Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

suchý príd.

1. kt. neobsahuje tekutinu (obyč. vodu), kt. je bez vlhkosti, op. mokrý: s-á bielizeň, s-á pôda, s. byt, s-é hrdlo; s. kašeľ bez hlienu; s. ľad tuhý kysličník uhličitý; s. zips uzáver spájajúci časti oblečenia, obuvi ap. pomocou navzájom sa prichytávajúcej tkaniny; odb. s-á destilácia, novšie rozkladná; výtvar. s-á ihla medirytecká technika

2. kt. je bez vodných zrážok, op. mokrý: s-é leto, s. rok

3. kt. stratil prirodzenú vlhkosť, nie čerstvý, usušený, vysušený: s-é lístie, s. chlieb; s-á saláma trvanlivá; s-á strava nevarená, studená

4. kt. neobsahuje mastnotu, nie je pokrytý mastnotou: s-á pleť, op. mastná; s-é vlasy, op. mastné; s-é zemiaky neomastené

5. expr. chudý, kostnatý: s. starec

6. odmeraný (význ. 2), strohý, triezvy: s-é fakty, čísla; s. humor

7. (o zvuku) znejúci ostro: s. praskot

● žiť o, na s-om chlebe biediť; niet na ňom s-ej nitky celkom premokol; expr. nenechať na niekom (ani) s-ej nitky a) veľmi skritizovať b) poohovárať;

na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;

za sucha príslov. výraz k 1;

sucho

I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.; s. zapraskať; s. odpovedať, s. znieť; na poli je s.;

suchosť -i ž.

II. sucho -a s.

1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om

2. suché počasie, suchota: panuje s.

3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u; byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený

4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u

● mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené; expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle; → ostať v s-u; → ostať na s-u

suchosť p. suchý

suchý, 2. st. suchší príd.

1. nemajúci, neobsahujúci vodu, vlhkosť, ktorý je bez vody, bez vlhkosti, bez vlahy, vysušený (op. mokrý): s-é miesto, s-á zem, pôda; s. piesok; s-é povetrie; s-é pery, s-é hrdlo, s-é ústa vysušené smädom; s. plač bez sĺz; ovlažiť si suchý jazyk (Tomašč.) trochu sa napiť; Na mnohých miestach prekročíš Váh suchou nohou (Mňač.) bez namočenia. Štica suchých vlasov padala mu do čela. (Tat.); chem. s-á destilácia robená bez prístupu vzduchu; s. ľad kysličník uhličitý; el. tech- s. článok ktorý neobsahuje kvapalinu; geogr. s-á oblasť s nízkym priemerom zrážok; maj. s-á ihla spôsob mediryteckej práce, pri ktorej sa kreslí oceľovou ihlou do kovovej platne; tech. s-á cesta osobitná výrobná metóda, postup; šport. s. tréning gymnastická príprava na príslušnú športovú disciplínu

● hovor. nie je na ňom suchej nitky úplne zmokol v daždi; nenechal na ňom suchej nitky veľmi ho skritizoval, poohováral; obišiel suchý, so suchou kozou vyviazol bez pohromy, bez nehody, vyviazol šťastne z nebezpečenstva; Ale to už potom oka nezostalo suchého (Taj.) všetci plakali, slzili.

2. ktorý je bez vodných zrážok, bez dažďa: s. rok, s-á zima, s. čas, s-é počasie, s-é leto; s. vietor neprinášajúci dážď; pren. kniž. Plod slovenského verša zjavil sa v najsuchší čas novej našej literatúry (Vlč.) neplodný, bez literárnych diel.

3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, zvädnutý, odumretý, uschnutý, vyschnutý na koreni: s. strom, s-á tráva, s. mach, s-é lístie, s-á haluz, s. plod; s-á rašelina; Strom uprostred dvora vrchovec má suchý. (Hviezd.); suché bodľačie (Tat.); pren. My zemani sme suchou ratolesťou vášho národa (Vaj.) odumierajúcou, odumretou vrstvou.

4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: s-é drevo, s-é seno, s-é ovocie, s-é krmivo, s-á kôrka, s. chlieb; s-á klobása, saláma; s-á strava, večera pripravená z nevarených pokrmov, nevarená, studená; Neklaď na oheň, lebo môže so suchým i mokré zhorieť. (Kal.)

5. ktorý je bez masti, neomastený; nenamastený, nenamazaný: s. chlieb nenatretý masťou, maslom ap.; s-é zemiaky; A vy tu takto o suchej hube hodujete? (Zgur.) bez jedenia a pitia. [Dvere] závesov nemali, len škripľavé, suché ložiská. (Urb.); aut. s-á spojka druh lamelovej spojky

● hovor. žiť (byť) o (na) suchom chlebe na slabej, zlej, nedostatočnej strave, hladovať;

6. expr. chudý, kostnatý, vyziabnutý: s. človek, s-á žena, s-á tvár, s-á postava, s-á ruka, noha; Hlava mu odvisuje na suché prsia. (Fr. Kráľ) Objíma Andreja suchými ramenami. (Vaj.); zastar. s-á choroba, nemoc tuberkulóza;

7. expr. nudný, nezaujímavý, nezáživný; strohý, odmeraný: s-é čísla, s-é cifry, s-é fakty; s. popis, s-é slová, s. tón (reči), s. človek; Verš Poničanov je vedome suchý, tvrdý. (A. Mat.) Je to ozaj suchá pravda. (Urb.)

8. expr. chrastivý, vŕzgavý, chrastivo znejúci: s. kašeľ, s-é kašlanie, s. smiech, s. hlas; Začalo sa ozývať suché práskanie. (Gráf) Zaznel suchý tresk narážajúcich o seba zbraní. (Jil.);

do sucha; na sucho, novšie pís. nasucho; suchosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, čo je suché, bez vody, bez vlhkosti (op. vlhkosť): s. kože, s. dreva;

2. strohosť, stručnosť, odmeranosť, suchopárnosť, nudnosť: V jeho štylistických prostriedkoch mieša sa suchosť skoro náuková s obrazovosťou. (A. Mat.) Podstatnou črtou jeho diela je prísna skratkovitosť, jednoduchosť, hraničiaca niekde až so suchosťou. (Heč.)

(jedna) suchosť; (bez) suchosti; (k) suchosti; (vidím) suchosť; (hej) suchosť!; (o) suchosti; (so) suchosťou;

(tri) suchosti; (bez) suchostí; (k) suchostiam; (vidím) suchosti; (hej) suchosti!; (o) suchostiach; (so) suchosťami;

suchosť ž
1. vlastnosť toho, čo je bez vody, suché, bez vlhkosti, neobsahujúci tekutinu: (cesnak) domacy sussy y zapaluge krew w žylach a suchost očy y mdlobu čyny hl 17. st; hadi koren suchosty swau rani swaluge, krew zastawuge, hnilosty wisussuge, wreduom se rozgidaty brany mt 17. st; nemocnych, ktery pro suchost ust a hrdla sweho spusob chleba prigat by nemohli duh 1723; siccitas: sucho, suchota, suchost ks 1763; siccitas: suchost, suchota ap 1769
2. suché počasie bez zrážok, suchota: nechwálime-li častokráte sedláka když on o horúčosti a suchosti leta predpowjda? vp 1764; kďiž hojnosť vodi prináša, ju prez jarki do poveďenéj jami púšťajú a odtúď v čas suchosťi sáťú svému pomahajú br 1785
3. suché miesto: zlorečenj cžlowek, kteriž dufa w cžloweka a od pa. (!) odstupuge, bidlety bude w suchosty na pussty le 1730; len nema any w mokrosty any w suchosty statý wl 1789
4. expr chudosť, kostnatosť, vyziabnutosť: macritas: suchost, chudost, wyzáblost ks 1763
o prsná s., s. pŕs med tuberkulóza pľúc, suchotiny: mocy swalugicy, miekčycy, wnytr wostrosty hlady, kassel suchy, suchosty prsny, hrdelny žyžnywosty; cukr gest horkeho a mokreho pryrozeny in primo gradu, z toho spusobu takoweho tyto mocy pochazegj: zwlažugicy styragicy, čistycy, pomazugicy suchost prsy hl 17. st; s. údov choroba zhybov spôsobujúca bolesť v kostiach, kĺboch, v zhyboch, lámka: oleg z ffyoly užitečny gest proty horkostem welykym zymnyčnym, udy oschle z olegem mandlowim oprawuge a suchost gych zahany hl 17. st
5. ochabnutosť, chabosť, nečinnosť, mdlosť, slabosť: marcor: hnusnost, uwadlost et swadlost, leniwost, suchost ks 1763