svetielkovať nedok. vyžarovať slabé svetlo: biely fosfor s-je, s-nie svätojánskych mušiek
svetielkovať vyžarovať slabšie svetlo bez vyššej teploty pôsobením vlastného al. cudzieho budiaceho zdroja žiarenia: svätojánske mušky svetielkujú • odb. fluoreskovať (vyžarovať svetlo počas trvania budiaceho žiarenia): žiarivka fluoreskuje • odb. fosforeskovať (vyžarovať svetlo aj po zániku budiaceho žiarenia): hnijúce drevo v tme fosforeskovalo • žeravieť (o žeravom predmete): cigarety v tme žeravejú • poet. pableskovať
porov. aj svietiť
svetielkovať, -uje, -ujú nedok. vyžarovať, vysielať, vydávať svetlo, svetelné lúče (obyč. v tme), svietiť, fluoreskovať, fosforeskovať: Len svätojánske mušky svetielkovali okolo nich. (Ondr.) Prach zo starého suchého sena svetielkoval ako svätojánske mušky. (Pláv.) Zelená knižka svetielkuje z tmy. (Reis.); pren. Jeho zrak svetielkoval ako hroty diamantových ihál (Gráf) leskol sa. V očiach paliera Benčiča svetielkovala horúčka (Zúb.) oči sa mu svietili od horúčky. Na tvári mu svetielkovala radosť (Mor.) žiarila; odb. biely fosfor v tme svetielkuje; svetielkovanie vzduchu, plynu