sviečka, -y, -čok ž.
1. menšia svieca: vosková, lojová s.; zapáliť, zapaľovať, zažať s-u; hromničná s. posvätená na Hromnice; hovor. čítať, písať pri s-e pri svetle sviečky; Svietili im sviečkou do chodbičky. (Tat.); fyz. medzinárodná s. základ fotometrických jednotiek;
pren. šport. slang. vysoký kolmý odkop lopty (vo futbale)
● vystrieť sa ako s. vypnúť sa, postaviť sa do pozoru; hovor. expr.: Ešte nebolo ani pol jedenástej a už vás človek ani so sviečkou na stavbe nenašiel (Karv.) ani po starostlivom hľadaní. Jarabského horára poslal k anjelikom sviečky páliť (Švant.) zavraždil ho, zabil ho.
2. tech., motor. súčiastka výbušných motorov slúžiaca na elektrické zapaľovanie výbušnej zmesi vo valci;
3. hovor. žart. sopeľ pod nosom: Zotrel si spakruky spred nosa sviečku. (Fr. Kráľ) Ešte si za husami chodil so sviečkou pod nosom. (Karv.) Tí najmenší s tabuľkami pod pazuchou i so sviečkami pod nosom sadajú si do prvých lavíc. (Švant.);
sviečkový1 príd. k 1: s-é svetlo, s. lampáš, s. knôt; posmeš. s-á baba žena, ktorá chodí veľmi často do kostola;
sviečočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.