stretať, -á, -ajú nedok. (koho, čo) idúcky, cestou, v chôdzi prechádzať v blízkosti niekoho (niečoho), kto (čo) ide protichodným smerom: s. priateľa, suseda; stretal ľudí, povozy (Vaj.); pren. Na každom kroku stretal som nové vône (Švant.) nachádzal som; Zo všetkých strán ho stretalo sklamanie (Kuk.) stíhalo;
opak. stretávať, -a -ajú;
dok. stretnúť
|| stretať sa
1. (s kým, s čím i bezpredm.) idúcky, v chôdzi, cestou dostávať sa do blízkosti s niekým, kto ide protichodným smerom: Každý mu inak (hovorí). voliči, známi, s ktorými sa po ceste stretal. (Taj.) Nezdá sa vám, že my dvaja stretáme sa v čudných okolnostiach? (Urb.); pren. Dva páry očí sa stretajú v nepriateľskom pohľade (Fr. Kráľ) nepriateľsky sa pozerajú na seba.
2. (s kým) schádzať sa, stýkať sa. náhodne al. pravidelne sa vídať: Ak sa kedy do dediny vrátim, s kým sa budem stretať a rozprávať? (Ondr.) Stretali sa iba náhodne na ulici. (Tat.) Stretali sa v kaviarni. (Jégé)
3. (s čím) prichádzať do styku, narážať na niečo: s. sa s ťažkosťami, so zlými podmienkami; Kam sa obráti, všade sa stretá s akýmsi obdivom a či pokorou. (Kuk.) Ako sa stretal (potôčik olova) s vonkajším vzduchom, mrzol. (Hor.); pren. (s kým) Už prostred šestnásteho storočia stretáme sa s učenými Chalupkovci (Vaj.) čítanie o nich, dozvedáme sa o nich.
4. expr. (s čím i bezpredm.) zbiehať sa, spájať sa: Cesta s chodníkom sa stretajú a neopúšťajú. až pri susednom chotári sa rozlúčia. (Tomašč.) Práve na tom mieste sa stretalo viac chodieb. (Hruš.) Obrvy sa stretali a čelo nad nimi hľadelo do sveta ako kus hradby. (Urb.);
opak. stretávať sa;
dok. stretnúť sa