Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

svetlo1, -a, -tiel str.

1. energia vyžarovaná z prírodných al. umelých zdrojov a umožňujúca vnímanie okolitého sveta zrakom (op. tma): slnečné, mesačné s., denné, ranné s., silné, slabé s., žlté, červené s.; pás, kužeľ, lúč s-a; zdroj s-a; s. slnka, s. lampy, s. kahanca, s. lustrov, s. reflektorov; s. plameňov; s. vatry; fakľové, lampové, elektrické, plynové, žiarovkové, neónové s.; Celá dolina zaskvela sa v jeho [mesiaca] magickom svetle. (Vaj.) Slnečné lúče vytvárali utešenú hru svetla a farieb. (Zúb.); hádzať vrhať, vrhnúť s. na niečo osvetľovať, osvetliť, ožarovať, ožiariť niečo: Zapadajúce slnko hádže na ňu svoje svetlo. (Kuk.) Jej svetielko otupne žiarilo za mútnym sklom lampáša a nehádzalo nijaké svetlo. (Jes-á) Ostré svetlo zalialo izbu (Jaš.) osvietilo. Nad stolom sa rozlialo svetlo (Laz.) rozsvietilo sa. Slnko stálo na poludní a lialo svoje jasavé vlny svetla na zem (Vaj.) svietilo. Mesiac zalieva steny svetlom (Letz) osvetľuje ich; pren.: V Jančušovom srdci bolo svetlo (Min.) bol spokojný, šťastný. Na svetlo z neslobody sú cesty ďaleké (Horov) na slobodu. V básni Baník vyslovil vieru, že už idú tí, čo sa prekopú k svetlu (A. Mat.) na slobodu, k lepšiemu, slobodnému životu; tŕnistá cesta za svetlom (Letz) za poznaním; Myslel som na svetlo svojej mladosti (Fig.) na milovanú osobu.

vec má svoje svetlá a tiene kladnú i zápornú stránku; za s-a za dňa, za vidna; vydať niečo na s. uverejniť; uzrieť s. (sveta) a) narodiť sa, b) vyjsť tlačou, byť uverejnený; vychádzať, vyjsť na s. prezrádzať sa, prezradiť sa, vyjavovať sa, vyjaviť sa; vyniesť, vytiahnuť, vynášať, vyťahovať niečo na s. a) ukázať, ukazovať, urobiť, robiť viditeľným, b) prezradiť, prezrádzať; Každý mal niečo na jazyku, ale ani jeden sa s tým neodvážil na svetlo (Žáry) prezradiť to; stavať niečo (niekoho) do pekného s-a okrašľovať, robiť pekným, vychvaľovať, hovoriť o niečom, o niekom iba dobré veci; stavať sa do pekného (priaznivého) s-a okrašľovať sa, vychvaľovať sa, hovoriť o sebe iba v dobrom, robiť sa pekným, dobrým; stavať niečo do nového s-a objasňovať, vysvetľovať z nového hľadiska, podľa nových kritérií; stavať niečo do iného s-a dávať niečomu nový zmysel; ukázať sa, zjaviť sa, objaviť sa, odhaliť sa v inom s-e ináč ako doteraz, v inej podobe; ukázať sa, odhaliť sa v pravom s-e v skutočnej podobe, bez pretvárky, bez masky; vidieť niekoho, niečo v ružovom (čiernom, odpornom) s-e mať o niekom, o niečom iba dobrú, priaznivú (nedobrú, nepriaznivú, zlú) predstavu; ukázať sa v plnom s-e celkom jasne, veľmi názorne; opisovať niečo v dobrom (zlom) s-e kladne, priaznivo (nepriaznivo, záporne); vrhať, vrhnúť na niečo jasné, mocné s. objasňovať, objasniť niečo; vrhať, vrhnúť na niekoho, na niečo zlé s. poukazovať, poukázať na zlú stránku niekoho, niečoho; vnášať, vniesť, priniesť s. do niečoho objasňovať, objasniť, vysvetľovať, vysvetliť niečo; ukázať sa na s. vyjsť von, prestať byť skrytým; hovor. božie s. slnko, svetlo slnka: Treba s ním [s dieťaťom] ísť na božie svetlo, aby dostalo lesk a farbu. (Švant.) Čaká túžobne ako chorý božie svetlo po dlhej noci. (Kuk.); vyjsť, dostať sa na s. božie a) von, na čerstvý vzduch: Na tretí deň nám dovolil vyjsť na svetlo božie. (Zát.); b) dostať sa na verejnosť, do verejnosti, vyjsť najavo: Z dlhej chvíle si vyrozprávame i všetky cudzie tajnosti, ktoré nám kolú bok, chcejúc vyjsť na svetlo božie. (Jégé); expr. ide národ ako motýľ do svetla (Taj.) koná voslep, bez rozmyslenia;

2. zdroj svetla, svetelný zdroj, svietidlo, zariadenie vyžarujúce svetlo, lampa: zažať, zapáliť s., zahasiť, stlmiť s.; hovor. stiahnuť, s. stlmiť; vytiahnuť s. zosilniť (povytiahnutím knôtika na lampe, lampáši); stlmené, zatemnené s-á; Vyprevadil ju so svetlom až pred dom. (Taj.) Dvíha pohár a pomaličky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.); večné s. a) cirk. malá lampa horiaca v kostole pred hlavným oltárom; b) náb. o posmrtnom živote v nebi, večná blaženosť: a svetlo večné nech im svieti časť modlitby veriacich za zomrelých; V niektorých domoch žmurkalo svetlo (Vaj.) svietilo sa. Slnce zapadalo, zložilo svetlá do sedla v pohorí (Červ.) zašlo za pohorie. Široká ulica pláva v svetlách (Kuk.) je veľmi osvetlená; pren. kniž.: s. poznania poznanie; pravda; s. vzdelania (Kost.) kultúra; s. rozumu rozum; s. oči (Vaj.) zrak;

3. osvetlenie, osvetľovanie: malé, slabé, tlmené s.; silné s.; Prostred plagátov v dobrom svetle viselo veľké plátno bez rámu. (Tat.) Bez svetla, povetria a v tých vlhkých studených múroch, bez slobody vädne, schne. (Taj.); umelé s-; fot. bleskové s. umelé svetlo používané pri fotografovaní;

4. hovor. prostriedok na svietenie (elektrina, petrolej ap.): Robili za stravu, peňazí sotva dostali na soľ, ocot a svetlo. (Taj.) Chova bola dobrá, kuriva a svetla tiež ušanovala. (Zgur.)

5. poľov. slang. (v mn. č.) oči zvieraťa;

svetielko, -a, -lok i svetielce, -a, -lec str. zdrob. expr. k 1, 2, 3


svetlo2, ž. st. -ejšie prísl. obyč. v prísudku so sponou (už) je svetlo vidno, je deň (op. tma): V lete je o ôsmej ešte svetlo. (Vám.), pren. Niečo ho bolí, že v jeho vnútornostiach nie je najsvetlejšie (Kal.) niečo ho ťaží.

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu