strany i straniva predl. s. 2. p. kniž. zastar. pokiaľ ide o., čo sa týka niekoho, niečoho, vo veci niečoho, niekoho: Porobil poriadky strany dedičstva. (Dobš.) Povolaní sme boli straniva kopanice nad Moštenicou. (Taj.) Tu prosby obcí straniva vydelenia lesov a gemerských Slovákov straniva pokutovania jelšavských utŕhačov. (Záb.)