struna, -y, strún ž.
1. pružné vlákno vypracované zo zvieracieho čreva, z hodvábu al. z kovu, natiahnuté na hudobný nástroj a pri rozochvení vydávajúce tón, súčasť strunového hudobného nástroja: oceľová s., s-y mandolíny, gitary; s-y basy, husieľ, husľové s-y; s-y na husle; klavírne s-y; cimbalová s.; napínať, ladiť, natiahnuť, naťahovať s-y; potrhať s-y; pretiahnuť sláčikom po s-ách; expr. udrieť do strún zahrať na strunovom hudobnom nástroji; Oceľový povrázok bol napätý ako struna. (Hruš.), expr. vypnúť sa, vystrieť sa ako s. postaviť sa do pozoru; chlap ani struna (Urb., Laz.) štíhly, driečny;
pren. o vlastnostiach človeka z citovej oblasti, citová stránka: dotýkať sa citlivých strún niekoho; udierať, brnkať na citlivú, najcitlivejšiu, jemnú strunu niekoho; Darina je smiešna s feministickými strunami. (Greg.) Poznal všetky struny svojho srdca, svoju silu i malomocnosť, prednosti i hriechy. (Vaj.) Vo svojej próze je vedený a zvádzaný slovami, udierajúc na strunu zmyslových vzruchov. (A. Mat.); pren. bás. struny dažďa (Mih.) prúd, padajúce kvapky;
pren. kniž. o básnickej tvorbe, poézii, veršoch: Je niečo strhaného, máchovsky strhaného v jeho strunách. (A. Mat.) Diletanti brnkajú na epickú a lyrickú strunu. (Vaj.) Básnik má i strunu, na ktorej ozýva sa len útecha. (Škult)
● hovor. Žilky v ňom hrali ako struny (Hor.) bol netrpezlivý, Šlo mu to ako po strune (J. Chal.) veľmi dobre, hladko, darilo sa mu; chodiť ako na strunách (Kuk.) byť v napätom očakávaní, v duševnom napätí; natiahnuť inú, inakšiu strunu (Šolt., Jégé, Záb., Vaj., Kuk., Karv.) začať hovoriť, konať ináč, iným spôsobom, na inom základe; utrafiť niekomu na. (pravú, správnu) strunu uhádnuť, vystihnúť, čo niekto chce, čo sa mu páči;
2. pružina, pero, spruha: špirálová s.; oceľová s.; Junec i Marka sa vystreli, ani keby ich struna naraz bola vyhodila. (Jégé); šport. s-y (tenisovej) rakety pletenie;
3. anat. chrbtová s. vývojový stupeň chrbtice (nachádza sa u plášťovcov);
strunový, bás. i strunný príd.: s. nástroj; tech. s. pohon pomocou pera, struny; s. tlmič perový;
strunka, -y, -niek ž. zdrob. k 1, 2;
strunkový príd. zried.: Drobčil strunkovými nožičkami ako parádny kôň (Jégé) vypätými;
strunôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr. k 1