stvárať -a nedok. expr. robiť (niečo neprístojné), vystrájať, vyčíňať, vyvádzať: s. nezbedy, čertoviny; čo (to) s-te?
// stvárať sa robiť sa, diať sa, odohrávať sa: čo sa to tu s-a?
stvárať p. vystrájať1
šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
stvárať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) robiť, vystrájať, vyčíňať, vyvádzať: s. šanty, huncútstva, nezbedy, čertoviny, pestvá; s. žarty, fígle, hlúposti, orgie, sprostosti, pochabstvá, divé kúsky; s. besy (Mor., Min., Podj.); Stvárali kúsky veselé, bláznivé, a niekedy aj veľmi surové. (Bedn.) Kieho čerta stvárate? (Zgur.) Strach, čo stvára. (Žáry) Ty len stváraš. (Jas.); pren. Takto Váh po veky stváral po slovenských chotároch (Ráz.-Mart.) rozvodňoval sa, zaplavoval okolie; pren. expr. Láska vraj divy stvára (Kuk.) podnecuje k neuveriteľným veciam, k veľkým skutkom.
● s. posmech (z niekoho) vysmievať sa (niekomu)
|| stvárať sa robiť sa, odohrávať sa: Videl, čo sa to stvára v Uhorsku. (Škult); hovor. Čo sa to tu stvára?
stvárať ndk 1. vystrájať, vyvádzať: wssecko toto na newinem prewelebnem swatku tela meho a wasseho Spasitele se stwárá cq 1783; newjm powedeti, čo lide stwaragj, až se opicemy mnohy lide zdagj mvp 18. st 2. čo vyvolávať, vzbudzovať niečo: we wčilegssém nowém k dobrému napráwanj farárum žádostiwegsseho nisst bíťi nemúže, gak abi wssé ročité dúchodi, gako wsse stáli prígmi, které na čas rozdeluwanj gsú ustanowené, které negednúc pohorssenj stwáragú mezi werícími, namniwagícíma se, že to predáwanj boskích milosťí gest bpr 1787