svätyňa -e -týň ž.
1. obyč. budova určená na náb. obrady, kostol, chrám; modlitebnica: pohanská, kresťanská s.
2. posvätné miesto, kde sa pripomína nejaká mimoriadna udalosť, vec ap.: lurdská s.
svätyňa -ne -týň ž.
kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)
svätyňa p. kostol
svätyňa, -ne, -týň ž.
1. posvätná budova (zried. miesto) určená (-é) na vykonávanie náboženského kultu, chrám, kostol: kresťanská s; Pod klenbami svätyne svietia jasličky. (Al.) S amarantovým vencom na hlave obetúva vo svätyni Venušinej, (Hviezd.);
pren. expr. miesto niečomu zasvätené, osobitne určené, vyhradené: národná s., kultúrna s. divadlo; Nachodia ho v svätyni jeho, v ktorú nebol by mal nik vniknúť (Kuk.) v jeho izbe — Jedna z miestností bola rezervovaná pre pánov. Do tej svätyne prišla aj Ilona. (Jégé); pren. bás. s. lásky milujúce srdce; s. citov (Vlč.) vnútro človeka; V svätyňu moju, k láske mojej ty hriešny vstúpiť nesmieš. (Jes-á) Hora je svätyňa uštvaného tvora, jeho skrýša. (Ráz.-Mart.)
2. predná časť chrámu, kostola, v ktorej je umiestnený oltár a ktorá je obyč. oddelená od ostatného chrámového priestoru zábradlím, sanktuár: V svätyni chrámu prežil mnohú hodinu, skoro omámený nádherou oblúkov, portálov, pilierov. (Vaj.)
3. šport. slang. expr. brána, bránka (napr. vo futbale, hokeji ap.)
svätyňa ž 1. posvätná budova, svätostánok, chrám: wselike weczy swate nedotknet se anyž wegde do swatine, dokawadž nenaplny se dnowe ocžissteny gegyho (BAg 1585); mlvwj, že čas gest, by od domv sweho a od swe swatyne, kde bydlenj geho gest, začal gjž savdit kazdeho (LK 1670); wssel gednuc do swatjne, wečne wikupeni nalezl (DuH 1723); dá 50 lotuw stribra wedle wáhi swatine (BPr 1787); který w swetini pracugú, čo ze swetine gest, požíwagú (BN 1789) 2. hlavná časť chrámu, kostola, v ktorej je umiestnený oltár: služby božj odprawowane bywagj w kostele (:chráme:), w kterem gest swatina z oltárem, sakrestie, kazatedlnjce (:cancel:), stolice, chory (:trámj:) a krstedlnjce (OP 1685); nasiceny budeme wssim dobrym domu tweho w swatiny chramu tweho (MH 1712); swatina se menowala, kteru wčil naziwame lod kostela (SPr 1783); chram Ssalamunuw byl delany z kamenuw drahych, swatyna toho chramu byla pretahnuta a zadynchowana čystym zlatem (MC 18. st); pren nebo: Yeziss wssel do swatine ne ruku vdelaneg, ale w same nebe (AgS 1708) L. s. svätých menšia vnútorná časť starozákonného svätostánku i jeruzalemského chrámu: tento plech Aaron mel nad čelem swym, kdy wychazel do swatine swatych (SP 1696); w Starim ale zakone ta ussi a menssi stranka kostela menowala se sancta sanctorum, swatina swatich (SPr 1783); x. pren Pan Krystus, nagwissy knez nass, gedenkrat wssel do swatine swatich a widal sebe sameho obety (TC 1631)