styk1, -u m.
1. zried. tesné, úplné priblíženie niečoho k niečomu, dotyk, spojenie: miesto s-u, s. plôch; Nemohol si prejsť ulicami bez niekoľkých nemilých stykov cudzích nôh s tvojimi otlakmi. (Vlč.)
2. stretnutie, stretávanie sa, stýkanie sa, schádzanie sa: osobný s., služobný s., rodinný s.; s. s ľuďmi; Po prvom-druhom styku a rozhovore s Dianou boli obidvaja so sebou na čistom. (Jégé) Takí ľudia potrebujú ustavičný styk so svetom, so životom. (Letz); práv. s. strán; pren. s. s prírodou oboznamovanie sa, chodenie do prírody;
3. spojenie, kontakt, súčinnosť: ústny, písomný, listový, korešpondenčný s.; priateľské s-y; hospodársky, kultúrny s.; diplomatické s-y; spoločenský s.; medzinárodný s.; telegrafný, telefónny, poštový s.; pohlavný s. súlož, pohlavné obcovanie; jazykový s. dorozumievanie pomocou jazyka; obchodný, tovarový s.
● byť s niekým, s niečím v s-u, mať s niečím, s niekým s-y stýkať sa; expr. mať s-y poznať sa, stýkať sa s vplyvnými osobami; vstúpiť do s-u s niekým, dať sa do s-u s niekým, nadviazať s. s niekým začať sa stýkať, spojiť sa; pretrhnúť, prerušiť s-y s niekým, s niečím prestať sa stýkať;
styčný, zried. i stykový príd. k 1: styčný bod; stav. styčná škára úzky priestor medzi dvoma stavebnými dielcami; tech. styčná, styková plocha; voj., dipl. styčný dôstojník, orgán, s-á skupina, s-á komisia zaisťujúci(-ca), sprostredkujúci(-ca) styk, spojenie medzi dvoma nepriateľskými stranami
styk2, -u m.
1. tyč, žŕdka s okovaným hrotom používaná pri oraní na čistenie pluhu, otka; nástroj na pletie buriny;
2. akákoľvek palica, drúčik, patyk: Pochytil styk i vylátal ho dobre. (Dobš.) Širák na styk stokol. (Hviezd.)
štyk, -u m. voj. slang. ruský bodák na pušku (Jes. Taj.)