Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská un

suchý príd.

1. kt. neobsahuje tekutinu (obyč. vodu), kt. je bez vlhkosti, op. mokrý: s-á bielizeň, s-á pôda, s. byt, s-é hrdlo; s. kašeľ bez hlienu; s. ľad tuhý kysličník uhličitý; s. zips uzáver spájajúci časti oblečenia, obuvi ap. pomocou navzájom sa prichytávajúcej tkaniny; odb. s-á destilácia, novšie rozkladná; výtvar. s-á ihla medirytecká technika

2. kt. je bez vodných zrážok, op. mokrý: s-é leto, s. rok

3. kt. stratil prirodzenú vlhkosť, nie čerstvý, usušený, vysušený: s-é lístie, s. chlieb; s-á saláma trvanlivá; s-á strava nevarená, studená

4. kt. neobsahuje mastnotu, nie je pokrytý mastnotou: s-á pleť, op. mastná; s-é vlasy, op. mastné; s-é zemiaky neomastené

5. expr. chudý, kostnatý: s. starec

6. odmeraný (význ. 2), strohý, triezvy: s-é fakty, čísla; s. humor

7. (o zvuku) znejúci ostro: s. praskot

žiť o, na s-om chlebe biediť; niet na ňom s-ej nitky celkom premokol; expr. nenechať na niekom (ani) s-ej nitky a) veľmi skritizovať b) poohovárať;

na suchonasucho, do sucha → dosucha;

za sucha príslov. výraz k 1;

sucho

I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.; s. zapraskať; s. odpovedať, s. znieť; na poli je s.;

suchosť -i ž.

II. sucho -a s.

1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om

2. suché počasie, suchota: panuje s.

3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u; byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený

4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u

mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené; expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle; ostať v s-u; ostať na s-u

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
suchý; sucho prísl.; suchosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôňasketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postavaodb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typštíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohyexpr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieskaslabý (telesne) • schudnutýpochudnutýstenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobechudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťavychudnutýexpr.: vycivenýprepadnutýopadnutývpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvárexpr.: chudučkýchudunkýchudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvorexpr. kostnatýzried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé teloexpr.: zoschnutýzosušenývysušenýscvrknutýscivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenkapodvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudiaexpr. biednyprichudýpritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedenývyškutený


nezaujímavý ktorý nevyvoláva záujem (op. zaujímavý, pútavý) • nezáživný: nezaujímavá, nezáživná kniha; nezáživné rozprávanienudnýotupný (vyvolávajúci nudu, otupenosť): nudná, otupná prednáškajednotvárnysuchopárnysuchýfádny (bez sviežeho stvárnenia, bez novej myšlienky a pod.): nezaujímavý, jednotvárny dej filmu; viesť suchopárny, fádny životmonotónny (bez zmeny intenzity, výšky hlasu): monotónny rečový prejavexpr.: otrepanýošúchaný (neprinášajúci nič nové): znova si vypočula dedkovu otrepanú, ošúchanú historkupejor. tuctový (op. osobitý, vynachádzavý): nezaujímavé, tuctové oblečeniehovor. expr. otravný (vzbudzujúci až nevôľu): nezaujímavý, otravný príbehfraz. nemastný-neslaný: nemastný-neslaný výkladpren. málokrvný: málokrvné umenie


odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

2. p. pravidelný 3


strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeranýchladnýzdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné cityprísnyneprístupnýstrmýrázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna rečostrýpríkryexpr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlasehovor. komisný (úradne strohý)

2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátkystručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenieúsečnýlakonický: úsečná, lakonická odpoveďexpr. suchý

3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchýtriezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farbyneosobnýchladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiérholýčistýsuchý: suché fakty


suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajinavysušenýkniž. vyprahnutývodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústauschnutývyschnutýzoschnutýodumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáreusušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríbybezdaždivý: bezdaždivé letoexpr.: suchučkýsuchunkýsuchulinký (úplne al. príjemne suchý)

2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holýneomastenýnenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chliebexpr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo

3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý


sypký ktorý sa ľahko sype, oddeľuje, rozpadáva na malé čiastočky • kyprý: deťom sa sypký, kyprý sneh rozpadával v rukáchľahký: lopatkou naberala sypkú, ľahkú hlinu (prevzdušnenú, drobivú) • nesúdržnýnekompaktný (op. súdržný, kompaktný): nesúdržná, nekompaktná hmotazried. sypkavýrozsýpavýsuchý (obyč. o plodoch, ktoré sú málo šťavnaté, ktoré sa rozsýpajú): sypkavé, suché jablká, zemiakymúčnatý (ako múka) • expr.: sypučkýsypunký: sypučké, sypunké biele páperie


triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivýstriezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistýjasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvnýchladnýracionálnyrozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálnyrealistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslenýuváženýrozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivýstriezvy: matkina striezlivá povaha

3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchýobyčajnýprostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchýholýčíry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty


tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

suchý, 2. st. suchší príd.

1. nemajúci, neobsahujúci vodu, vlhkosť, ktorý je bez vody, bez vlhkosti, bez vlahy, vysušený (op. mokrý): s-é miesto, s-á zem, pôda; s. piesok; s-é povetrie; s-é pery, s-é hrdlo, s-é ústa vysušené smädom; s. plač bez sĺz; ovlažiť si suchý jazyk (Tomašč.) trochu sa napiť; Na mnohých miestach prekročíš Váh suchou nohou (Mňač.) bez namočenia. Štica suchých vlasov padala mu do čela. (Tat.); chem. s-á destilácia robená bez prístupu vzduchu; s. ľad kysličník uhličitý; el. tech- s. článok ktorý neobsahuje kvapalinu; geogr. s-á oblasť s nízkym priemerom zrážok; maj. s-á ihla spôsob mediryteckej práce, pri ktorej sa kreslí oceľovou ihlou do kovovej platne; tech. s-á cesta osobitná výrobná metóda, postup; šport. s. tréning gymnastická príprava na príslušnú športovú disciplínu

hovor. nie je na ňom suchej nitky úplne zmokol v daždi; nenechal na ňom suchej nitky veľmi ho skritizoval, poohováral; obišiel suchý, so suchou kozou vyviazol bez pohromy, bez nehody, vyviazol šťastne z nebezpečenstva; Ale to už potom oka nezostalo suchého (Taj.) všetci plakali, slzili.

2. ktorý je bez vodných zrážok, bez dažďa: s. rok, s-á zima, s. čas, s-é počasie, s-é leto; s. vietor neprinášajúci dážď; pren. kniž. Plod slovenského verša zjavil sa v najsuchší čas novej našej literatúry (Vlč.) neplodný, bez literárnych diel.

3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, zvädnutý, odumretý, uschnutý, vyschnutý na koreni: s. strom, s-á tráva, s. mach, s-é lístie, s-á haluz, s. plod; s-á rašelina; Strom uprostred dvora vrchovec má suchý. (Hviezd.); suché bodľačie (Tat.); pren. My zemani sme suchou ratolesťou vášho národa (Vaj.) odumierajúcou, odumretou vrstvou.

4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: s-é drevo, s-é seno, s-é ovocie, s-é krmivo, s-á kôrka, s. chlieb; s-á klobása, saláma; s-á strava, večera pripravená z nevarených pokrmov, nevarená, studená; Neklaď na oheň, lebo môže so suchým i mokré zhorieť. (Kal.)

5. ktorý je bez masti, neomastený; nenamastený, nenamazaný: s. chlieb nenatretý masťou, maslom ap.; s-é zemiaky; A vy tu takto o suchej hube hodujete? (Zgur.) bez jedenia a pitia. [Dvere] závesov nemali, len škripľavé, suché ložiská. (Urb.); aut. s-á spojka druh lamelovej spojky

hovor. žiť (byť) o (na) suchom chlebe na slabej, zlej, nedostatočnej strave, hladovať;

6. expr. chudý, kostnatý, vyziabnutý: s. človek, s-á žena, s-á tvár, s-á postava, s-á ruka, noha; Hlava mu odvisuje na suché prsia. (Fr. Kráľ) Objíma Andreja suchými ramenami. (Vaj.); zastar. s-á choroba, nemoc tuberkulóza;

7. expr. nudný, nezaujímavý, nezáživný; strohý, odmeraný: s-é čísla, s-é cifry, s-é fakty; s. popis, s-é slová, s. tón (reči), s. človek; Verš Poničanov je vedome suchý, tvrdý. (A. Mat.) Je to ozaj suchá pravda. (Urb.)

8. expr. chrastivý, vŕzgavý, chrastivo znejúci: s. kašeľ, s-é kašlanie, s. smiech, s. hlas; Začalo sa ozývať suché práskanie. (Gráf) Zaznel suchý tresk narážajúcich o seba zbraní. (Jil.);

do sucha; na sucho, novšie pís. nasucho; suchosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, čo je suché, bez vody, bez vlhkosti (op. vlhkosť): s. kože, s. dreva;

2. strohosť, stručnosť, odmeranosť, suchopárnosť, nudnosť: V jeho štylistických prostriedkoch mieša sa suchosť skoro náuková s obrazovosťou. (A. Mat.) Podstatnou črtou jeho diela je prísna skratkovitosť, jednoduchosť, hraničiaca niekde až so suchosťou. (Heč.)

Morfologický analyzátor

suchý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) suchý; (bez) suchého; (k) suchému; (vidím) suchého; (o) suchom; (so) suchým;

(dvaja) suchí; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suchých; (o) suchých; (so) suchými;


(jeden) suchší; (bez) suchšieho; (k) suchšiemu; (vidím) suchšieho; (o) suchšom; (so) suchším;

(dvaja) suchší; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchších; (o) suchších; (so) suchšími;


(jeden) najsuchší; (bez) najsuchšieho; (k) najsuchšiemu; (vidím) najsuchšieho; (o) najsuchšom; (s) najsuchším;

(štyria) najsuchší; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchších; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) suchý; (bez) suchého; (k) suchému; (vidím) suchý; (o) suchom; (so) suchým;

(dva) suché; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suché; (o) suchých; (so) suchými;


(jeden) suchší; (bez) suchšieho; (k) suchšiemu; (vidím) suchší; (o) suchšom; (so) suchším;

(dva) suchšie; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchšie; (o) suchších; (so) suchšími;


(jeden) najsuchší; (bez) najsuchšieho; (k) najsuchšiemu; (vidím) najsuchší; (o) najsuchšom; (s) najsuchším;

(dva) najsuchšie; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchšie; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;


ženský rod

(jedna) suchá; (bez) suchej; (k) suchej; (vidím) suchú; (o) suchej; (so) suchou;

(tri) suché; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suché; (o) suchých; (so) suchými;


(jedna) suchšia; (bez) suchšej; (k) suchšej; (vidím) suchšiu; (o) suchšej; (so) suchšou;

(štyri) suchšie; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchšie; (o) suchších; (so) suchšími;


(jedna) najsuchšia; (bez) najsuchšej; (k) najsuchšej; (vidím) najsuchšiu; (o) najsuchšej; (s) najsuchšou;

(štyri) najsuchšie; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchšie; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;


stredný rod

(jedno) suché; (bez) suchého; (k) suchému; (vidím) suché; (o) suchom; (so) suchým;

(dve) suché; (bez) suchých; (k) suchým; (vidím) suché; (o) suchých; (so) suchými;


(jedno) suchšie; (bez) suchšieho; (k) suchšiemu; (vidím) suchšie; (o) suchšom; (so) suchším;

(štyri) suchšie; (bez) suchších; (k) suchším; (vidím) suchšie; (o) suchších; (so) suchšími;


(jedno) najsuchšie; (bez) najsuchšieho; (k) najsuchšiemu; (vidím) najsuchšie; (o) najsuchšom; (s) najsuchším;

(tri) najsuchšie; (bez) najsuchších; (k) najsuchším; (vidím) najsuchšie; (o) najsuchších; (s) najsuchšími;

suchý príd
1. nemajúci, neobsahujúci tekutinu, vlhkosť, vysušený: Zeme twarnost nekde wlchka, aneb močarista gest, nekde sucha a skalnata kob 1666; potom wezmy a oced tu poliewku pekne, až materia tehdaž sucha zustane rt 17. st; wssak ale (bratia) do sucheg studne na pussti ho dali, potom ho izmaelitom pocestnym prodali gv 1755; aridus: suchy, wyschly, uschly, wysusseny ks 1763; pren nasledugmess ho (Ježiša), aby sme ze suchu a z neposkwrnenu nohu pressli prez Jordan psotneho a bezicyho žiwota gk 1779 bez hriechu; len w samem Ryme nebilo mista sucheho, ktere bi z krwu krestansku nebilo skropene a zmacane ms 1758 nebolo miesta bez popravy kresťanov; suchjm srdcem twe hrjchý na spusob hystorie wiprawugess? sk 1697 bez ľútosti; z sspinawého učiň (:Panno:) čistého, s rozpustylého ochotného, z suchého pobóžného blr 18. st ľahostajného k veciam náboženským, nepobožného; nenj žádny tak suchy a opússteny, kdyby lahodnému poslússnósti garmu krk podložiti chtel, že by zeleňati se a kwytnúti nemohel blr 18. st neschopný byť dobrým, pobožným
o s-é srdce srdce neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné citu: gesly srdco twé studené a suché gest blr 18. st; s-á árenda krčmy poplatok vyrubený za neodobratie stanoveného množstva liehovín: my Lysišanie suchu arendu krčmy zl 20 a od jatky zl 2 klasti prinuteni sme lysica 1775 lp; s-á krčma, s-ý šenk poplatok zemepánovi za jeho nevyčapované liehoviny: suchy ssenk branč 1718 e; Terchovanie ale od tej suchej krčmy, krčmarom a od jatky zl 8, Čižinski pak tež od suchej krčmy zl 30 platit prinuteni byvame lysica 1775 lp; s-é dežmo poplatok poddaných vrchnosti namiesto predpísanej úrody: te, ktere nic netrjmagu, anj nesegu, gakžto komornjcj y domčare suche dežmo panu plebanowj ročne po 36 xr dawagu n. slovinky 1772 e; s-é mýto poplatok za použitie cesty: od mita, gak sucheho, tak y wodneho magi platit osemdesat rymskich zlattych d. hričov 1690
• w sucheg studny wody hledaťi tp 1691 vynakladať zbytočnú námahu; nech ony (kacíri) hrjznú w gaskyňách gak mnohú, chcu, suche swych blúdúw kúrki blr 18. st (o dôsledkoch)
2. kt. je bez vodných zrážok, bez dažďa: na mlade sčepy celych pet mesycuw ma se pylny pozor daty, když suche wetry weyu or 1672; suchy marecz, mokry may, bude humno gako hay sin 1678; sucho a teplo: prigemne a wlažno, wetrno suchj wjtr prydržý nk 1717; když suchy rok padne, všecko vyschne a zetle, čo zasate liesek 1776 lp; kdis na dešťiwom čase hrozno zberaš, budeš mať wino wodnate, na peknom ale a suchom bude wino silne a terwace pr 18. st
o s-á pustatina púšť: abi sme do nebespeczenstwi zawedeni nebili, neb do hor pustich nezabludili, w rucze lotrum newpadli, do pustatin suchich se nepomilili ža 1732; s. mráz bez snehových zrážok: prwnj čtwrt nastane 5. januarii, která z sebau přinese tuhé wětry a suché nočnj mrazy nk 1721; previesť s-ými nohami cez more bez namočenia: twuog lid yzrahelitsky suchymi nohamij skrze neg (Červené more) prewiesti gsy raczyl bag 1585; nemôcť zadržať s-é oči rozplakať sa: panna sa, gakkoliw gest sa proťiwila, kterákkoliw gest odporowala, suché oči zadržať ňemohla pre žalostliwú radosť a radostliwú žalosť br 1785; najsuchších očí sĺz hodné dievča vzbudzujúce súcit, poľutovaniahodné: ubohé, ňewolné a i nagtwrdssého srdca, nagsuchssích očuw slz hodné ďewča br 1785; hľadieť na niečo s-ými očami bez súcitu: když wjdjme, an bližni nass suženj znassy, nemame na to suchjmi očjma hledetj, ale politowanj s nim mitj cs 18. st
3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, vyschnutý: kdo suche, surowe, stiate y nestiate drewo braty se opowažy, wsseczko, cžo bude maty, straty drietoma 1698; aby nikomu nebola sloboda žadneho drewa ani od korena, ani haluzia, a to ani sucheho rubaty bytča 1739; ramale: suchá ratolest, suchý konář cl 1777; osošnegssj gest ruže kazdi rok, negwicz ras za pget rokow presadzet, kdis ge prwňe očistiš od suchich konarkow pr 18. st
4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: na weczeru dalo se suchich rib za d 16 žilina 1609; suche owotce, latine caricae, gsu chwalitebnegssj praesertim masite, take y lechcy owotce hl 17. st; takowe kože nie mokre, ale suche se prodawaly ca 1705 e; pruna rugosa: suché sljwki ks 1763; ponewač tge suche drožde, gakossto biwale octowe, kiselost ssetku z wina witahnu a čiste wino zostane pr 18. st
5. expr chudý, kostnatý, vyziabnutý: žena sucha, ktera gy vstawyčzne mnoho s peprem, nebude tehotna hl 17. st; lide sussj, mdlj, nebozy magj piti mleko kozy mbf 1721; (cholerikus) suchi wssecek, nema tela krem kožu a kosti gv 1755; macer: chudy, suchy, wyzábly, suchorlawy, wyhubeny et wyhudly ks 1763; Langer Fero ma suchu a chudu twar kur 18. st
o ľudia s-ého hrdla vyziabnutí, chudí: (cisár) osem hrwolowatých a osem sucheho hrdla, osem pryliss tučnych a osem naramne chudých lydy k stolu posadyl pp 1734; s-á dojka žena, kt. sa stará o dojča, ale nedojčí: Maria Blaschko, wdowa a sucha dojka prešov 1788; kravu učiniť s-ou zbaviť ju mlieka: newidagag mleko krawe dočela (!), lebo na wic rokow krawu učiniš suchu pr 18. st; s-á nemoc tuberkulóza, suchotiny: mast od sucheg nemocy, kassle a katharu rt 17. st; phthisis: suchá nemoc ks 1763; s-ý kašeľ chrapľavý, chrapľavo znejúci kašeľ, bez hlienu: (borovicové semienka) z mandlamy stlucy a z cukrem to gisty často, od kassle sucheho a chrkany krwe hl 17. st; suchý kassel zgewowal neywjce weliku žluč škd 1775; s-é údy napadnuté lámkou, ochromené: s kminom a s repičkom w bilem wine wareni (černobil), suché, chrome, pokrčené stahnuté udi naprawuge zel 18. st; s-é lámanie zápal zhybov, kĺbov, reumatizmus: arthridis: suché lámani, klubny nemoc ks 1763; s-á žila šľacha: postawenj geho (tela) z kosti, z suchjch žil zlozene a spogene gest kob 1666; s-á rana kt. nemokvá, odrenina, modrina: černohlawek w starem pywe ranyenim, stlučenim z wisoka vpadlim, zbytim suchimy ranamy welmy gest vžytečny hl 17. st; s-á prašivina, s-ý svrab nákazlivá kožná choroba prejavujúca sa silným svrbením: (Hilarion) když by pak byl znamenal, že by celé tělo geho negakjma ohawnjma ssupinámi a suchú prassjwinu zanečisstěne bylo, gjdlam oleg také pridáwal vp 1764; oleg, s kterym se mokri aneb suchy swrab, to gest prassina namazati ma arc 18. st; s-é kopyto choroba koní: kteri kun ma suche kopito, wezmi gary med a geleni lug, z hnata woloweho mosk, to zwar spolu, mass mu tim teplim, nedotikeg sse sersty rg 18. st
6. kt. je bez masti al. oleja, neomastený, nenamastený: lépssy gest skywka chleba suchého z radósti, nežly plny dúm z dobytkem zabitym a z swadú; bár olegem pokropená (múka), bár suchá bude wsseckym synom Aáronowym gednaká částka gednémukážd. sa rozďelowat bude kb 1757; (Hilarion) nasledugjcy tri leta samjm suchjm posolenim chlébem a wodu spokogeni byl vp 1764; mnozi na suchem chlebe, mnozi tež často bez chleba zustavati musime v. boca 1771 lp; njni mitj musj wino, piwo, husj, gindj bj prigala kus sucheho chleba, kdibi hi gen mela sns 1786
o s-é dni pôstne dni, kantry: jest zde obyczey, ze vssudy takemu mistru (katovi) placzy kazde suche dni senica 1529 sll; prikázanj cyrkewnj: 3. cžtyrydceti dnúw púst, čtwerý suché dnj a giné narjzené pústy zachowáwati ukk 1768
7. expr nudný, nezaujímavý, nezáživný: prawých pastýruw powoláňy neňy gen same suché powoláňy pp 1734; subst
suché s
1. suchá zem, pevnina: y powedel Pán k Moyžjssowi: ale ty pozdwihni prut twúg a roztáhni ruku twú na more, y rozďel ho, aby gissli synowe Yzrahélssty w prostred mora po suchem kb 1757
2. pevná, nie kvapalná usadenina: ocet nechag wssecek evaporuge anebo lahodne wypachne, až len na dne suche zustane rt 17. st
3. kostra, múmia: ťelá jejích i včil ješťe mnohé tam ležá ňezhnité, celú kožu, celé kosťi majíc, persiskím jazikem mumia, to jest suché, nazvané, jaké i jsú podle jména svého br 1785;
sucho vetná prísl (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata: rowne yako desst prichaczy wdek, kdiž gest sucho a napage zemi žiznywu, tak wdečne prichazy milosrdenstwi Boži w čas nuze tc 1631; u nas gest welyke sucho beckov 1670; piwnica se spusobyla, tak ze tenkrate tam tak sucho gest, gako w negakeg komory dubnica n. v. 1723; sucho welke bilo w zemy izrahelskeg, za času Eleiasse proroka, kdiž za pul sstwrta roka zadneho desstie anj rose nebilo kt 1753; gestli pomerkugeš, že stepiky klesnu, aneb hinu nowow zemow obloš, k tomu často krop wodow, gak sucho ge pr 18. st;
-o,
suše prísl k 1: aride: sucho; sicce: suchó, neplodňe, úzkó ks 1763; sicce: susse ld 18. st; pren priviazaný na škripec bez ďalších spôsobov mučenia: sucho tahnutj to wsseczko wyznal a k tomu gesscže že s ny sstyrykrate myel cžynity skalica 1654
P tpn Zuha 1266 suché pri michalovciach vso; Zuh 1296, Such 1397 suchá nad parnou vso

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SUCHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1420×, celkový počet lokalít: 289, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DOLNÁ PORUBA, okr. TRENČÍN – 53×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 41×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 36×;
LEVOČA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 36×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 26×;
NOVÁ BAŇA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 23×;
VEĽKÁ LEHOTA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 23×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 23×;
BYSTRANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 19×;
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 19×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum SUCHÝ JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HUMENNÉ
Urbanonymum SUCHÝ POTOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
VEĽKÁ LEHOTA
Urbanonymum SUCHÝ RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SKALICA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor