Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

sušiť nedok.

1. (teplom) zbavovať vlhkosti, dávať schnúť: s. bielizeň, seno, huby

2. (o kvapkách ap.) odstraňovať vlhkosť z povrchu, osušovať: s. slzy, slnko s-í rosu

3. hovor. odkladať (význ. 1), nepoužívať: s. peniaze; s. spisy nevybavovať;

opak. sušievať -a

// sušiť sa

1. stávať sa suchým, schnúť: seno sa dobre suší

2. osušovať si šaty ap. (po zmoknutí): s-li sme sa pri ohni;

opak. sušievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sušiť ‑í ‑ia nedok.; sušiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým • vyschýnať • vysychať • usychať • uschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýna • sušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnku • vysúšať sa • vysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátore • oschýnať • obschýnať • osychať • obsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychá • preschýnať • presychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajú • zaschýnať • zasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýna • kniž. prahnúť: zem prahne

2. p. chradnúť

sušiť sa p. schnúť 1

sušiť zbavovať vlhkosti (obyč. teplom); odstraňovať vlhkosť z povrchu • vysušovať • vysúšať • osušovať • osúšať: sušiť seno; vysušovať, vysúšať rybník; osušuje, suší si vlasy; osúša dieťaťu slzy z tváre • presúšať (zľahka sušiť): presúša liečivé bylinky

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sušiť, -í, -ia, rozk. suš nedok.

1. (čo) teplom zbavovať vlhkosti, robiť suchým, dávať niečo schnúť (obyč. na slnku al. pri inom zdroji tepla): s. seno, trávu, obilie, zrno, ďatelinu, ľan; s. drevo, s. ovocie, huby; s. kože, s. kôru (zo stromov); s. šaty, bielizeň, plienky; Sušil, tĺkol ďumbier a korenie do klobás. (Taj.) Potajme sušila mokré šatôčky od sĺz. (Tim.) Šaty a topánky sme si sušili na slnku. (Bedn.) Maliarikovci sušili Pod rúbaniskom. (Fig.); pren. hovor. s. niečo (spisy, príspevky ap.) nechávať dlho ležať bez povšimnutia, odkladať, drzať nevybavené, zabudnuté v stolíku

● expr. sušiť (si) mozog (Taj.) veľmi úporne premýšľať, špekulovať; expr. črevá (črevká) sušiť (Podj.) hladovať;

2. (čo i bezpredm.) zbavovať niečo vody, vlhka, vlhkosti na povrchu, osušovať, vysušovať: [Slnce] blýskalo svojimi zázračnými lúčmi, sušiac rosu na kvetoch. (Jégé) Vietor fúkal a sušil, ale oči od neho ešte slzili. (Jes.); s. (si) slzy šatkou, vreckovkou utierať; pren. expr. s. niekomu slzy (slzu) potešovať, utešovať, dávať útechu;

3. sťahovať, pohlcovať, absorbovať vodu, vlhkosť, vysušovať: Keď sa má pečienka dusiť, nepotrebuje mnoho masti, lebo masť suší, ale viac podlievania. (Vans.); pren. neos. suší (koho) je smädný: Hrnček daj, suší ma. (Král.);

opak. sušievať, -a, -ajú;

dok. k 2 osušiť, k 2, 3 vysušiť

|| sušiť sa

1. teplom strácať vnútornú vlhkosť, zbavovať sa vody, vlhkosti, osýchať, oschýnať (obyč. na slnku al. pri inom zdroji tepla): Mokrú sukňu vyžmýkali a zavesili na krík. Nech sa suší na slnku. (Ráz.-Mart.) Sená sa dobre sušia. (Švant.); pren. Cmúľa voňavú cigaretu, ktorá pre túto príležitosť sušila sa dva mesiace na nástenných hodinách (Al.) ležala, bola odložená.

2. osušovať si šaty, bielizeň. (napr. po zmoknutí v daždi ap.): Museli sme sa u našich hostiteľov sušiť od samého základu. (Vans.)

● Kde si zmokol, tam sa suš (úsl.) hľadaj pomoc, úľavu tam, kde si si sám škodu zavinil, u toho, kto ti ju spôsobil;

opak. sušievať sa;

dok. k 1 vysušiť sa, osušiť sa, k 2 usušiť sa, osušiť sa

Morfologický analyzátor

sušiť nedokonavé sloveso
(ja) suším VKesa+; (ty) sušíš VKesb+; (on, ona, ono) suší VKesc+; (my) sušíme VKepa+; (vy) sušíte VKepb+; (oni, ony) sušia VKepc+;

(ja som, ty si, on) sušil VLesam+; (ona) sušila VLesaf+; (ono) sušilo VLesan+; (oni, ony) sušili VLepah+;
(ty) suš! VMesb+; (my) sušme! VMepa+; (vy) sušte! VMepb+;
(nejako) sušiac VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

sušiť ndk
1. (teplom) zbavovať vlhkosti, dávať schnúť: w mageri kossar geden, czo twarohy w nem sussa domaniža 1615; Jelena take y Magocž nemagu žadnu starost na partéku, obzwlasste kdi peru a sussia ssatj bratislava 1676 e; Lehočzeanom na wrchy, kdy seno sussily, po dwa dny paleniho, d 12 krupina 1711; gesste y prascem malo bude ten gačmen zanechanj, musy se y tim anebo gačmena kupit anebo len owos sussit, a tak gjm dawat rovňany 1755; sicco: sussjm, wysussám ks 1763; krome domou sušierne rečenych ven za dediny vystavenych, kdo by se opovažil sušiti z panou a zemanou, zaplati 6 (zlatých) príbovce 1765 cm
2. (o kvapkách ap.) odstraňovať vlhkosť z povrchu, osušovať, vysušovať: slzy očy sussy okolo očy pomazanym hl 17. st; Koromandel čtwrta, sto mil ma w dluhostj a padesat k tomu w swogeg ssirokostj, w kterem ustawične za pul roka prssy, opet za pul roka gasnost zemi sussy kcs 18. st; pren Kristus Pan wipustil Jana, on susjl, wicistuwal kalistie káz 18. st nabádal k pokániu, obracal hriešnych
3. sťahovať, pohlcovať, absorbovať vodu, vlhkosť, vysušovať: nektery hnoy dawagy okolo koreniu, ale skodne gest, nebo suši koren or 1672; (cesnak) zraku sskody, nebo sussy y zapaluge krew w žylach a suchost očy y mdlobu čyny; lydem horkeho pryrozeny gsu sskodlywy, wnytr yatra, žyly, krew zapalugy a sussj tielo hl 17. st
• ngektore passgenki čina, ze howadko wiceg mleka dawa, ngektore ale mleko takowemu sussga pr 18. st zmenšujú dojivosť
4. stenčovať, robiť chudším, vysiľovať, zoslabovať: piwo smilnau žadost w ljdech dusy, tučne lidj tenčj, sussj mbf 1721; macero: močjm, makčjm, namáčám, sussym, sužugem, trápjm, swlažugem, stenčugem ks 1763
• y což mu potreba bylo se postjty a tak hrubě tělo swé sužowatj a sussytj mp 1718 trápiť, moriť; pitagme se študenta, preco we dne w noci hlawu a mozki swoge subtilnym rozimanim, citanim a učenim sužuge, trapi a sussi mk 18. st veľmi úporne premýšľa, špekuluje
5. hojiť, liečiť: (matéria) sussy a zahrjwa zastidle audy, uzdrawuge wsselike neduhy rt 17. st; (bazalka) wunie geho mozk sussy; takowa každa wec takoweho zloženy, zle wredy sussj a hnylosty čisty; wyce kura (hloh) sussj w ranach mokrosty zle a ranu sslechty hl 17. st; ten prach prudy mrtwe telo, anebo maso a sussy ranu, czym ge ho wyceg kle 1740; toto vjno (izopové) osožj y detom, ono sussj a uzdravuje tajné mjsta, kdy se s nym umjwagú vk 1764
6. (o potravinách) konzervovať teplom, údiť: infumo: udjm, dýmem sussým wu 1750; uro: paljm, hregem, opalugem, sussjm, smažjm ks 1763; torreo: sussim, prežim, udim, peču ml 1779;
-ievať frekv k 1:
• bival dobri hubogista, sussival holbj docista, a kdis uderila hodina, wzdi vitrusil holbu vina kc 1791 (o pití);
sušiť sa ndk stávať sa suchým: czo poprawowal pecz, kde se slady sussy trenčín 1585; obilj čiste nekdi se tež sussj; seno kosu skosene se sussj kob 1666; on s weslem wpadl do potoka, a sussy se pri slunečných paprsskach ap 1771;
-ievať sa ndk k 1: podobne y izbyce, w ktereg se owotce sussiwa čtwrta čast se paneg zanechawa trenčín 1589
• nema žadneg krywdj, komu zbozj wssudj po dwore se sussjwa bv 1652 (o neporiadnom hospodárovi)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor