; odkut wssecek strachem prehnaty počal (rehoľník) utekati mk 18. st prestrašený
2. obava, úzkosť o niekoho: gestli budess syna maznat, k strachu ťe prinuti gv 1755; pan Okoličany s toho strachu, žeby brat geho zabity bil, šabli staru s klina zchitil okoličné 1785
3. varovanie, výstraha: prietrž takowym wistupkum učinena byla pro strach a k wistraze ginym vrútky 1737; kapitan, kdiž ludja takowe owoczja kradli, pre strach do wetra strjelal liptov 1773; panske pravo pan deržel na nas, ku kteremu pravu pre strach dvanace nas sedlakuv pan dal zehnat a po deset palic biti v. slivník 1773 lp
4. osoba al. vec, ktorej sa treba báť: terricula: strassydlo, strach; occursaculum: stach nočny, obluda, strassydlo ks 1763; synku, toho strachu sa my nisst nebogjme záturčie 1761
II. vetná prísl (je) strašné, hrozné: tretj obročnia skoro pry hambalkach, kdežto na 10 marek sladu bylo, žie strach tam bylo choditj dubnica n. v. 1722; osskliwy ge w sweg podobe, strach nanho hledeti 1758; dwe (dámy) boli medzi ňimi tak sspatné, že strach bolo spozreť na ňe ds 1795; zle, až strach gest powedeti cd 18. st


strachom prísl bojazlivo, úzkostlivo: trepidanter: strachem dsl 18. st


strachoprd m bojazlivý človek, strachopud: mechurem prestrasseny, strachoprd sin 1678


strachovanie [-í] s prejavovanie strachu, obávanie: trepidatio: strachowáni; reformidatio: strachowáni ks 1763; trepidatio: strachowánj ap 1769


strachovať sa, stráchať sa ndk od koho, čoho báť sa, obávať sa niekoho, niečoho: požehnag nas, Buóh nass, strachugte se ho wsseczkny koncžiny zeme bag 1585; abychom se včili lekati a strachovati hrychuw swých bk 1612; kdi bi swet stokrat horssie a urputnegssie se proti nemu (Kristovi) postawowal, wssakže on nicz se neobawa, nicz se nestrachuge tc 1631; my se zwlasste wyhnanstwj strachame za 1676; strachugeme se wždy y pekla y smrti lka 1736; od Yúdi y od bratrúw geho báli se y strachowali se wssecy pohané kb 1756; dissolutionem naturae perhorrescere: od smrti strachowati se ks 1763; člowek pred ostrosti žiwota se strachuge a chudoby se bogj mps 1777

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastrachowať sa nastrachowať sa postrachowať sa postrachowať sa

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko STRACHALA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
POPRAD, okr. POPRAD – 3×;

Priezvisko STRACHALOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
POPRAD, okr. POPRAD – 1×;

Priezvisko STRACHANOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 26×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
JAKUBANY, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 7×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 5×;
ČAŇA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 4×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
HURBANOVO, okr. KOMÁRNO – 2×;
ĽUBOTÍN, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 1×;
ŽAKOVCE, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 1×;
DOLNÝ SMOKOVEC (obec STARÝ SMOKOVEC), okr. POPRAD – 1×;
NOVÝ SMOKOVEC (obec STARÝ SMOKOVEC), okr. POPRAD – 1×;
SPIŠSKÉ HANUŠOVCE, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 1×;

Priezvisko STRACHAN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 29×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
JAKUBANY, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 10×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 6×;
ČAŇA, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 4×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
DOLNÝ SMOKOVEC (obec STARÝ SMOKOVEC), okr. POPRAD – 3×;
HURBANOVO, okr. KOMÁRNO – 1×;
NOVÝ SMOKOVEC (obec STARÝ SMOKOVEC), okr. POPRAD – 1×;

Priezvisko STRACHEOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 4×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
VEĽKÁ DOLINA, okr. NITRA – 1×;

Priezvisko STRACHE sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 14×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 5×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 4×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
VEĽKÁ DOLINA, okr. NITRA – 2×;

Priezvisko STRACHILOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VRÚTKY, okr. MARTIN – 1×;

Priezvisko STRACHILOV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VRÚTKY, okr. MARTIN – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor