stvárať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) robiť, vystrájať, vyčíňať, vyvádzať: s. šanty, huncútstva, nezbedy, čertoviny, pestvá; s. žarty, fígle, hlúposti, orgie, sprostosti, pochabstvá, divé kúsky; s. besy (Mor., Min., Podj.); Stvárali kúsky veselé, bláznivé, a niekedy aj veľmi surové. (Bedn.) Kieho čerta stvárate? (Zgur.) Strach, čo stvára. (Žáry) Ty len stváraš. (Jas.); pren. Takto Váh po veky stváral po slovenských chotároch (Ráz.-Mart.) rozvodňoval sa, zaplavoval okolie; pren. expr. Láska vraj divy stvára (Kuk.) podnecuje k neuveriteľným veciam, k veľkým skutkom.
● s. posmech (z niekoho) vysmievať sa (niekomu)
|| stvárať sa robiť sa, odohrávať sa: Videl, čo sa to stvára v Uhorsku. (Škult); hovor. Čo sa to tu stvára?