svieca, -e, sviec ž. stĺpec vosku, loja al. stearínu s knôtom v prostriedku, slúžiaci ako primitívny zdroj svetla, osvetlenia; sviečka: zapáliť, zažať, zhasiť s-e; vosková s.; oltárna s. ktorú zapaľujú na oltári v kostole pri bohoslužbách; hromničná s. posvätená na Hromnice, hromnička; Sieň bola osvetlená načervenastým svetlom sviec. (Jégé) Tri sviece horia v striebornom svietniku. (Ráz.); hovor. rovný ako s., urastený ako s. o niekom, kto má rovnú, štíhlu postavu; To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece (Botto) rovní, vysokí; stál ako s. rovno, meravo; Sedia práve na terase pri svieci (Kuk.) pri osvetlení sviecou; expr. Zažala sa aj ona ako svieca (Fig.) začervenala sa; pren. kniž. s. života život;
sviecový príd. zo sviec: s-á lampa (Stod.)