Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

strecha -y -riech ž.

1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, rovná s., slamená s. chalúpky

2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: s. auta

3. prečnievajúci okraj klobúka, čiapky: klobúk s prehnutou s-ou

kniž. rodná s. domov; nemať strechu nad hlavou nemať prístrešie; dostať niečo pod s-u (úspešne) dokončiť; mať niečo pod s-ou zaistené; vybavené; bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne; hneď je → oheň na s-e; (červený) kohút na s-e horí; s. mu horí nad hlavou je v kritickej situácii; o tom už → vrabce na s-e čvirikajú; lepší vrabec v hrsti ako holub na s-e;

strechový, strešný príd.: s-á konštrukcia; s-ná krytina;

pren. s-ná organizácia nadradená;

strieška -y -šok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strecha ‑y ‑riech ž.; strechový, strešný; strieška ‑y ‑šok ž.

dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať domstavaniestavisko: hospodárske stavania, staviskázried. stavenisko: drevené staveniskokniž. príbytok: ľudské príbytkybudova (väčší dom): staničná budovazastar. budúnokmrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodraphovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiakhovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiakamúranicamurovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupyzastaráv. chyža: má peknú chyžuvila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barakčasto expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domecexpr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatulepejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajdakniž. obydlie: mať pohodlné obydliekniž. strecha: rodná strechasubšt. štokovec (poschodový dom)

2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť


obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytokbývanieprístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešiakniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavoudom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domubyt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový bytzastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniazepren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdopejor. brloh (biedne obydlie)

p. aj dom 1


strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strechahovor. zastar. dach: prší nám cez dachzastar. pokrov (Kukučín)

2. p. obydlie, dom 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strecha, -y, striech ž.

1. lomená al. rovná vrchná časť domu al. domu podobnej konštrukcie pokrývajúca ho (ju) a chrániaca jeho (jej) vnútrajšok: škridlová, eternitová, šindľová, slamená s.; drevená, doštená, plechová, plachtová s.; rovná s.; hrebeň s-y, štít s-y; s. domu, stodoly, kôlne; s. vagóna; Na streche z dechtového papiera jemne šuchotal dážď. (Zúb.) Jedna obloha klenie sa nad nami jak jedna strecha. (Smrek); stav. rovná, klietková, pultová, krížová, sedlová s.; dvíhať s-u stavať; pren. geogr. Strecha sveta pohorie Pamír; pren. Svoje bodavé oči pod hustou, zježenou strechou obŕv oprie o nás (Al.) pod hustým obočím.

Lepši vrabec v hrsti ako holub na streche (prísl.) lepšia je malá istota ako veľké nádeje; o tom už i vrabce na streche čvirikajú všetci už o tom vedia; (červený) kohút na streche (kikiríka) dom je v plameňoch, horí; hovor. hneď je oheň na streche ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada ap.; expr. strecha mu horí, blčí nad hlavou hrozí mu nebezpečenstvo, je v tiesni; Ty len vtedy vidíš, keď ti už strecha nad hlavou blčí (Čaj.) keď je už neskoro; podpaľovať s-y nad vlastnými hlavami zrádzať svojich vlastných, konať zradu vo vlastnom dome; dostať niečo (napr. dom, stavbu ap.) pod s-u dokončiť dohotoviť (dom, stavbu ap.); mať, nájsť (vlastnú) s-u nad hlavou bývať niekde, mať nejaký príbytok; vziať niekomu s-u sponad hlavy vziať, predať niekomu -dom, prístrešie, byt; stratiť s-u nad hlavou prísť o byt, o bývanie; mať niečo pod s-ou a) na dobrom, bezpečnom mieste; b) v poriadku, vybavené; byť, bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne, v tom istom dome; Nechže bude pokoj pod mojou strechou (Kuk.) v mojom dome.

2. expr. dom, príbytok, obydlie: otcovská s., rodinná s.; Musím jej nahovoriť, že nemám ani len strechy. (Fig.) Mňa láka úroda a rodné strechy. (Heč.)

3. vodorovný okraj, vodorovná časť klobúka, zried. čiapky: široká, úzka s.; Pozdravil pokojne, dotknúc sa dvoma. prstami strechy na klobúku. (Chrob.) Strechu čiapky mal vykrútenú hore. (Min.);

strechový i strešný príd. k 1: stav. s-á konštrukcia; s. rebrík; s-é okno slúžiace na vetranie a osvetľovanie strechy; s. nosník slúžiaci na vedenie telefónnych a telegrafných drôtov ponad strechy, stresník; s. žľab na odvádzanie dažďovej vody; s. plech;

strieška, -y, -šok i striešočka, -y, čiek ž. zdrob.

Morfologický analyzátor

strecha podstatné meno, ženský rod

(jedna) strecha; (bez) strechy; (k) streche; (vidím) strechu; (o) streche; (so) strechou;

(tri) strechy; (bez) striech; (k) strechám; (vidím) strechy; (o) strechách; (so) strechami;

strecha ž
1. kryt na vrchnej časti budovy: vrabec na streše osamělý rl 1571; gestlj bj strechj zhnilj a zpadlj, tj abj stranky spolecznjmj nakladkj opatrowatj bilj powinnj trenčín 1589; strecha ge slamena neb tehelna kob 1666; prymetne koreny domaczy roste pry zahradach, roste y po strechach hl 17. st; kdiž búrka wycházá a dessté nebo krupobiťá padagú, tedy wssecy utekagú pod strechu, dokud búrka sa neuspokogi blr 18. st; pren otewrena obloha nebes byla gemu za strechu vp 1764 bola mu za prístrešie, nocľaháreň; mužum tymto nic zleho neučinyte, nebo gsu wessly pod styn strechy meg mc 18. st sú mojimi hosťami; pren náb pane Gezissy Kryste, negsem hoden, aby gsy pryssel pod strechu srdca meho, pod strechu ziwota meho ags 1708
o instans učinil, aby toliko strecha padala na placz instantis a nye daleg turiec 1709 prečnievala; listy z jesenowého drewa wysussiti a k tejto potreby pod strechu držim vov 1779 na dobrom, vhodnom mieste
• bidlit pod swau wlastnj strechu, y chatrnu, gest žiwot sstastny sp 1696 mať vlastný domov; Bože, požehneg domu y wssechno, což strecha obsahuge nb 1743 čo je v dome; mi rozlomugeme hladnjm chléb duchowného umenj a takich, kteri bez strechi su nemajú domov vp 1764; pustewnik dwere otewrel, ženu pod strechu prigal, ohen roznityl pep 1770 pozval do domu; ga mam krow y strechu, kazdodenne moge warene gidlo abc 1782 mám kde bývať; ditkj mohly predce pod gednu strechu do školi choditi poniky 1786 do jednej školy; to, co se dialo po kutech a we tmach, na strechach hlasano bude pukanec 18. st verejne
2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: otewrel Noe strechu korába, pohlédl y wiďel, žeby osussená byla wrchny strana zemi kb 1757; magadium: strecha na hárffe ks 1763 drevená lata na zachytenie strún pripevnená na vrchnej doske rezonančnej skrinky;
-ový, strešný príd k 1: impluvium: stressnj djra, kde wprsseti muže wu 1750; interpensiva: strechowé žlabj ks 1763; na komin strechoweho železa p. bystrica 1786
p atpn Steffan Strecha jablonci 1543 u1


strešný p.
strecha

Strecha_1 Strecha Strecha_2 Strecha
strecha
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) strecha
G (bez) strechy
D (k) streche
A (vidím) strechu
L (o) streche
I (so) strechou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) strechy
G (bez) striech
D (k) strechám
A (vidím) strechy
L (o) strechách
I (so) strechami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STRECHA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
ZEMIANSKE LIESKOVÉ (obec MELČICE-LIESKOVÉ), okr. TRENČÍN – 3×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 3×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 3×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
ZÁTURČIE (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor