Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stručný príd. obsahujúci iba podst. veci, úsporný v slovnom vyjadrení, krátky, jadrný, zhustený, op. obšírny: s-á správa, podať s-é vysvetlenie;

stručne prísl.: s. odpovedať;

stručnosť -i ž.

stručný príd. obsahujúci málo slov, obmedzujúci sa na málo slov, krátky; jadrný: s. prehľad, s. náčrt; s. obsah, s-á charakteristika, s. výklad, rozbor, s-á zpráva, s-á odpoveď; s. list, s. opis, s. príkaz, rozkaz, s-é heslo; s-á reč; s. štýl; Prednosť Čechova záleží v poetickej, kvetnatej a jednako zas tak stručnej dikcii. (Vlč.);

stručne prísl.: hovoriť, odpovedať s., odpísať niečo s., zhrnúť niečo s., s. definovať niečo;

stručnosť, -ti ž. krátkosť, výstižnosť

(jedna) stručnosť; (bez) stručnosti; (k) stručnosti; (vidím) stručnosť; (hej) stručnosť!; (o) stručnosti; (so) stručnosťou;

(dve) stručnosti; (bez) stručností; (k) stručnostiam; (vidím) stručnosti; (hej) stručnosti!; (o) stručnostiach; (so) stručnosťami;